zranených bolo 437 a mŕtvych 47. V masovom hrobe je pochovaných 143 príslušníkov.
Po spomienke v Zarszynii sme sa presunuli do mestečka Nowosielce, kde sa nachádza pamätník padlých príslušníkov 2. paradesantnej brigády a kde sa nachádzala aj nemocnica 2. paradesantnej brigády. Vlastne oblasť Zarzsynie a Nowosieliec bola hlavným bojiskom 2. paradesantnej brigády. Po úvodných rečiach zástupcov a delegácií zo Slovenska, Česka, Poľska ako aj iných významných inštitúcii a kladení vencov a kytíc bol slávnostnou salvou čestnej jednotky pietny akt ukončený.
Na ďalší deň nás čakala cesta na Duklu k pamätníku ČSL armádneho zboru. Pamätník je vybudovaný v priestore bojov karpatsko-duklianskej operácie (KDO) v katastrálnom území obce Vyšný Komárnik. Bol postavený v roku 1949 a vedľa pamätníka leží vojenské pohrebisko, kde je pochovaných 586 príslušníkov armádneho zboru. V roku 1981 bola v časti areálu vytvorená alej hrdinov Dukly, kde na žulových blokoch sú umiestnené busty 15 hrdinov ZSSR a Čsl. armády – napr. maršal ZSSR I. S. Konev, arm. gen. Grečko a iní. Hlavné miesto zaujíma busta arm. gen. Ludvíka Svobodu. Na kolonáde vedúcej k pamätníku sú umiestnené bronzové tabule s menami 1285 príslušníkov 1. čs armádneho zboru, ktorí padli v čase Karpatsko-dukelskej operácie. Nie všetci sú však pochovaní na Dukle, väčšina hrobov sa nachádza na poľskej strane v mestečku Dukla a Nowosielce.
Pietneho aktu v tento deň sa zúčastnil prezident Slovenskej republiky A. Kiska so svojou delegáciou, premiér SR R. Fico, členovia vlády SR, Ozbrojených síl SR, zástupcovia armád SR, Poľskej republiky, členovia Zväzu PB, žijúci pamätníci bojov o Duklu ako aj miestny občania.
Po skončení sme sa opäť autobusom sprevádzajúcim kolónu vrátili do mesta Svidník, kde pri soche arm. gen. L. Svobodu pokračoval ďalší pietny akt. arm. gen. L. Svoboda je čestným občanom mesta Svidník a v povojnových rokoch sa zaslúžil o rozvoj tohto mesta. Doposiaľ, keď to umožňuje zdravie jeho dcéry, zúčastňuje sa vždy týchto osláv.
Následne sme sa presunuli k pamätníku Červenej armády. Pamätník bol odhalený 3. 10. 1954 pri príležitosti 10. výročia Karpatsko-duklianskej operácie, na pamiatku padlým vojakom Červenej armády. V štyroch spoločných hroboch je pochovaných 9000 sovietskych vojakov. Pomník má výšku 37 m, päťramenná hviezda na vrchole meria 3,5 m. V roku 1974 v blízosti pamätníka bol vytvorený park bojovej techniky.
Po všetkých týchto krásnych pietnych akciách, pravdupovediac, sme boli už aj mierne unavení a tešili sme sa na návrat domov. S radosťou a spokojnosťou sme sa všetci rozlúčili, tešiac sa na ďalšie stretnutie. Vďaka za zorganizovanie tohto zájazdu patrí vedeniu Oblastného výboru Zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave, hlavne pani tajomníčke I. Lackovej, ktorá sa o nás príkladne starala.
Poznámka: pri príležitosti 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny bol medailou ocenený predseda Oblastnej organizácie SZPB Ing. Norbert Lacko. Všetci mu srdečne blahoželáme a prajeme v jeho práci veľa ďalších síl.
Ing. Milan Kupčo































Každý deň, každý mesiac, každý rok si pripomíname udalosti, dni a výročia na ktoré nezabúdame. Tohto roku 6. októbra tomu aj tak bolo, keď sme si pripomenuli 71. výročie Karpatsko-duklianskej operácie. Tak aj my, členovia MO SZPB v Rožňave sme si pripomenuli tieto udalosti. V nedeľu 4. októbra 2015 sme nastúpili do autobusu smerom na Svidník, Duklu a Poľsko. Po príchode do mesta Svidník sme boli ubytovaní v slušnom internáte textilného učilišťa, ktoré nesie názov arm. gen. L. Svobodu. Druhý deň sme navštívili vojenský cintorín v mestečku Dukla na poľsko - slovenských hraniciach, kde je pochovaných 7690 vojakov z toho 221 čechoslovákov, 149 WP, 16 poľských a jeden jden nemecký vojak. Z pochovaných bolo identifikovaných 1408 vojakov. Milo sme boli prekvapení, keď sme dostali výbornú kávičku alebo čajík a k tomu vynikajúcu makovú buchtičku, ktorú pre nás prichystali naši poľský hostitelia. Po pietnom akte sme sa presunuli ku krížu Pojednania. Ďalšia naša cesta viedla do dedinky Zarszynie, kde na miestnom cintoríne sa nachádza masový hrob padlých príslušníkov 2. paradesantnej brigády. V týchto miestach ťažkých bojov padlo 17 príslušníkov 2. paradesantnej brigády,
Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-