v spolupráci s Klubmi vojenskej histórie „KRASNOGVARDEJCI“ z Košíc, „VETOROVCI“ Levice a príspevkami KVH „OSTRO“ Ružomberok, KVH „TATRY“ Spišské Bystré, KVH Dojč, KVH Ďumbier, KVH „TATRANSKÍ VLCI“ Poprad, KVH Tyrnau, KVH Maťo Baran s poľnou nemocnicou, KVH Polom a občanov zúčastnených obcí ako komparzistov.
Starostka obce Rimavská Baňa Mgr. Helena Polónyiová príhovorom otvorila celé podujatie, privítala vzácnych hostí priamych účastníkov SNP pána Mgr. Júliusa Molitorisa a pána Antala, ktorý sa zúčastnil ako príslušník práporu „NARCIS“ I. čs. armády na Slovensku obranných bojov 19. - 21.10.1944 práve na tejto obrannej linii. Ďalej privítala podpredsedu Ústrednej Rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a predsedu Oblastného výboru SZPB v Rožňave Mgr. Norberta Lacka, členov oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote, starostov zainteresovaných obcí a všetkých návštevníkov podujatia.
Slávnostný príhovor k 72. výročiu SNP a významu jeho odkazu pre našu vlasť predniesol poslanec NR SR a primátor mesta Hnúšťa Mgr. Michal Bagačka. Vo svojom príhovore zdôraznil, že bolo to práve vyhlásenie SNP a zahraničný odboj našich občanov, ktoré zaradili obnovené Československo medzi víťazné mocnosti. Aj dnes je odkaz protifašistického odboja aktuálny ako nikdy doposiaľ, preto je potrebné si neustále tieto udalosti pripomínať, aby sa hrôzy vojny viac neopakovali. Práve takéto ukážky sú vhodným spôsobom ako k tomuto významnému historickému medzníku Slovenska osloviť dnešnú mladú generáciu.
S podrobným priebehom obranných bojov príslušníkov povstaleckého práporu „NARCIS“ a partizánov z partizánskej brigády mjr. V. M. Kozlova pod velením Zoltána Grubicsa a Jozefa Fábryho a partizánska hliadka pod velením Alexandra Dimitrijeviča Šestova.
Po nečakanom dobytí Tisovca Nemeckými jednotkami v smere od Muráňa, hrozilo obrancom línie Rimavská Baňa - Kraskovo obkľúčenie a po troch dňoch trvajúcich ťažkých bojov nariadil veliteľ práporu kpt. Ľudovít Šuška ústup v smere na Kokavu nad Rimavicou a Klenovec. Obranné boje na linii Kraskovo - Rimavská Baňa si vyžiadali aj ľudské obete. Pri Kraskove padli čatár Juraj Terek, slobodník Ján Očovai, vojak Ján Čán, vojaci Mikuláš Kmeť, Ján Vančík, Július Antalec, Ján Kasar a partizán Michal Paľo. Pri Rimavskej Bani padol práporčík Kulíšek.
Príslušníci z divízie Host Wessel dňa 21.10.1944 na neďalekej osade Suchý Potok povraždili nevinné tri sestry Emilu Pupalovú, Margitu Šulekovú, Agnesu Halajovú, všetky tri rodené Václavikové. Osem malých detí stratilo navždy svoje mamičky. Pred vrátami šopy zastrelili Jána Koniara, Pavla Selčana a Pavla Obročníka a na druhý deň odvliekli Júliu Kaločayiovú, ktorú znásilnili a potom zastrelili a mŕtvolu hodili do potoka.
Po vyhlásení SNP dňa 29.8.1944 v Slobodnom Slovenskom vysielači Banská Bystrica v Rimavskej Bani už 30. augusta 1944 založili ilegálni pracovníci Revolučný národný výbor, ktorý bol napojený na Okresný revolučný národný výbor v Hnúšti. Náborové strediská do prvej Čs. armády na Slovensku boli v Tisovci a Klenovci. Celý priebeh bojovej ukážky veľmi odborne konferoval pplk. v. v. Ing. Michal Jakubec z Trebišova.
Ukážka začala prípravou zákopov k obrannému postaveniu, diváci mohli vidieť zásobovacie vozidlo Praga RN, dve motorky so sajdkami M 72, kanón Vz 37, poľná vojenská kuchyňa ťahaná krásnymi koníkmi, spojka na koni, ktorá zvestovala povstalcom príchod Nemcov od Rimavskej Soboty, na strane povstalcov a na strane Nemcov prieskumné vozidlo „Stoewer“, samohybná húfnica /delo/ „Sturmgesuc III /STUG III/, mínomet 81 mm a 60 mm.
Obrancov sa Nemcom podarilo vytlačiť až na tretí deň. Napriek prevahe Nemcov bojujúcich s ťažkou bojovou technikou sa obrancovia držali statočne. Streľba z pušiek a samopalov ešte bola znesiteľná, ale pri paľbe z mínometov a samohybného dela, aj keď išlo „iba“ o slepé cvičné strelivo, kúsky hliny pri výbuchoch zalietavali aj medzi divákov. Takmer dvojhodinové boje prislušníkov VHK ocenili diváci dlhotrvajúcim potleskom. Bolo vidieť, že takmer 30 stupňová horúčava v uniformách dala „vojakom“ viac zabrať ako samotné boje.
Samozrejme, že medzi najmladšími návštevníkmi bola najviac obdivovaná bojová technika. Po skončení bojovej ukážky bola zapálená pravá „povstalecká vatra“. Poslední účastníci ukážky bojov na „HRBE“ odchádzali až po zotmení a mnohí si kládli otázku, kedy bude podobné podujatie najbližšie?
Za krásnu, vydarenú akciu patrí poďakovanie všetkým organizátorom, ale predovšetkým obci Rimavská Baňa a jej starostke pani Mgr. Elene Polóniovej.
Priložené foto: autor príspevku.
JUDr. Jozef Pupala
predseda ZO SZPB v Čiernom Potoku































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-