Čo sa však nepodarilo Horthymu - poslať Slovákov proti bratom Slovanom Rusom, to sa podarilo slovenskému prezidentovi kňazovi (v mene božom), tak zdravú, statočnú junač odvelil bojovať na východný front!
To postihlo aj Juraja Lakotu z Čierneho Potoka, nar. 21.4.1919 v Detve - Piešti, okres Zvolen. Vyše 1 500 Slovákov ale prebehlo v roku 1943 pri Melitopole k Červenej armáde. Mladý, statný Juraj sa stal výsadkárom. Zaradili ho do Svobodovej 2. paradesantnej brigády. Ako spravodajca bol vysadený dvakrát v tyle Nemcov na území ZSSR. Ešte pred vyhlásením SNP bol ako člen „spravodajskej skupiny“ už 26.6.1944 na Liptove.
Juraj Lakota nebol sám z Čierneho Potoka, kto „prebehol“ a zapojil sa do odboja proti Nemcom. Z obce a okolitých osád osídlených Slovákmi to boli ešte napr. František Hriň, mechanik Zvolenského stíhacieho pluku, Július Patúš, spojár, Václav Fajčík.
Preto ZO SZPB dnes už pomenovaná podľa armádneho genenerála Ludvíka Svobodu zvoláva pietne zhromaždenie členov a občanov obce k spomienkovému zhromaždeniu na počesť SNP už začiatkom augusta, pretože odpor proti okupantom bol svetielkom v tuneli, ako často hovorieval brig. gen. Imrich Gibala, bývalý náš občan.
Po vzniku ZO SZPB v obci Čierny Potok v roku 2005 začali jej členovia a darcovia krvi organizovať na počesť SNP dobrovoľný odber krvi. Takže 7.8.2017 to bol už 12. ročník.
Po skončení odberu krvi bolo spomienkové zhromaždenie občanov pri pamätníku obetí fašizmu. Dňa 4.11.1944, len 50 dní pred oslobodením obce nyllassiovci odvliekli 14 nevinných mužov a odovzdali ich gestapu. Z koncentračného tábora sa vrátili iba dvaja, jeden zomrel po niekoľkých týždňov na následky pobytu v koncentračnom tábore.
Pietneho aktu, ktorý konferoval bývalý redaktor rádia Regina Banská Bystrica Mgr. Fedor Mikovič, (ktorý prečítal aj ospravedlňujúce listy pozvaných hostí - pani prof. Zoe Klusákovej-Svobodovej a národného umelca Juraja Sarvaša) sa zúčastnili: ešte žijúci priamy účastník protifašistického odboja plk. v. v. Ladislav Sládek (príslušník ČA - 2. ukr. frontu z Rim. Soboty), Ján Debnár z Revúcej predseda ÚR SZPB Ing. Pavol Sečkár, podpredseda KG SR gen. por. v. v. Ing. Peter Vojtek (v rámci Kvapky krvi SNP daroval v Č. Potoku už tretíkrát krv a obec mu udelila čestné občianstvo), generálny duchovný ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR plk. ThDr. Marian Bodolló, riaditeľ kancelárie ÚEPSv OSSR a OZ SR dekan Dávid Vargaeštók (taktiež darovali aj krv) pri pamätníku po skončení kladenia vencov vykonali krátku bohoslužbu za obete fašizmu. Prítomný bol aj viceprezident KVV-SR a predseda KVV-ZA majster športu František Glatter, spolu s tajomníkom M. Rieckym, tiež prednosta OÚ Poltár Ing. Pavol Gavalec, predseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote Ing. Pavol Brndiar a zástupcovia ZO SZPB Revúca. Jej členom bol aj priamy účastník SNP Ján Debnár, ktorý krásne a oduševnene predniesol pri pamätníku báseň Lýdie Hricíkovej „POĎAKOVANIE“.
Predseda ÚR SZPB Ing. Pavol Sečkár ocenil na zhromaždení činnosť ZO SZPB v Čiernom Potoku, ktorá už po 12. raz ako jediná v SR organizuje túto vysoko humánnu akciu na počesť SNP. Poukázal na fakt, že obec, ktorá má 147 obyvateľov, má v ZO SZPB 51 členov. Samozrejme, že aj s členmi z okolitých obcí a zo vzdialenejších miest, ale je vzorom pre veľké mestá.
Zdôraznil, že aj toto sú formy ako pripomínať odkaz SNP a protifašistického odboja. V závere svojho vystúpenia vyzval účastníkov zhromaždenia na účasť spomienkovývh osláv na Kaliští 12.8.2017 a na výročí SNP 29.8.2017 v Banskej Bystrici.
Vyzdvihol aj ďalšie aktivity ZO, ako napríklad Memoriál gen. Imricha Gibalu v streľbe zo vzduchovky, hod granátom... (Teraz sa neuskutočnil z dôvodu daždivého počasia.)
V rámci diskusie odovzdal viceprezident KVV-SR majster športu František Glatter „Pamětní dekoraci veterán Výsadkových jednotek Československé a České armády" predsedovi ZO SZPB v Čiernom Potoku JUDr. Jozefovi Pupalovi, za popularizáciu výsadkových vojsk a dokumentáciu príslušníkov 2. Čs. paradesantnej bridády I. Čs. armádneho zboru v ZSSR. Ing. Ján Adam odovzdal JUDr. Jozefovi Pupalovi pamätnú medailu „Otevřené mistrovství České republiky v dňoch 20.-23.7.2017 v České Lípě" priamo v rodisku predsedu ZO SZPB.
Po skončení oficiálnej časti zhromaždenia účastníci si pochutili na kotlikovom guláši a do spevu a tanca im zanôtili členovia folklórnej skupiny „Ďatelinka“ z Detvy pod vedením primáša Ondreja Molotu a štyria členovia – fujaristi „Moja fujarôčka“ pod vedením Stanka Kamenského zo Zvolena.
Foto: autorka príspevku
Ing. Veronika Rízová

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-