pondelok, 07 január 2019 14:42

Hroznatín a Čierny Potok. Dve obce, ktoré málokto pozná Doporučený

Napísal(a) J. Pupala
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Hroznatín a Čierny Potok. Dve obce, ktoré málokto pozná. Snáď vlastenci v Čechách a na Slovensku vedia, že v Hroznatíne, v lone Českomoravskej vysočiny, uzrel svetlo sveta dňa 25.11.1895 Ludvík, syn miestneho sedliaka Jana Svobodu a jeho manželky Františky Chalupovej, ako tretí potomok po bratovi Jozefovi a sestre Márii. Osud mu nedoprial poznať vlastného otecka, ten zomrel po úraze, ktorý mu spôsobil kôň kopnutím. Mamička sa po troch rokoch vydala za Frantíška Nejedlého, ktorý do rodiny priviedol taktiež tri deti. V roku 1913 mu zomrel neočakávane aj otčim, a tak sa Ludvík vrátil do Hroznatína na rodinné hospodárstvo. Po vyhlásení vojny v roku 1914 mladý Ludvík aj so starším bratom narukovali na vojnu.

Starší brat Jozef bol odvelený na srbský front, kde bol rakúskou soldateskou umučený k smrti za nesplnenie rozkazu.
Ludvík po absolvovaní základného vojenského výcviku v Jihlave bol odvelený v máji 1915 na ruský front, avšak už 7. agusta 1915 padol do zajatia a bol v zajateckom tábore Darnica pri Kyjeve. Tu absolvoval kurz hasičov a bol zaradený do zboru hasičov v Kyjeve. Po súhlase ruského cára Mikuláša II. vytvárať československé légie na Rusi, dňa 7.8.1916 nastúpil k 1. čs. streleckému pluku v Kyjeve. 

Na základe tzv. „Kyjevského zápisu“ z 29.8.1916, ktorý cár síce neuznal, Kerenského vláda po februári 1917 ho uznala a nasadila československých legionárov v počte 3.530 vojakov v tzv. Brusilovej ofenzíve v Haliči proti Prusku a rakúsko-uhorskej armáde pri Zborove a pri Ternopole. V bojoch sa legionári vyznamenali a dokonca zajali, okrem veľkého množstva zbraní a „trénu“, vyše 3.200 nemeckých vojakov. Neskôr bojoval ako legionár aj v dôležitej bitke pri Bachmači, kde bol Ludvík Svoboda za statočnosť vyznamenaný dvomi rádmi svätého Juraja.
Cestou cez Sibír do Vladivostoku pobudli československí legionári, okrem iných táborov, aj v Buzuluku, kde počas 2. svetovej vojny založil L. Svoboda prvý Čs. prápor.  Ďalšia kariéra L. Svobodu je všeobecne známa.

A prečo Čierny Potok - Hroznatín?
Po okupácii Československa na základe Mníchovskej dohody a po rozpade ČSR na základe Viedenskej arbitráže pripadol juh Slovenska Horthyho Maďarsku, a tak sa aj osada, dnes Čierny Potok ocitla vo fašistickom Maďarsku. Napriek dohode medzi Horthym a Tisom Maďarsko nútilo do služby v maďarskej armáde aj Slovákov na okupovanom území. Tak niektorí „regrúti“ boli väznení, iní ušli na Slovensko ku svojim príbuzným. Na Slovensku ich čakal však rovnaký osud. Nie v maďarskej armáde, ale v slovenskej Tisovej armáde, kde boli nasadení na front proti ZSSR. Medzi nimi boli aj naši občania z Čierneho Potoka a okolitých osád, vtedy patriacich pod obec Hodejov, ako napr. Juraj Lakota, František Hriň, Július Patúš, Jozef Hronec, neskôr Václav Fajčík, Ondrej Kurek, Ján Lakota... Juraja Lakotu ako statočného vojaka rozviedčíka spomína aj arm. gen. L. Svoboda vo svojej knihe Z Buzuluku do Prahy.

Ďalší, ako vojaci povstaleckej armády, tzv. Prvej československej armády na Slovensku, bojovali v SNP. Najznámejší z nich bol neskorší prvý náčelník armádneho strediska „Dukla Banská Bystrica“ brig. generál Imrich Gibala, Juraj Hukel, Ján Kamenský, Ján Fajčík, Jozef Sebíň...

Čas plynul, tvorcovia udalostí odchádzali a „novodobí historici" plazivo prevracajú skutočné dejinné udalosti.

Tak po prevrate v roku 1989, kedy sa valili rôzne polopravdy, ba až "smeti" na našu históriu, som sa na oslavách Karpatsko-duklianskej operácie zoznámil so vzácnou ženou pani prof. Zoe Klusákovou-Svobodovou, dcérou nášho veľkého, ale skromného hrdinu arm. gen. L. Svobodu.

V roku 2017 som v mene ZO SZPB v Čiernom Potoku požiadal pani profesorku Zoe Klusákovú o súhlas pomenovania z vyššie uvedených dôvodov našu organizáciu čestným názvom „Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku“. A tak od 3. januára 2017 na základe „Licenčnej zmluvy“ nesieme tento čestný názov.

Na základe tejto skutočnosti som bol pozvaný ako predseda našej ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu na konferenciu „Spoločnosti Ludvíka Svobodu“ k 100. výročiu založenia ČSR a 75. výročiu založenia 1. čs. pol. práporu v ZSSR v Prahe a dňa 24.11.2018 pri príležitosti nedožitých 123. narodenín nášho bývalého prezidenta, hrdinu ZSSR a ČSSR arm. gen. L. Svobodu. Aj keď počasie v deň spomienkových osláv bolo „sibírske“, v obci Hroznatín pred rodinným domom arm. gen. L. Svobodu, kde je dnes múzeum, sa zišlo niekoľko stoviek občanov.  Za Slovensko predniesol dojímavý príhovor prof. Jozef Leikert.

Slovensko, okrem našej ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu, malo zastúpenie aj v VHK, ktorého príslušníci sa v dobových uniformách predstavili v múzeu L. Svobodu a pred jeho pamätníkom držali čestnú stráž. Za zmienku stojí, že sa hrala česká aj slovenská hymna.

Po zistení zo strany pani prof. Zoe Klusákovej-Svobodovej, že sme docestovali na spomienkovú oslavu až z Čierneho Potoka, nás múzeom v rodinnom dome arm. gen. L. Svobodu osobne sprevádzal a podal vysvetlenie pravnuk L. Svobodu Ing. Miroslav Klusák. Po predstavení syna Ondreja Kureka, ktorého otecko bojoval pri Vrútkach - Strečne až do konca vojny, sme boli vrele privítaní pani profesorkou, ako aj starostom Hroznatína.

Pri rozlúčke padla myšlienka nadviazania „družby“ medzi našimi občanmi za účelom udržiavania historickej pamäti spoločného boja proti fašizmu Čechov a Slovákov.

Na záver prítomní zablahoželali pani Zoe Klusákovej-Svobodovej k blížiacim sa 93. narodeninám, ktoré oslávila 4.12.2018. Iba mimochodom - narodila sa v Užhorode.
Aj touto cestou želáme pani Zoe Klusákovej-Svobodovej pevné sibírske zdravie a kaukazskú dlhovekosť!

JUDr. Jozef Pupala,
predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu
Čierny Potok

 

Čítať 233 krát Naposledy zmenené pondelok, 07 január 2019 17:45

Galéria obrázkov

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.