Pred odjazdom pán Pupala účastníkom pripomenul, aby sa pokúsili vžiť do obdobia pred 75-timi rokmi, kedy Rimavská Sobota patrila pod fašistické horthyovské Maďarsko a hranica medzi Slovenskom bola za miestnou časťou Sobôtka.

Prvou zastávkou bol pamätník popravených 31 slovenských občanov v Krtičnom pri Brezne, kde bolo aj jedno z piatich povstaleckých letísk – Rohožná. Medzi obeťami bol najmladší len 6-ročný Ladislav Ferenc a najstarší 68-ročný Dávid Ferenc.

Na pamätnej doske je uvedených 29 mien obetí a traja zastrelení boli neznáme osoby. Obete pochádzali z Chyžného, Muráňa... Nemci ich popravili 12. decembra 1944 na tomto mieste, lebo boli natoľko vyčerpaní hladom, zimou, pochodom, že neboli schopní pokračovať ďalej.

Po zapálení sviečok k pamätnej doske s menami popravených a minútou ticha pokračovali účastníci cez Brezno do Liptovského Mikuláša. Po príchode na vrch Háje, kde je pamätník Nicovô, sa naskytol krásny výhľad na okolie vrátane mesta Liptovský Mikuláš, ale aj vodnú priehradu Liptovská Mara. Pamätník bol slávnostne odhalený 9. mája 1961 pri príležitosti 16. výročia skončenia 2. svetovej vojny v Európe. Areál Piety, ako bol pamätník pomenovaný, navrhli Ing. arch. Ladislav Bauer a Ing. arch. Aladár Búzik a akademickí sochári Alfonz Groma a Miroslav Ksandr. Po obidvoch stranách schodišťa je pochovaných celkom 1.415 hrdinov, z toho 1.361 príslušníkov 1. čs. arm. zboru v ZSSR, ktorí od polovice januára do apríla padli  pri oslobodzovacích bojoch o Liptovský Mikuláš. Medzi svojimi spolubojovníkmi je pochovaný aj bývalý minister národnej obrany ČSFR arm. gen. Martin Dzúr, ktorého náhrobnú dosku s jeho portrétom je vidieť aj z parkoviska pod pamätníkom.

V sprievodnom výklade JUDr. J. Pupala upozornil na skutočnosť, že po boku nemeckých fašistov bojovali stále jednotky fašistického Maďarska, a to napriek tomu, že Budapešť už bola oslobodená začiatkom februára 1945. Konkrétne šlo o 46. maďarský peší pluk s dvomi prápormi.

Boje o Liptovský Mikuláš boli preto tak dlho a s takými obeťami, lebo Nemci tu mali vybudovanú silnú obranu v šírke až 20 km a v hĺbke až 15 km, pričom dôsledne využili na palebné ohniská okolité svahy, ktoré boli ťažko dobyteľné a priestor, ktorým postupovali naši vojaci, mali dôkladne zastrieľaný. Nemci sa uvedený priestor snažili všemožne udržať, pretože jeho prelomením by boli ohrozené jeho vojská chrániace prechod z Poľska na Moravu v priestore Ostravy. Boje o Liptovský Mikulš boli po bojoch na Dukle svojím rozsahom, dĺžkou trvania a obeťami druhým najväčším bojiskom na Slovensku, ktorého sa zúčastnili príslušníci 1. Čs. arm. zboru v ZSSR.

Po vystúpení na vrchol k pilónu si účastníci zájazdu zapalením sviečok a minútou ticha uctili pamiatku našich hrdinov pochovaných v tomto háji.

Pred skončením prehliadky si účastníci pozreli aj „kaplnku“ s menami na mramorovej doske padlých vojakov ASR na mierových misiách v zahraničí.

Pri pohľade z vrcholu Háj na Liptovskú Maru JUDr. Jozef Pupala informoval všetkých účastníkov o tom, že všetci obyvatelia obcí, kde bola vybudovaná vodná nádrž, dostali ako náhradu novovystavené rodinné domy v okolitých obciach a mestách. Liptovská Mara je dnes významných turistickým miestom, samozrejme raj pre rybárov.

Ďalej uviedol, že z jednej zo zatopených obcí – Sokolče, pochádzal aj jeden z naslávnejších hokejistov kanadsko – americkej NHL Stanislav Mikita a československý reprezentant a tréner – nedávno zosnulý Ján Starší. Spolu so Stanom Mikitom hral v jednom útoku v Chicago Blackhawks vtedy najlepší obránca Elemír Vaško (v angličtine Elmer Vasko), ktorého rodiča odišli do Kanady zo Solivaru a otecko pochádzal údajne dnes už zo zaniknutej osady Rákov pri Rimavskej Sobote. K osobe Stana Mikitu p. Pupala uviedol, že jeho pravé meno bolo Stanislav Guoth, nakoľko jeho rodičia mali viacero detí a mamkina sestra bola už vydatá v Chicagu a pri návšteve po druhej svetovej vojne na Liptove naliehala na sestru, že by jej „prepustila“ jedno dieťa, že ju pánbožho obdaril šiestimi a ju ani jedným. A tak jedným z vytipovaných súhlasil Stanko, že on s tetou do Ameriky pôjde! Tak sa stal so Stanka Guotha americký „Stan MIKITA“. Bol prvým Slovákom, ktorý získal Stanlyho cup v roku 1964 (Elmer Vasko sa narodil už v Chicagu). Od tej doby sa Chicago dobojovalo k tejto trofeji až s Marianom Hossom po vyše 40-tich rokoch.

O význame Liptova pre slovenský šport a vôbec históriu doplnil slovom Mgr. Koloman Migra, rodák od Liptovsklého Mikuláša, ktorý poznamenal, že Slovensko vďačí za žatvu medailí práve Liptovskému Mikulášu, kde je najkrajší vodný areál pre vodných slalomárov, a napr. Martikán, Slafkovský, predtým Cibák, Dukátová..., získali 10 medalií na olympijských hrách a MS a ME! Okrem toho v Jasnej, v stredisku zimných športov bola odchovaná najznámejšia lyžiarka Petra Vlhová. Okrem toho uviedol, že z Liptovského Mikuláša pochádzal asi najgeniálnejší slovenský vedec Aurel Stotola, ktorý bol profesom na univerzite v Zürichu, súčasník Alberta Einsteina, ale aj národovci, ako Belopotocký a samozrejme legendárny Juraj Jánošík, ktorého zlapali na Klenovských vrchoch a väznili pred popravou v Hrachove. Po ukončení prehliadky pamätníka nasledovala spiatočná cesta domov na Gemer.

Foto autor príspevku.
JUDr. Jozef Pupala