tým, že mala v širokom okolí vďaka sklárňam umelé kúpalisko. Tak o nedeliach sa mládenci na motorkách JAWA, PÉRÁK, KÝVAČKA (nie Suzuki, Honda, Harley Davidson) vyberali ovlažiť do tohto kúta Novohradu.

Názov obce údajne súvisí s bitkou pri Lenartovciach 11.4.1241, kedy uhorský kráľ prehral bitku s Tatármi a so svojou suitou údolím od Kokavy nad Rimavicou UTEKAL na Brezno a Liptov. Preto sa usadlosť, kde pravdepodobne „oddychoval“, volá „UTEKÁČ“.
Nie je to vlastne ani obec, ale „konglomerát osád“. Tvoria ho osady Salajka (miestni jej hovoria „Fínsko“, to preto, že sklárne vyvážali do Fínska po 2. svetovej vojne svetoznáme termosky a Fíni ich splácali montovanými domami, ktoré jej vytvorili osobitný ráz), Drahová, Havrilovo, Dlhá Lúka, Ďurkovňa, Bánik, Nad Rimavicou a Cisárovo. Kataster obce činí 2 688 ha! Kým v roku 1989 mala obec 1 200 obyvateľov, po nežnej revolúcii vďaka "druhému Švajčiarsku" má iba 988 (k 21.12.2015). Samostatnosť obce sa datuje od roku 1993, kedy sa osamostatnila od mesta Kokava nad Rimavicou.

Tento „blahodárny" úbytok obyvateľov je dôsledkom toho, že svetoznáma skláreň „CLÁRA“, ktorá prežila bez ujmy druhú svetovú vojnu, neprežila tretiu ekonomickú svetovú vojnu a po 210 rokoch zanikla a prišlo o prácu 240 zamestancov. Ruiny fabriky pripomínajú zbombardované Drážďany, Škodove závody v Plzni, či rafinériu v Dubovej... Mal som prvý dojem, že Utekáčania ešte stále bojujú proti fašizmu, ale tentoraz modernému-ekonomickému.

História obce je zaznamenaná po prvý raz v kronike Banskej Štiavnice z roku 1593. Významným rokom osady bol rok 1787, kedy gróf Forgáč vybudoval sklársku fabriku, nakoľko sa v lokalite vyskytoval ľahko dostupný sklársky piesok. 

Po príchode do Utekáča ma prekvapili hostitelia, ktorí nás privítali. Pán starosta Miroslav Barutiak, predsedníčka ZO SZPB pani Gabriela Huszmannová Šusteková. Na takýchto funkciách prekvapujúco mladí ľudia, vysoko erudovaní poznatkami z histórie obce, smelých plánov do budúcna.

Okrem príhovoru pána starostu a predsedu ObV SZPB v Lučenci pána Jozefa Cérovského našu pozornosť upútal pamätník a jeho história, ktorú účastníkom pietneho aktu pripomenul. Odhalený bol 9. mája 1947 za účasti významných štátnych predstaviteľov, ktorú viedol minister hospodárstva ČSR Bohumil Laušman,  predseda Zboru povereníkov Dr. Gustav Husák a vtedajší riaditeľ sklární Zoltán Šebo.
Samozrejme aj mladí Utekáčania sa zapojili do SNP. Žiaľ, mnohí mladí 24 - 25 roční obetovali to najcennejšie - svoje životy. Spolu s partizánmi vyslanými zo ZSSR bojovali proti domácim aj nemeckým fašistom.

V priestore Utekáča operoval partizánský oddiel Chruščov, ktorého základ tvorili príslušníci „Pionierskeho práporu generála Svobodu“, ktorý sa v novembri 1944 pripojil k partizánskej jednotke Alexeja Michajloviča Sadilenka. Veliteľom oddielu bol Nikolaj Deterievič Chmeľnickij, ktorý  padol 22.1.1945 v boji proti fašistom pri osade Drahová, kde má od roku 1974 postavený pamätník. Na jeho počesť pomenovali aj údolie Chmelnického. Členovia ZO SZPB a Obecný úrad v Utekáči spolu s občianskym združením sa starajú celkom o osem pamätníkov a hrobov padlých za našu slobodu.

Po skončení pietneho aktu predsedkyňa ZO SZPB Gabriela Huczmannová-Šusteková pozvala účastníkov na občerstvenie do Kultúrneho domu v Utekáči, kde bola aj prezentácie novovydanej knihy miestneho historika M. Šestáka a vojenského historika Pavla Mičianika pod názvom „VOJNA“. Kniha je spracovaním denníka vojaka prvej svetovej vojny, pochádzajúceho z Ozdína Samuela Činčuráka.
JUDr. Jozef Pupala