utorok, 08 august 2017 15:19

Magdaléna Lavrincová: Florián Čatloš a gemerskí odbojári Doporučený

Napísal(a) Mgr. Magdaléna Lavrincová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Do partizánskych bojov proti fašistom sa v roku 1944 zapojila veľká časť robotníctva a baníctva v  Železníku, Sirku, Rákoši a Rákošskej Bani. Florián Čatloš už v júli 1944 zbehol od slovenskej armády k partizánom Alexejeva S. Jegorova. Partizánov, ktorí sa zoskupili pod jeho vedením,  zaradili v Brezne 28. augusta 1944 do 8. oddielu. Oddiel bol v meštianskej škole v Brezne, kde sa nachádzal aj štáb Jegorovovej partizánskej brigády. Mal 6 rôt. Piatej rote velil 24 ročný Florián Čatloš. 

 Po krátkom výcviku rotu poverili skúšobnou úlohou: jedno družstvo malo odzbrojiť žandárov v Polomke, lebo po vypuknutí povstania a po obsadení Brezna ďalej plnili rozkazy profašistickej vlády a znemožňovali povstalcom plniť úlohy. Po odzbrojení žandárskej stanice dopravili zbrane do Brezna a odovzdali ich partizánskemu štábu. 

Keď sa fašisti dostali k Telgártu, prišiel rozkaz, aby sa zúčastnili na obrane tohto dôležitého priestoru. Partizánske útvary bojovali neďaleko železničnej stanice. Fašistom sa podarilo obec obsadiť a zapáliť. 

Po ťažkých bojoch jednotku stiahli do Brezna. Ešte pred odchodom rozdelili zásoby chleba obyvateľom Telgártu, lebo nemali čo jesť, ani kde sa schovať. Všetky domy boli v plameňoch. Po príchode do Brezna jednotka si doplnila výzbroj a výstroj a pripravila sa na ďalší boj. 

V noci 10. septembra 1944 prepravili vlakom 2000 partizánov k Štubnianskym Tepliciam a pri cintoríne vo včasných ranných hodinách zasadili do boja spolu s francúzskymi a juhoslovanskými partizánmi a partizánmi iných národností. Oddielu velil poručík Július Chovanec, člen partizánskeho štábu A. S. Jegorova. Piata rota pod velením F. Čatloša útočila smerom na obce Svätý Michal a Rebin, ktoré sa im podarilo po ťažkých bojoch dobyť. O tom, že to bol urputný boj, svedčí skutočnosť, že partizánov po boji stiahli do harmaneckých kasární, kde oddiel doplnili výzbrojou, partizánmi a pridelili mu nového veliteľa. 

odboj telgart vypalenie snpO niekoľko dní oddiel dostal rozkaz: presunúť sa k Turčianskemu Svätému Martinu. Mal približne 500 partizánov. Na druhý deň ho po reorganizácii vyviezli v popoludňajších hodinách z Harmanca do obce Turecká. Vo večerných hodinách velitelia rôt F. Čatloš a Durčík dostali rozkaz: zaútočiť na obec Belá cez Martinské hole. Po ťažkom presune obidve roty v popoludňajších hodinách sa dostali 2 km pred Belú. V skorých ranných hodinách obec dobyli a obsadili. Nemecké vojsko ustúpilo do Žabokrek na pravú stranu obce, kde mali vybudované guľometné hniezdo. 

Partizáni zmobilizovali obyvateľov obce Belá, ktorí ochotne pomohli pri kopaní zákopov.  Na druhý deň prišiel z Tureckej celý oddiel do Belianskej doliny aj so štábom. Toto bojisko bolo najtvrdšou skúškou gemerských partizánov. Dennodenne ich napádalo nemecké vojsko, ale partizáni hrdinsky bránili Belú a Beliansku dolinu, aby fašisti neprenikli na Staré Hory a do Banskej Bystrice. Nemecké vojsko v dňoch 22.  a 23. októbra  1944 začalo veľkú ofenzívu na pozície partizánskeho oddielu v Necpalskej doline. Začalo sa to leteckým bombardovaním a streľbou delostrelectva. Čatloš vyslal jednu čatu, aby zaistila poľnú prístupovú cestu a tým zabránila preniknutiu nemeckých vojsk. 

Čata odišla na určené miesto vo večerných hodinách na čele s veliteľom Medveďom. Druhá čata 26. októbra aj s rotou Dutku vo včasných ranných hodinách prešla pod velením náčelníka štábu Júliusa Chovanca a veliteľa roty F. Čatloša na druhú stranu obrany. V noci z 27. na 28. októbra ustúpil celý oddiel do Liptovskej Revúcej, kde sa sústredilo viacero partizánskych oddielov. Hneď v ranných hodinách sa začal urputný boj nemeckých vojsk s našimi partizánmi, ktorí bojovali tak húževnato, že sa podarilo udržať presilu až do popoludňajších hodín, keď nepriateľské bombardovacie lietadlá začali zhadzovať zápalné bomby. V tomto boji bolo veľa mŕtvych, ranených a zajatých partizánov. Zvyšok partizánskych oddielov ustúpil cez Donovaly na Prašivú vo veľmi zlom počasí. Tam prežili zimu v partizánskych bunkroch až do spojenia s Červenou armádou. 

Po prechode SNP do hôr sa Florián Čatloš stal veliteľom oddielu Štefánik Druhého partizánskeho pluku Jana Švermu. Partizáni zo Železníka a z jeho okolia, ktorí to prežili, nezložili zbrane. Po krátkom odpočinku na Prašivej 34 gemerských baníkov sa vydalo na cestu domov cez Hornú Lehotu, kde sa zdržali týždeň v bačovskej kolibe. Za pomoci domáceho obyvateľa, ktorý išiel hľadať do lesa svojho syna, sa dostali do Bujakova. Odtiaľ prešli do Muráňa. Koncom novembra 1944 prišli do Železníka. Nebol to jednoduchý prechod, lebo Nemci boli v každej doline a už pri náznaku a podozrení likvidovali nevinných obyvateľov obcí. 

V decembri 1944 aj v Gemeri prebiehala neľútostná partizánska vojna proti okupantom. Miestnym partizánskym oddielom výdatne pomáhalo civilné obyvateľstvo. Poskytovalo im potraviny, lieky a iné potreby. Baníci, ktorí mali prístup k výbušninám, im dávali aj dynamit a zbrane. Partizáni, ktorí boli v povstaní, v januári 1945 zorganizovali ukrytie obyvateľov, najmä mužov a mladých žien v baniach na Sirku a v okolí. Boli ozbrojení a pripravení brániť sa. 

Zároveň sa stupňovalo vyčíňanie nemeckých protipartizánskych kománd. Dôkazom sú aj dve otrasné udalosti, ktoré nám porozprávala dcéra Floriána Čatloša, Irena Lacková, tajomníčka OblV SZPB v Rožňave. Jedna udalosť sa stala v januári r. 1945. Všade bolo veľa snehu. Veľmi ťažko sa ním brodilo, stačilo urobiť krok a človek sa doňho prepadol takmer do pol pása. Ale partizáni dostali úlohu a tú bolo treba za každých okolností splniť. 

F. Čatloš, veliteľ oddielu Štefánik Druhého partizánskeho pluku Jana Švermu, vyslal na prieskum troch partizánov, Zalcera,  Prišibica a Selčana, všetci boli zo Sirka - Železníka. Vyrazili ešte za vidna, keďže v januári sú dni krátke a rýchlo sa stmieva. Mali zistiť, či v neďalekej obci sa nenachádzajú nemeckí vojaci, od ktorých im môže hroziť nebezpečenstvo. Už sa zotmelo a čoskoro zavládla čierna noc, ale partizáni sa stále nevracali. Veliteľa sa zmocnil nepríjemný nepokoj. 

Keď sa do rána prieskumníci nevrátili, F. Čatloš rozhodol, že s dvoma partizánmi pôjdu za nimi. Len čo vyšli na okraj neďalekého lesa, stali sa svedkami otrasného výjavu. Uvideli postrieľaných a porezaných partizánov. Niektoré časti tela viseli na stromoch, ďalšie boli hodené na snehu. Belostný sneh bol presiaknutý ľudskou krvou. 

Ďalšiu sadistickú popravu uskutočnilo protipartizánske trestné komando na partizánovi Urbancovi, ktorý tiež pochádzal z Gemera. Vydal sa na prieskum na Staré Hory, ale nacisti ho chytili a obesili na strome. Na výstrahu mu zavesili ceduľku "Zradca – komunista". 

Obidve popravy sa Floriánovi Čatlošovi často v mysli vracali. Nemohol zabudnúť na nacistickú krutosť a prispelo to k jeho predčasnému skonu. Bývalý odvážny partizán zomrel ako 65 ročný v roku 1985.

(Zdroj: Magdaléna Lavrincová: Človek zomiera dvakrát..., Bratislava 2014)

 

Čítať 6068 krát Naposledy zmenené utorok, 08 august 2017 23:18

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Description of image1
Description of image2