Vytlačiť túto stránku
pondelok, 21 august 2017 20:58

Čo napísal partizánsky veliteľ Karol Adler tesne pred jeho objavením fašistami v pivnici domu vo Vyšnej Slanej Doporučený

Napísal(a) MG od
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)
Karol Adler, partizánsky veliteľ a jeho časť rukopisu listu, ktorý bol napísaný v úkryte domu vo Vyšnej Slanej, tesne pred jeho popravou v decembri 1944 v Dobšinej. Karol Adler, partizánsky veliteľ a jeho časť rukopisu listu, ktorý bol napísaný v úkryte domu vo Vyšnej Slanej, tesne pred jeho popravou v decembri 1944 v Dobšinej.

Blíži sa ďalšie, už 73. výročie Slovenského národného povstania. Do jeho histórie sa zlatými písmenami zapísali aj hrdinovia z Gemera. A nie je ich málo. O mnohých sme písali, ďalších mená  sú napísané na pomníkoch, ktoré im náš národ postavil na ich večnú pamiatku. Dnes si pripomenieme jedného z tých, ktorých fašisti surovo trápili, aby na výstrahu iných obesili na námestí v Dobšinej 20. decembra 1944. Aj keď históriu jeho pôsobenia poznáme, chcem vám pripomenúť málo známy obsah listu, ktorý napísal tesne pred jeho objavením fašistami v pivnici domu vo Vyšnej Slanej.

snp vysna slana dom ukrytu k a 1Ide o partizánskeho veliteľa Karola Adlera, ktorý so svojimi priateľmi operoval v okolí Slavošoviec, Čiernej Lehoty, Rejdovej i Telgártu. V decembri 1944 v obci Rudná ukoristili od maďarských vojakov veľa zbraní, potravín a odevov. Fašisti ho neustále prenasledovali a chceli ho chytiť živého. Nakoniec vo Vyšnej Slanej sa musel ukryť v pivnici jedného domu. Tam bol jeho úkryt aj prezradený. Ešte predtým, uvedomujúc si zložitosť situácie, do ktorej sa dostal, napísal svoj posledný list, ktorý vám teraz predkladáme. Podľa oslovenia sa javí, že ide o jeho veľmi dobrého priateľa, pravdepodobne z oblasti Nových Zámkov, kde sa nachádza aj jeho rodná obec Kolta, v ktorej sa narodil dňa 20. marca 1920.
Posledný list veliteľa maďarského partizánskeho oddielu "Sándor Petöfi" kapitána in memoriam Karola Adlera - Vyšná Slaná (10.12.1944)

Milý Janko,
v posledných hodinách svojho života sa obraciam na Teba. Neviem, koľko času mi ešte zostáva. Sme úplne obkľúčení a ja sa nesmiem dostať do zajatia, lebo by ma veľmi mučili. V okolí Rožňavy, Plešivca a Štítnika ma každý pozná pod menom "Otec" alebo "Karol". Som veliteľom - totiž bol som veliteľom - jednej veľkej partizánskej skupiny a k tomu ešte prvej maďarskej partizánskej skupiny, ktorá bola pomenovaná "Sándor Petöfi". Janko môj, neviem čo je s mojou drahou manželkou a s mojim zlatým synom. Ak ešte žijú a stretneš sa s nimi, povedz im, že aj v posledných chvíľach, keď som si prikladal hlaveň revolvera k čelu, aj vtedy som na nich myslel. Ak ešte žijú, prajem im, aby boli veľmi, veľmi, šťastní.
Azda som nežil nadarmo. Blaží ma, že aspoň som sa sčasti vypomstil, lebo som kopu tých psov poslal na druhý svet. Žiaľ, keď tento list budeš čítať, ja už pravdepodobne nebudem žiť. No, Bože môj! Nie každému bol daný dlhý život. Ak bude príhodná doba, nech sa moji príbuzní obrátia na hlavné ruské veliteľstvo, tam som evidovaný.
Rozlúčka je ťažká. Chcel by som ešte veľmi žiť. Cítim v sebe ešte veľa energie. Dva týždne ma už naháňajú títo psi, častokrát už bolo tak, že je koniec. Dnes sa nám ešte piatim podarilo vojsť k jedným veľmi srdečným ľuďom, trocha sa vysušiť, odpočinúť si a najesť sa. Ale čo bude zajtra? Dvadsať metrov od nás chodia Nemci. Cez okno pivnice ich sledujeme. V noci chceme vyjsť, ale kam pôjdeme? Obkľúčenie je príliš tesné. Mnoho mojich dobrých ľudí padlo. Z maďarského územia nás prenasledovali a tu sme sa dostali do pasce. Nevidím východisko.
V myšlienkach som so svojou rodinou, občas myslím aj na vás, dobrých priateľov.
Neviem sa rozlúčiť. Pripadá mi to veľmi ťažko. Najradšej by som písal tento list večne. Čo tu posielam, odovzdaj mojim príbuzným s mojimi blahoželaniami a bozkami na rozlúčku.
Tvojej milej manželke ruky bozkávam. Mojim priateľom odovzdaj pozdrav a nepriateľom moju kliatbu.
Svoju rodinu bozkávam nesčíselnekrát. Objímam Ťa Tvoj priateľ
Karol

 

Čítať 4226 krát Naposledy zmenené pondelok, 21 august 2017 21:43

3 komentáre

  • Odkaz na komentáre Barbara Yunker utorok, 16 marec 2021 22:04 Napísal(a) Barbara Yunker

    Hello,

    I am Barbara, maiden name Javurkova. Karol Adler was my father's Jozef's uncle; brother of his mom, Maria... I know I recognize your name, mostly I remember my dad and his sister, Helenka (Maria's oldest daughter) mention the name Ilonka... Did she move to Australia by chance? I remember hearing something about that... Anyways, I have been told about my great uncle Karol, but not much, only that he was a great hero, and unfortunately ended up dying for it. I was shocked to read about the fact he had a wife and a son during that time! I've never heard anyone talk about them... :( To read his letter, to get to get a glimpse of the person he was, his feelings, his courageous but loving heart, it brought tears to my eyes. And also made me proud to have had an ancestor like that. If you ever read this message, and would like to ever connect, here is my e-mail address: . I live in Southern California. Love, Barbara.

  • Odkaz na komentáre Ida Wilson , (nee Kováčová), (Kovacs) utorok, 01 september 2020 02:06 Napísal(a) Ida Wilson , (nee Kováčová), (Kovacs)

    I wish to correct one detail.
    I have checked information with my mother, and Karol's date of birth was 20th of March 1910.
    He, with people of all faiths, stood together, against the tyranny which affected all.
    It was the courage and sacrifice of these good people, who put all differences aside, and stood strong together, that prevented the world from being taken over by the despots at that time.
    So it is of utmost importance that their honour is remembered , and that they are represented with correct details.
    Thankyou kindly for maintaining this article.

  • Odkaz na komentáre Ida Wilson , (nee Kováčová), (Kovacs) piatok, 28 august 2020 18:16 Napísal(a) Ida Wilson , (nee Kováčová), (Kovacs)

    Thankyou for this page dedicated to my dear grandmother's good brother, who helped to save many innocent people's lives.
    Karol was the brother of my grandma Helen (Ilonka) Adler. She missed him greatly and spoke highly of Karol.
    My grandma was a kind, generous, artistic and hard working person who loved people and was the sweetest grandma any child could wish for.
    She had one son, my father, Karel Kováč (Charles Kovacs) a talented and gentle good man.