streda, 14 november 2018 16:47

V Rožňave bol Deň červených makov ako pietna spomienka na 100. výročie ukončenia 1. svetovej vojny Doporučený

Napísal(a) J. Pupala
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Pred pamätníkom padlých vojakov v 1. svetovej vojne na cintoríne v Rožňave sa uskutočnila pietna spomienka na sté výročie vypuknutia tragickej svetovej udalosti ako Deň červených makov, ktorý zorganizoval veliteľ Gemersko-malohontského pluku chemického určenia ASR v Rožňave a Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave. Medzi pozvanými hosťami bol prítomný aj priamy účastník oslobodzovacích bojov Červenej armády v Maďarsku a južného Slovenska plk. v. v. Ladislav Sládek s manželkou Ruženou z Rimavskej Soboty, ktorých sprevádzal predseda ZO SZPB arm. generála Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku (okres. Rimavská Sobota) JUDr. Jozef Pupala, prednosta Okresného úradu v Rožňave Ján Babič a iní.

K zhromaždeným účastníkom predseda OblV SZPB v Rožňave pplk. v. v. Ján Malček priblížil svojím referátom okolnosti vypuknutia 1. svetovej vojny, jej nezmyselné obete a v konečnom dôsledku aj následky, ktoré okrem ľudských a materiálnych škôd boli dôsledkom rozpadu „žalára národov“ rakúsko - uhorskej monarchie a vyhlásenia nezávislých štátov na jej území, medzi nimi dňa 28.10.1918 aj Československej republiky Čechov, Slovákov a Rusínov.

Vtedajšie mocnosti vojnový konflikt pripravovali už dávnejšie, no zámienkou na jej rozpútanie pred verejnosťou sa stal atentát srbského študenta Gavrila Principa (ktorý neskôr zomrel v kobke pevnosti Terezín v Čechách) na následníka trónu rakúsko-uhorskej monarchie Františka Ferdinanda d Este v Sarajeve 28.6.1918. Mesiac na to, 28.7.1918 oficiálne začala vojna proti Srbsku a jeho pripojenie k monarchii. Nemecký štáb mal dopredu pripravený plán bleskovej vojny (blitzkrieg) proti Francúzsku a Rusku.
Zápaný frond po húževnatom odpore francúských vojsk a jeho spojencov sa po urputných bojoch a ťažkých stratách na oboch stranách zastavil v oblasti Sedanu a Verdunu a prešiel do dlhej tzv. zákopovej vojny.

Nemecký štáb utrpel porážku spoločných vojsk z c. k. Rakúsko-Uhorska na východnom fronte s ťažiskom v Haliči a už v novembri 1914 cárske vojská prekročili Karpaty a obsadili územie východného Slovenska na línii Bardejov - Svidník - Humenné - Medzilaborce. Podarilo sa ich vytlačiť späť za Karpaty až v máji 1915 za cenu veľkých vojenských strát.

Vojna trvala až do roku 1918, kedy v auguste dohodové štáty na západnom fronte porazili nemecké vojská a 24. októbra 1918 aj rakúsko-uhorské vojská na rieke Piave v severnom Taliansku. Zdecimovaní vojaci monarchie odmietli ďalej bojovať a dali sa na útek. Tak došlo aj k vzbure a poprave slovenských vojakov v Kragujevaci.

Po prijatí podmienok kapitulácie predložených americkým prezidentom W. Wilsonom vláde cisárskeho mocnárstva a ich prijatím vládou Karola I. vo Viedni, ktoré 11.11.1918 podpísal tzv . Abdikačnou listinou, znamenal koniec a rozpad rakúsko-uhorskej monarchie.

Dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách si okrem nevyčísliteľných materiálnych škôd vyžiadal vyše 10 miliónov životov a ďalších viac ako 20 miliónov ranených. Najväčšie straty na ľudských životoch mal hlavný iniciátor rozpútania vojny Nemecko 2 milióny, nasledovalo Rusko 1,7 milióna, Francúzsko 1,35 milióna, cisárstvo Rakúsko – Uhorsko 1,2 milióna, Taliansko 0,46 milióna, Rumunsko 0,33 milióna, Spojené Kráľovstvo 0,76, USA  0,11 miliona obetí. Ostatné štáty, napr. Turecko, Japonsko... mali straty vyše 771 tisíc.

Podľa dostupných údajov z vtedy 2.9 miliónov Slovákov bolo povolaných viac ako 400 tisíc mužov. Najskôr mobilizovali mužov od 20 do 37 rokov a neskôr od 18 do 50 rokov. Vojna si zo 400.000 vojakov zo Slovenska pohltila vyše 70.000 mužov! 

Medzi nich patrí aj vyše 200 vojakov uvedených na pamätníku obetí 1. svetovej vojny na cintoríne v Rožňave, na ktorý položili vence a zapálili na ich pamiatku sviečky. Na pamiatku obetí pred pamätníkom vykonali krátke modlitby za vojakov vojenský kaplán kpt. Ján Sakal a za rímsko-katolícku cirkev, farnosť Rožňava staré mesto kaplán Martin Bunda.

Na záver všetkým účastníkom zhromaždenia poďakoval veliteľ útvaru chemického určenia v Rožňave pplk. Oliver Toderiška, osobitne veteránovi vyše 90-ročnému plk. Ladislavovi Sládekovi s manželkou a osobitne mladým študentom rožňavských základných škôl, ktorí sa pred rozchodom spoločne odfotografovali pred pamätníkom s menami padlých vojakov v 1. svetovej vojne pochádzajúcich z mesta Rožňava.

Obdobné pamätníky sú takmer v každej väčšej obci, alebo meste po celom Slovensku. Preto je potrebné si tieto tragické udalosti a ich obete neustále pripomínať, najmä mladej generácii, aby mala predstavu aký ľudský bitúnok znamenajú vojny, na ktorom zbohatnú len bankári. Že vojna nie je dobrodružstvo vsugerovávané mladým na počítačových hrách a dobrodružných filmoch. Aby sme si uvedomili, že práve dnes je nebezpečenstvo rozpútania vojnového požiaru nanajvýš aktuálne, keď počuť dunenie diel pár stoviek kilometrov od našich hraníc!

Nech sú tieto pamätníky mementom pre nás súčasníkov, ale aj budúce generácie a je naším morálnym poslaním, aby boli uchovávané.

Foto autor príspevku.
JUDr. Jozef Pupala

 

Čítať 182 krát Naposledy zmenené piatok, 16 november 2018 09:31

Galéria obrázkov

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.