Neha z únavy a zo súmraku utopená v blaženosti sladkejpreviazaná mašličkou prítulnosti k matke. A úsmev pokory s prírodným pozadím už tmavnúcej hory zdobí všetky líca. Tak šťastím žiarila v ten letný podvečer pre mňa večne milá, ba vlastne najmilšia moja ženská rodinná a svätá trojica Dnes nad touto snímkou plakať žiada sa mi. Malé dcéry Helena, Alena, už šesťdesiatničky, žijú bez mamy. (Tisovec 23.január 2013) {jcomments on}