utorok, 02 jún 2015 22:45

František Bábela: My a čas

Napísal(a) František Bábela
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
cas zastal

Čože je to žart, 

čo je to za správa, 

kto si fenoménom čas 

s nami zahráva? 

 

A v jeho mene nás 

už od rána do noci 

preháňa, zaháňa, 

neustále plaší 

ako ovčiarske psy 

ovce na salaši. 

 

Tisícové stáda 

úchvatných ľudí 

na pozemskej paši! 

 

Veru úchvatných, 

ako úchvatných! 

Veď nemáme kedy 

 

vyspinkať sa ani, 

tak otrocky, psovsky, 

ním limitovaní. 

 

Ustavične v strehu, 

aby sme náhodou 

niečo nezmeškali 

na tej svojej trati 

 

už maratónskeho 

životného behu 

do náručia smrti 

tam, kdesi za riekou, 

na jej druhom brehu. 

 

Ako je to vlastne s ním, 

s časom nemilosrdným? 

Žije s nami a my s ním 

ako s pôdou strom. 

 

Umiera on potom v nás, 

či my mrieme v ňom? 

 

Komu veriť? 

teológom, 

biológom, 

fyzikom? 

 

Či tomu velikánovi 

nemeckej filozofie 

géniovi Kantovi, 

"vedcovi z Parnasu", 

ktorý vôbec neuznával reálnu existenciu 

priestoru a času? 

 

Viem len jedno: 

Nie je pravda, 

že čas plynie a uteká 

každým jedným dňom. 

 

Čas iba nehybne t r v á. 

My plynieme a hynieme v ňom! 

 

Vo vymedzenom limite, 

svojom časovom, 

sem-tam trošku zrachotíme, 

no bleskovo prefičíme 

všedným ľudským životom, 

 

zavše trošku prizdobenom 

aj sviatočným imelom. 

Tak ako rachotiaci vlak 

tmavým tunelom. 

Tak ako

hučiaca rieka... 

 

A mne je vždy veľmi smutno 

aj nad odchodom každého 

mečom času neľútostne 

sťatého človeka.

 

(6.apríl 2009)

 

Čítať 1435 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:16

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.