Vytlačiť túto stránku
piatok, 10 august 2012 13:03

Ani po vyše 50 rokoch nezabúdajú na svojho triedneho profesora Františka Bábelu Doporučený

Napísal(a) Štefan Škovira
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Pri príležitosti 50. výročia od maturít svojich bývalých žiakov Priemyselnej školy hutníckej v Tisovci vyšla v júni 2012 deviata i desiata literárna publikácia PhDr. Františka Bábelu z Tisovca. Prvá má názov Spomienky zo školskej podstienky. Druhej dal autor stručný názov: Plakať do básní. Skôr než sa do ich obsahu začítame, dajme slovo jednému zo spomínaných maturantov dnes už neexistujúcej tisovskej hutníckej priemyslovky, patriacemu do kruhu tzv. štúrovcov tejto triedy, Štefanovi Škovirovi, ktorý dnes žije v Poprade.
"Dvoma novými knižočkami chceme uzavrieť edíciu literárnych publikácií

pána Františka Bábelu, ktoré vychádzali od roku 2001. František Bábela, ktorý má už dnes vyše 84 rokov, napriek svojim životným peripetiám prostredníctvom svojich bývalých študentov rozdáva to, čo nestihol počas učiteľského života, je plný elánu a tvorivosti.
Chceme mu zároveň úprimne poďakovať za všetko, čím svojou tvorbou, poéziou i prózou, jej hodnotami myšlienkovými, mravnými i estetickými, obohatil predovšetkým nás, svojich bývalých žiakov, početné svoje príbuzenstvo, svojich spolužiakov a priateľov, spoluobčanov, stovky neznámych i známych čitateľov, najmä v regiónoch stredného a východného Slovenska i mnohých v zahraničí. A pritom, ako je známe, s jeho knižkami sa „nekupčilo“, rozdával ich zdarma.
Jeho duchovné posolstvo, prežiarené šľachetnosťou, túžbou po všeobecnej harmónii, láske prenikalo po celé uplynulé desaťročie do zátišia našich rodín a ľudia vo svete roztrasenom nepokojmi a celkovým spoločenským rozkladom úprimne vítali a oceňovali každú jeho novú knižku.
Nechcem však pokračovať iba v oslavnom tóne, už aj preto nie, že autor po tom netúži (ako sám hovorí – nerád býva „okiadzaný“). Tí, čo by o ňom a jeho tvorbe chceli vedieť viac, majú natrvalo k dispozícii (aj v knižniciach) jeho knižky.
V nich je zašifrovaný predovšetkým ako šľachetný človek vo všetkých svojich životných rolách: ako pedagóg i literát, ako manžel, vdovec, otec, starý otec, priateľ ľudí, prírody a života vôbec.
A je vo svojej tvorbe zašifrovaný aj ako literát s osobitných špecifikom, ktoré vždy charakterizuje priaznivo prijímaných autorov čitateľmi i odbornou kritikou. Podľa obidvoch tým špecifikom je, že jeho próza i poézia je plná nevšednej nehy, lásky, ľudského súcitu a je hlbokým prienikom do iracionality ľudského života, ukážkovo odkrýva jeho prepojenosť s pulzujúcimi silami prírody a vesmíru.Tej iracionality, ako sám o tom hovorí, z ktorej sa rodíme, v nej žijeme a v ktorej sa nakoniec aj strácame a zanikáme.
O tejto kvalite jeho tvorby svedčia desiatky listov vďačných čitateľov u nás doma, i zo zahraničia. Napodiv, viacerí v listoch zhodne konštatujú: „píšete srdcom“. A svedčia o nej i jednoznačne priaznivé hodnotenia v lokálnych časopisoch (Tisovský mesačník, Gemerské zvesti, Horehronie, Muránske noviny i ďalšie).
Chýba ešte hodnotenie centrálnej tlače, ale to je, dúfajme, otázkou času i prejavom macošského vzťahu súčasnej doby k duchovným hodnotám vôbec."
Štefan Škovira, Poprad


František Bábela
V e n o v a n i e

V hlbočine citov perom namáčaným
a nie rukou, ale srdcom
a nie vo dne, ale v noci
sú tieto verše písané. 

 

na počesť päťdesiateho
výročia vašich maturít,
keď sa chcete družne poskláňaní
nad žiariacou vatrou
hrejivých spomienok,
 

Preto sú aj hviezdnym zlatom
štedro pofŕkané
a sú vám, čisto chlačenskej,
hutníckej IV. T triede
s láskou venované 

 

k svojej dobrej alma mater
pod legendárnou Hradovou,
aj keď nás čas večne súri,
aspoň na niekoľko hodín
aj fyzicky aj psychicky
intenzívnejšie pritúliť.

(Zo zbierky František Bábela: Spomienky zo školskej podstienky, Kežmarok 2012)


František Bábela
Zázračné husle
(Venujem Jankovi Spodniakovi)

Rozchorela sa mi milá,
začala sa strániť ľudí,
zo sna sa mi v noci budí,
zo spánku sa strháva. 

Čím som sa ja previnila,
že ma bolesť tlačí v hrudi,
až som z toho zúfalá,
vzdychá, stone, lamentuje
niekedy až do rána.
A márne ju utešujem,
zbytočne prehováram,
nič nepomáha...

.......

 

I b a    h u s l e, moje husle,
zázračný strunový nástroj,
v nich si žieňa pokoj našlo,
dobre že ich mám. 

A na nich jej nad posteľou
dojímavo, amoroso,
piano vyhrávam. 

Iba husle, moje husle...
Iba pri ich smutno tklivých,
a žiaľne plačlivých tónoch,
moja milá znovu usne. 

 

A je zvláštne, až zázračné,
že len keď sa duša huslí
smútkom, clivotou, rozplače, 

sa aj srdce chorej milej
pokoju otvárať začne.
A bez ďalších vzruchov, zábran,
spí už ticho
a ž   d o   r á n a... 



(Tisovec 16. marec 2011)

(Zo zbierky František Bábela: Plakať do básní, Kežmarok 2012)
 


František Bábela:
            Bola si, už nie si . . .

Hej, bola si, bola,
keď ešte nedeľa bola . . . 

Spoza nášho stola
ako najuctievanejšia
matriarchálna stvora
si úprimne dirigovala 

po celý svoj život,
celé roky, mesiace a týždne,
bez zvláštnych smútkov
a trýzne, 

po všetky dni i hodiny
sviatočný i všedný život
našej – tvojej rodiny... 
...........

Hej, bola si, bola,
včera do večera,
no odvtedy   n i e   s i... 

A prázdnota, čo tu
po tebe ostala,
nás trúchlivo desí. 

 

Keby sme my vedeli,
či sa ešte niekedy
opäť znedelí . . . 

Veď po tvojom odchode
sa akosi stále tmí,
rodia sa len všedné dni.
Za sivými obzormi
sa len smútok kriesi. 

A vieš, ako ťa hľadalo
to najmenšie naše vnúča
v kútoch za dverami
i poza izbové okenné
závesy 

a za mnou opakovalo
úpenlivo, vyzývavo:
Starká, starká, kde si?
............... 

Keby ste nám vy,
naši navždy odídení
za ďaleké lesy,
mohli už konečne poslať
aj vaše nové adresy! 

 

Takto bez novej adresy
si ťa môže zo svojich
spomienok
naša malá Mimikry 

vytesniť len výkrikmi:
Starká, starká, kde si?
............... 

No, aby som upresnil
svojím vyznaním:
A j   j a   s i   ť a
v l a s t n í m
v dvoch desiatkach
próz a básní jemne zašitú ... 

A   č í t a v a m   s i   ť a
v e č e r   p r e d   s p a n í m.
Z a v š e
a ž   d o   ú s v i t u !
 

 


Tisovec 19. júl 2012
 

Čítať 1467 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:09