Vytlačiť túto stránku
pondelok, 13 január 2014 19:02

Básnické Šepotance Ondreja Nagaja ako rozjímanie nielen o triviálnych témach

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Predvianočné knižné obchody boli naplnené množstvom všelijakej literatúry. Medzi ňou nechýbala ani poézia. Prispel k tomu aj Ondrej Nagaj, nám známy básnik, pochádzajúci z Gemera. Predtým mu vo Vydavateľstve Vegaprint Mošovce vyšla jeho najnovšia básnická zbierka Šepotance, ktorá obohatila pestrý zoznam okolo 40 jeho vydaných kníh pre deti predškolského i mladšieho školského veku, ale aj pre dospelých. Ich tematická pestrosť mu umožnila prezentovať širokú obsahovú škálu. Majstrovstvo autora preto chvália napríklad Riekanky do škôlky, Hádanky, Veršíky o zvieratkách a iné. Druhú skupinu tvorí paleta začínajúca ľúbostnými básňami a končiaca spoločensko-kritickými veršami. Také boli napríklad Verše na pni, Krajina človeka, Šiel učiteľ poza školu, Nenechajte ma na pokoji, Aj kameň dušu má, Posmešníky a iné. Aj v spomínanej najnovšej zbierke Šepotance svojho čitateľa presviedča, že mu nie je problémom vybrať si a spracovať hocijakú tému. Dokazujú to aj jeho verše v básni Odbremeňovanie. Už ich začiatok prezrádza, čo bude jeho témou, keď začína: Panebože, / tuším, že po latinsky / si nikdy nevedel./ To v prekladoch ti / drmolili iní, / aby si netušil, / čo postvárali / za

 tvojím chrbtom. / Keby ti to povedali / priamo po slovensky, / mal by si to jasné. Alebo v básni Príhovor: Milosťpani, / ja som vás mal rád, / až ma hriali / ohne pekelné. / Ja viem, / za ten učiteľský plat... / Dvojnásobok / by bol z tehelne. 

Ako poďakovanie za jeho básnickú zbierku som Ondrejovi Nagajovi, ostrieľanému autorovi množstva textov napísal: „Vaše básne sa dobre čítajú, lebo majú myšlienku dobre známu všetkým. Bude mi veľkou cťou o nej napísať aspoň zopár viet.“ Tí, ktorí sa oboznámili s celou Nagajovou tvorbou mi iste dajú za pravdu. Ale aby som nechválil iba sám Šepotance, použijem niekoľko myšlienok Ondreja Mišáka, ktorý v časti Namiesto doslovu napísal aj toto: „Texty najnovšieho súboru zdanlivo vyslovujú účtovanie a sumarizovanie, sú písané akoby „na ceste z tohto sveta“ a usilujú sa vrátiť, čo bolo autorovi dopriate v živote. Tak vyzerá ich povrch. Vnútri je to citlivá a hlboká kontemplácia. Rozjímanie nielen o triviálnych témach časnosti a večnosti, ale aj prítomnosti, na ktorú sa mení v jeho ponímaní celá človečia minulosť. Nielen vlastná, či minulosť jeho najbližších, ale aj tých, čo už nie sú medzi nami. A ešte tých, čo preleteli básnikovým životom možno ako meteory."
Zbierka obsahuje 50 autorových básní, z ktorých dve sú napísané v rodnom filierskom nárečí z Ratkovského Bystrého: Závišč a Tvŕdze. Odporúčam si zbierku zadovážiť a aj ju celú prečítať. Formát ju predurčuje vziať si ju do vrecka na dlhšie, či kratšie prechádzky, a spolu s autorom iba tak šepotať si. Skúste si najprv tieto dve básne:

 

Momentka

 

Zelené ovce

na bielom poli pasiem,

sýkorky sa s úctou

klaňajú.

Čudujem sa,

čo som v tebe našiel,

čo krásne si

kladiem pod hlavu.

 

V mojom ráme

našiel som ťa celú,

ako varíš vodu

na kávu

a horúcu šálku

dáš mi do rúk

ako perlu

z tvojho pokladu.

 

Preto mi je s tebou

psovsky dobre,

keď sa k tebe chvíľku

pritúlim.

Moje cesty

sú ti ťažko schodné.

Možno nie sú

vôbec pre ľudí.

 

Zelené nebo

a oblaky biele.

Práve teraz

ideš do školy.

Tak rád by som

za lavicou sedel

a aj nebo

k tebe naklonil.

 

 

Nástrahy

 

Ak mi raz príde

strohý príkaz

nežiť,

pokračovaním bytia

poverím

svoje brezy.

 

Bude ma láskať

stádo sýkoriek

a hrdličky

pricukria svoj slák.

Povedia:

- Bol a teraz ho niet.

Občas aj vták

padne na zobák.

Netreba im potom

ani krídla.

Ráta sa to,

za čím lietali.

Vôbec neviem,

čo znamená vyhrať,

ak zmysel je

práve v lietaní.

 

Už nikdy viac

nebude čas dospieť

a prefarbiť

svoje čierne dni.

Najkrajšie je,

ako tráva zoschne

a stratí sa

medzi prstami.

 

(Zo zbierky Ondrej Nagaj: Šepotance. Mošovce. Vegaprint s.r.o. 2013)

 

 

Čítať 3711 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:10