Božena Tesárová:
Ľudský údel
Láskou si plním srdce každý deň z pokladu Tvojho slova a cítim, ako dvíha ma, plná je duša moja. Tak vtáča spevavé pierko si k pierku ukladá – Len takto upravené vzlietnuť vie k výšinám. Vzápätí zemi pozdrav odovzdá, posvätený tou krásou zhora. Tak osviežená slovom Tvojím, Pane, dotknem sa Tvojho diela – zeme. Dotknem sa. Vykročím. A s vierou v duši, nádejou nesiem si údel krásny a ťažký. Údel človečí.
|
|
Božena Tesárová:
Odpusť mi pane
Odpusť mi, Pane, ak verše moje sebeckým tónom zaznievali. Odteraz budem v tieni, Ty zostaň na výslní. Klas môjho žitia . . . Zošli naň lúče lásky, pokrop ho rosou múdrosti. Ak treba, prísny zošli tón. A opäť prikry plášťom nádeje a zrnko oťažie, časom dozreje. Ak túžim starnúť pri Tebe, Ty zostaň pri mne So srdcom dieťaťa, striebrom na hlave blížim sa k Tebe, kým kruh sa uzavrie.
|