Neha z únavy a zo súmraku utopená v blaženosti sladkejpreviazaná mašličkou prítulnosti k matke.
A úsmev pokory s prírodným pozadím už tmavnúcej hory zdobí všetky líca.
Tak šťastím žiarila v ten letný podvečer pre mňa večne milá, ba vlastne najmilšia moja ženská rodinná a svätá trojica
Dnes nad touto snímkou plakať žiada sa mi. Malé dcéry Helena, Alena, už šesťdesiatničky, žijú bez mamy.
(Tisovec 23.január 2013)
{jcomments on}