Keď silvestrovská polnoc odbije, v záplave jasu krištáľových lustrov, v praskote zátok šampanského, v splašenom cengote čiaš, v šumivom perlení toho vína, keď plesá celá domovina,
keď vzletné priania budú vzduchom lietať, pomodlime sa tichý Otčenáš za všetkých ľudí tohto sveta. Tohto surového sveta...
Ale aj mne sa vinš príliš rozbehol, preto ho neľútostne skrátim. Nuž, ozdobme sa takým šľachetným predsavzatím:
aby sme v novom roku neľúbili iba seba, aby sa všetkým ušiel rožtek z neba, Aby sme nikdy nezabudli ľúbiť aj tamtých natlačených v podpalubí.
19. december 2002
Čítať 2457 krát
Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:16