Pätnásť rokov mi tam dole opar čudný, trpko hmlistý, rozum tienil a naše životy na trápenie zmenil.
Keď teraz tu na to myslím, mám dojem, že lotor kýsi ma naifikoval jedom chorej nenávisti namierenej proti tebe.
Odpusť mi to a nech mi to odpustí aj nebo, chcela by som žiť aj tu hore,
kam sa sám už dávno chystáš a kam raz každý prísť musí. Aj tu by som chcela žiť opäť len s tebou. .............
|
|
Aj tu máme nádhernú prírodu, po akej sme vždy túžili, ktorú sme si aj s našimi deťmi tam dole užili.
Aj v tunajších horách rastú jahody, maliny, brusnice i čučoriedky, najrôznejšie huby...
A tak isto sú tu, tak ako v Hradovej sympatické strážne víly, ktorým sa tak ako nebo aj svet ľudí veľmi ľúbi. ...............
A cestičky i chodníky, všetky v horách, sú schodné, čistučké. Ako útle detské rúčky, či biele ramená milej, pre chodcov milučké.
|
|
O konár vetrom zlomený, či po ťažbe ponechaný, o prekážajúci kameň, sa človek nepotkne.
Aj zvieratká lesné všetky, aj medvede, čo nás dole preháňali, sú tu celkom krotké. ............
A tak sa môžeš po horách bez strachu bezpečne túlať aj za dňa, za svetla, aj za noci - po tme.
Tisovec sobota 16. jún 2012
|