Vytlačiť túto stránku
štvrtok, 01 marec 2012 10:50

O skutočnosti - realitách, ktoré nás obklopujú a o dotieravej reflexii Doporučený

Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Vnímam a obdivujem všetkých tých, ktorý zmysluplnými článkami vyšperkujú stránky MAJ GEMER, neľutujúc štúdium či čas strávený pri počítači. Mňa okrem vlastnej profesie, vždy nadchýnala história a nebránil som myšlienke prinútiť ma opäť niečo a znova iné zas napísať. Isteže sa rád vraciam do rodných končín, ale čo sú dnes „blízke končiny“, keď v okamihu môžem komunikovať s tým najbližším v Austrálii, Brazílii, alebo kdekoľvek inde a navyše stretnúť sa s kýmkoľvek, kdekoľvek, povedzme trošku s nadsadením, v priebehu ani nie dní, ale hodín. I o tomto je  história v aktualizovanej podobe a tak ako všetko okolo nás sa dáva do pohybu opačným smerom, rýchle hrdzavie i starne.

Tým, nesmiem povedať, že sa stáva bezcennou, práve naopak, k tomu, čo bolo pekné, dobré, milé musíme sa vracať odvšade i v terajšom globalizovanom svete. On cez „globalizovaný“ motorizmus, leteckú dopravu, komunikáciou mobilom, televíziou, informáciami zo satelitov, družíc,  komukoľvek  je prístupný i schopný dodať aktuálne všetko o našom bezprostrednom dianí v okolí, či o našich blízkych, práve napríklad letiacich nad oceánom. Áno, i toto je globalizácia, ktorá sa nezmení, vývoj a technické vymoženosti sa nezastavia, nútia nás sa jej prispôsobiť, prijať ju tak ako sa naši predkovia zriekli cechovej manufaktúry či prania prádla v potoku (čo inak evokuje  nezabudnuteľnú, či dojímavú scenériu vidieckej pohody vzdialenej len niekoľko desiatok rokov). Druhý pohľad, z horizontu histórie  je nemenej dotieravý - či toto všetko, čo uľahčuje život, zjednodušuje fyzickú záťaž, spríjemňuje voľný čas, či nás robí lepšími, šťastnejšími, duševne vyrovnanejšími, empatickejšími, či nie aj viacej zraniteľnejšími, alebo, či v takto položených kritériách máme čo doháňať, vylepšovať a aj „globalizovať“, ale hlavne vždy a každý u seba, v rodine, v práci -  vo svojom bližšom či vzdialenejšom okolí. Všade tam kde žijeme.. Aktuálne chvíle nás k tomu nabádajú. Postoje jedinca sú v dnešnej dobe dôležité. Bez takýchto atribútov aj tie najkrajšie novoročné priania, želania, posolstvá zostávajú len ľubozvučnými slovami...  
S pozdravom Gemerčanom končím jednou inovovanou básňou z nie vzdialenej histórie v očakávaniach. 


 
Miroslav Ďurinda
 

Ešte vždy píšem listy
cez vlastnú poštu niekam.
Sám som v nich obeť,
navyše vinný
(čaká ma zápis u Guinnessa).

 

A vrtoch tajne ľúbim,
vábi ma papier s perom,
sám som si poštár
už v husej koži (z ľudí).
Ach, kdekto stratil tvár pred dôverou.

 

Vám všetkým píšem listy,
sny zdôverujem vetám...
Ak nie ste si tiež v ľuďoch istí,
preboha, ľudia, ozvite sa! 

 

Miroslav Ďurinda
Košice, 29.2.2012
{jcomments on}

 

Čítať 2376 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:32