Už vláda zimy končí pomaly, Ešte nás mrazí dychom svojím. Teplé dni kdesi zaspali a zem si svoje rany hojí,
čo spôsobila mocná mrazu sila a ťažko striasa zimné okovy, do ktorých víchrica ju uväznila. Čakáme, kedy jar ju osloví.
|
|
Ale tá nejde, mešká akosi, ešte spí kdesi v hĺbke zeme. Až slnka lúč ju možno uprosí, no zatiaľ ešte iba drieme
a ticho čaká svoju chvíľu. No zatiaľ mlčí, to je veľká škoda, neukazuje svoju silu. Či zobudí ju veľkonočná voda...?
|