Sú Vianoce! Odeté niekde v čiernom, inde v bielom. Tu plesajú, tu nad synovým telom žalostné slzy matka vylieva a rinčia zbrane, streľba doznieva...
Sú Vianoce – Tá doba, ktorá všetkým ľuďom pripomína, že všemohúci na svet poslal syna, ktorý sťa dieťa sladké ticho drieme v jasličkách lásky, kdesi v Betleheme.
|
|
Sú Vianoce. Pod množstvom dobrôt stonú stoly, však duša občas tupo bolí, že človek zlomyseľne, kruto na kríži Spasiteľovi svojmu strašne ublížil, a preto musí denne v potu tváre pykať za hriechy svoje staré a skúšať zabiť v sebe kruté zviera, ktoré mu choré vnútro rozožiera, obmäkčiť srdce tvrdé k blížnym láskou, odhaliť ľudskú tvár pod ľahostajnou maskou, veď duša túžbou po šťastí sa trepoce...
Sú predsa Vianoce.
(Zo zbierky Peter Mirvaj: Z hĺbky duše, Jaklovce 2012)
|