Povec, džiävšä, biälí kvet, ši som či jä celý svet, ši len kúščik z jeho biäďi, ako koj koch ďíchňe na ďim.
|
|
Povec, džiävšä, povec ruži, preš ju slnco sez ďen súží. A mňe povec, naš mám žič, koj ťä ňesmiäm oblapič.
|
|
Aňi opcäč, aňi scisnúč, ši priložič líško g líšku, vajč pot striäšku gu srdžiäšku ag hviäždžiški gu mesäšku.
|