nedeľa, 18 december 2011 12:15

Vianočná poézia Františka Bábelu Doporučený

Napísal(a) František Bábela
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
O Františkovi Bábelovi z Tisovca, rodákovi z Muráňa (1928), sme si už povedali viacero charakteristík aj na stránke Maj Gemer. Pre tých, ktorým toto meno ešte dosť zreteľne nezarezonovalo pripomeňme, že aj napriek tomu, že dlhé roky pôsobil ako stredoškoský profesor a poézia si ho získala už ako študenta, k cieľavedomej tvorbe sa dostal až ako sedemdesiatročný. Literárne činný je od roku 1996. Doteraz mu vyšlo osem básnických zbierok. V nich sa venoval i času vianočnému a napísal na túto tému niekoľko básní. Najviac z nich uverejnil v zbierke Neha. Využívajúc prichádzajúce obdobie, ktoré býva jedno z najkrajších, ale i najcitovejšie prežívajúcich v roku, podelíme sa s nimi aj teraz, niekoľko 
dní pred Vianocami, veriac, že aj vám prinesú atmosféru rodiny a lásky do vašich príbytkov.


Svätvečer

 

Betlehemská láska

 

Svätvečer. Nočná tíš.
Pod oknom láska chodí,
do sŕdc sa vkráda...
Necítiš?

Zvončeky Vianoc vonku zvonia, božia spiež.
Na strunách noci hviezdy hrajú,
zlatý sláčik si podávajú.
Počuješ?

Izbička detstva. Otec, matka, bratia, sestrička.
V staručkých kachliach oheň praská.
Po všetkých kútoch roztúlaná láska...
A snivo vonia jedlička. 

Kraj svitom luny zmámený spí pod perleťou snehu.
Pozhovej chvíľku, zastav sa!
Poodchýľ dvierka svojho srdca,
pritúľ v ňom svätovečernú zasneženú nehu.

(December 1996)


Vianoce detstva 

Aj zimy bývali akési iné, vábivo rozprávkové.
Záľaha iskrivobieleho snehu
bez špiny emisií a úletov.
Úzučké chodníky v ňom.
Po dvore poletujú prítulné chocholúšky,
tradiční hostia z ďalekého severu. 

Na Štedrý večer sviatočná tma
sa rozvaľuje po strechách.
Z maličkých okien žmurkajú do nej
sliepňajúce petrolejky.
Celý dom rozváňa dobrotami z kuchyne.
Obradne podávaná slávnostná večera
aj kontrastne nedočkavému drobizgu.

A potom tíšina nekonečná
zaplaví dom i nádvorie – akoby v strehu.
Známy hlas zvonca rozsekne zakliatu chvíľu.
Hrmotné zvítanie s jedličkou.
Odklínanie darčekov.
Fľakatý primáš, Cigán Pišta pod oknom
vpadne svojimi husľami akurát
do tohto napínavého obradu.
Tak vitaj, Ježiško, vitaj
v našom príbytku i v našich srdciach.
 

Kiež by sa chcel uchýliť do nich,
zhrdzavených, rokmi zosnulých opäť.
Aspoň nachvíľu. 

(November 1999)

 

Ťažká tá cesta pre ňu bola,
prach, skaly, vyprahnutá zem.
Ale už došli, už sú v cieli,
v diaľke ich víta Betlehem. 

Horkýže víta! Jej čas došiel,
nocľah po domoch hľadali.
Nenetrafili na ochotných.
Uchýlili sa v maštali. 

Tam porodila.
A teraz krušné chvíle nastali.
Chlapčeka uložili v jasličkách,
oslík tam naňho dýcha. 

Zmocňuje sa jej veľký strach.
Pusto je. Oziaba. Zima pichá.
I zaúpela zdesene.
Bože, však mi tu zmrzneme,
oslíček toľko nenadýcha! 

Choď, Jozef,
- srdce jej láskou tiká –
pohľadaj kožuštek pre malého
i trošku slamy pre oslíka.
Stalo sa, dobre je. 

Láskou sa maštaľ zaplnila.
Matkina láska veľká je.
Život dáva. Je v nej sila.
Poteší, keď smutno je,
keď zamŕzame, zahreje. 

(Vianoce 1996)
















Vianočný povzdych

Alejou rokov,
zasnežených starých suchárov,
vstupujeme v chmúrny decembrový čas
do prítmia posvätného chrámu mladosti
objavovať tam znovu a znovu
žiarivé čaro Vianoc detstva. 

V pokľaku pred oltárom
márne hľadáme v zrkadle času
niekdajšiu svoju rozjasanú tvár
s blikotajúcim šťastím v očiach a nehou v duši
pod voňajúcou jedličkou
s kahancom lásky. 

Zo zachrípnutého hrdla už len
silenie znie oslavné aleluja.
Ani tymián nám zrazu nevonia
a smútok nami zmieta.

Všetko to dávne
nádherné, šľachetné,
zaniká v zapáchajúcom bahne
bublajúcou zlobou
zohyzdeného sveta.

(23. november 2004)

 


{jcomments on}

 

Čítať 4925 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 11:02

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.