
Autom som došiel k prevádzke polesia Betliar, nachádzajúcej sa pri železničnej stanici, ktorá sa zaoberá spracovaním a predajom dreva. Bola nedeľa, takže brána cez tento závod bola zavretá.
Zaparkoval som, vybral ruksak a trekingové palice, auto uzavrel a kľúče vložil do ruksaka. Vedel som, že brána sa dá obísť cez železničnú spojku do prevádzky, tak som tým smerom vykročil. Keď som bol asi 5 m od auta, odrazu ku mne začali bežať traja brechajúci psi – vlčiaky. Asi si viete predstaviť, aký som mal pocit a čo som si ich útokom na mňa predstavoval.
Bolo 6 hodín ráno, takže zbytočne by som volaním žiadal o pomoc. Ustúpil som k autu, oprel sa oň, aby ma nemohli napadnúť zozadu. Brechajúc krúžili pred mnou. Stál som nepohnute a palice, držiac ich v rukách, som sklonil predo mňa. Za celý čas som bol úplne ticho a nepohyboval som sa. Ten statný veľký vlčiak sa približoval ku mne, ovoňal špičky mojich palíc, ale následne sa otočil, odišiel a pripojil sa k už sediacim dvom psom.
Uvažoval som, čo teraz? Zložiť ruksak a vyberať kľúče od auta a doňho nasadnúť, sa mi javilo dosť nebezpečné. Videl som, že psi boli pokojní, tak som si povedal, že asi mi neublížia a vybral som sa na trasu, ktorú som si plánoval. Keď som prešiel okolo nich, pohli sa za mnou. Predpokladal som, že keď budem pokračovať, tak odídu. Neodišli, ale pokračovali za mnou. Prešiel som cez most nad riekou Slaná a ďalej išiel po lesnej ceste. Psi pokračovali za mnou a dokonca ma niekedy i predbehli. Zložil som si ruksak a vybral fotoaparát, že si ich aj odfotím. Už ráno bolo veľmi teplo, čo pociťovali i psi a niekedy si ľahli na cestu.

Chovali sa ku mne priateľsky a cestou, keď som si fotil údolie, tak sa na to pozerali i oni.

Odbočil som z hlavnej lesnej cesty a pokračoval značne strmou lesnou cestou a neskôr svahom, smerom k banskému dielu a na svahu som si zbieral i dubáky. Následne som došiel na turistickú vyhliadku, odkiaľ je nádherný výhľad na obec Gemerská Poloma.

Jedlo som so sebou nemal, len vodu, ktorú som ponúkol i psom na igelitovom sáčku, ale odmietli piť. Až neskôr pili vodu v bočnej dolinke. Neodvážil som sa niektorého pohladkať, i keď niektorí boli tesne pri mne.
Pokračoval som k banskému dielu, a to štôlňou, v ktorej sa nachádza ruda s minerálmi mangánu. V archívoch som našiel z tejto lokality i skicu, zhotovenú v roku 1951 pánom Mathieselom, zamestnancom Železorudných baní Rožňava.
Pôvodný stav ústia štôlne je časom viditeľný už len malým otvorom cez zarastený lesný porast. Ako to i súčasne v štôlni vyzerá je zdokumentované nasledujúcimi obrázkami. Psi si ústie štôlne pozreli a vlčiak do štôlne aj vošiel. Keďže tam bol chladný vzduch tak tam zotrval dlhšiu dobu. Vrátil sa a pokračovali sme spolu tou istou cestou, o dĺžke asi 2,5 km, k zaparkovanému autu.
Do každého banského diela, ktoré má nejaký prístupový otvor, sa v zimných mesiacoch sťahajú niektoré živočíchy. Sú to najmä netopiere a salamandre, ale i jazvece, líšky a iné.
Vo vyššie spomínanej štôlni sme našli i tento druh slimáka (foto J. Kilik), ktorým je Slizniak karpatský (Bielzia coerulans), z čeľade slizniakovité. Patrí medzi karpatské endemity. Dorastá do dĺžky od 10 do 15 cm. Ide o veľmi vzácny druh, ktorého výskyt je obmedzený na vlhké prostredie karpatských listnatých a zmiešaných lesov. Typickou črtou je nápadné modré sfarbenie, ktoré sa pohybuje v odtieňoch fialovej, sýtomodrej až po tyrkysovú farbu. Slizniak karpatský je chránený druh. Ako je vidieť, prežíva i v podzemí.
![]() |
|
|
||
![]() |
![]() |
|
Po príchode k autu stáli psi kľudne za mnou a ja som bez problémov auto otvoril a vložil doňho ruksak. Mrzelo ma, že som psom nemohol dať počas výletu žiadne jedlo. Keby bol obchod otvorený, určite by som ho išiel kúpiť.
Neskôr, keď som sa informoval o psoch, bolo mi povedané, že sa našlo v lese vlkmi opustené vĺča, ktoré si zobrali domov a domestikovali ho. Mal by to byť jeden z tej trojice. Nevie sa, či je to určite pravda. Keďže mojím pôvodným zámerom bolo aj zahrať si tenis, odišiel som na tenisové kurty, ale hrať som už v tej horúčave odmietol a vrátil som sa domov.
Nakoniec z celého výletu som mal dobrý zážitok i vďaka tým mojim nečakaným spoločníkom, trom psom.
Ondrej Rozložník






























__________________________________________________



noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-