Tipy na nákup potravín a nápojov:
Nakupujme v bezobalových predajniach do vlastných vrecúšok, dóz a fliaš. Pokiaľ nemáme možnosť nakupovať v týchto predajniach, pri nakupovaní uprednostňujme výrobky s menším množstvom obalu.
Na pitie uprednostňujme vodu z vodovodu alebo minerálneho prameňa pred balenou vodou. Používajme vlastnú fľašu, ktorú si môžeme kedykoľvek naplniť.
Ak potrebujeme kúpiť vodu alebo iný nápoj v obale, uprednostňujme taký, ktorý je v sklenenej vratnej fľaši. Aj keď sú u nás zálohované aj plastové fľaše, tieto fľaše sú následne odovzdané na recykláciu. Sklenené vratné fľaše sú opätovne naplnené. Ak chceme nakupovať nápoje vo vratných fľašiach, ale nie sú v ponuke, požiadajme obchodníka, u ktorého nakupujeme, aby ich zaradil do svojej ponuky. Podľa zákona o odpadoch sú obchody s predajnou plochou nad 100 m2, ktoré ponúkajú nápoje v jednorazových obaloch povinné zaradiť do svojej ponuky aj nápoje rovnakého druhu v opakovane použiteľných obaloch, ak také sú na trhu.
Namiesto balenej zeleniny, ovocia a pečiva nakupujme nebalenú do vlastných textilných vreciek. Plastové tašky nahraďme opakovane použiteľnými textilnými taškami, ktoré majú dlhšiu životnosť.
Namiesto kúpy malých jednorazových obalov na smotanu, med, džemy atď. uprednostňujme väčšie balenia v sklenenom obale. Tieto obaly nevyhadzujme, ale nechajme si ich na opätovné použitie.
Namiesto mlieka v tetrapaku alebo plastovej fľaši uprednostňujme mlieko z mliekomatu.
Namiesto kávy v kapsuliach a čajov vo vrecúškach uprednostnime sypanú kávu/čaj. Bylinky si môžeme vysušiť aj sami a uskladniť ich napr. v zaváraninových pohároch.
Tipy do domácnosti:
Nekupujme hneď nové veci len preto, aby sme sa zbavili plastových a nahradili ich, vyprodukujeme tak zbytočný odpad. Opravujme si aj pokazené plastové veci, praskliny je možné zlepiť/zataviť.
Nepoužívajme riady a kuchynské náradie, akým sú napr. naberačky, sitká, varešky, dosky na krájanie atď. vyrobené z plastu. Uprednostnime sklenené, kovové a drevené materiály. Desiatu si zabaľme do dózy alebo do opakovane použiteľného voskovaného vrecúška namiesto plastového vrecka. Namiesto plastových obrusov, ktoré bývajú vyrobené z PVC, používajme textilné.
Ak máme deti, alebo kupujeme darček, uprednostňujme látkové a drevené hračky pred plastovými. Dobrým darčekom môže byť zaujímavý výlet, či kniha.
Namiesto klasickej hubky na riad používajme hubky z prírodných materiálov, napr. lufu, alebo handričky, ktoré môžeme po znečistení vyprať.
Čistiace prostriedky si čapujme do vlastných fliaš. Ak nemáme možnosť kúpiť čapovaný prací prášok, uprednostnime pracie prášky balené v kartóne, namiesto pracích gélov v plastovom obale.
Pri výbere bytových dekorácií, akými sú napr. kvety sa vyhnime tým, ktoré sú vyrobené z plastu. Živé kvety v sklenených črepníkoch sú nádhernou živou dekoráciou. Nezabúdajme na to aj pri návšteve cintorína. Namiesto umelých kytíc uprednostnime prírodné ozdoby alebo živé kvety z vlastnej záhrady, od lokálneho predajcu kvetín, alebo sušené kvety. Vhodné sú aj viacročné kvety v črepníkoch.
Tipy pri hygiene a osobnej starostlivosti:
Namiesto sprchového gélu a šampónu používajme tuhé šampóny, tzv. šampúchy, ktoré sa dajú kúpiť aj v papierovom obale. Rovnako nahraďme aj tekuté mydlo tuhým, alebo si tekuté mydlo načapujte v bezobalovom obchode.
Nepoužívajme vlhčené obrúsky, často obsahujú mikrovlákna, sú zabalené v plastovom obale a sú jednorazové. Namiesto nich používajme vodu a prateľné utierky, malé uteráčiky, prípadne vyrobené utierky zo starého oblečenia. Môžeme ich používať aj na umytie rúk vonku, stačí keď ich namočíme do vody a vložíme do nepremokavého opakovane použiteľného vrecka alebo dózy.
Ak máte malé deti, tak namiesto jednorazových plienok používajme látkové.
Nepoužívajme jednorazové žiletky, nahraďme ich holiacimi strojčekmi, v ktorých sa menia len žiletky alebo holiace hlavice.
Menštruačné kalíšky, hubky a textilné vložky sú vhodnou alternatívou k bežným menštruačným pomôckam, ako sú vložky a tampóny.
Preferujme nebalený toaletný papier z recyklovaného papiera ako alternatívu k veľkému baleniu, v ktorom sú jednotlivé kusy papiera zabalené v plastovom obale.
Spotrebu plastov a produkciu plastových odpadov môžeme znížiť aj v oblasti ústnej hygieny. Môžeme si vybrať zubnú pastu v kovovom obale namiesto plastového obalu a ústne vody v sklenených fľašiach namiesto plastových. Zubnú pastu a ústnu vodu si môžeme dokonca vyrobiť sami, návody nájdeme na internete. Plastové zubné kefky nahraďme drevenými alebo bambusovými.
Tipy do záhrady:
Nepoužívajme plastové dekorácie a doplnky, napr. kvetináče. Namiesto nich preferujme prírodné alternatívy, napr. hlinené kvetináče, drevené dekorácie...
Nepoužívajme geotextíliu proti burine. Jej hlavnou zložkou je polyetylén (PET) alebo polypropylén (PP), ktoré sa pri dlhšom kontakte s pôdou rozložia na mikroplasty. Nahradiť ju môžeme kartónom, kompostovateľnou fóliu, slamou alebo kôrou.
Uprednostnime skleník vyrobený zo starých okien alebo skla pred plastovým skleníkom alebo fóliovníkom.
Namiesto plastového záhradného nábytku uprednostnime nábytok vyrobený z dreva, najlepšie z lokálneho.
Na polievanie používajme kovové krhly namiesto plastových. Ak používame záhradné hadice, vyberajme také, ktoré nie sú vyrobené z PVC a neobsahujú škodlivé látky, napr. ftaláty. Nepoužívajme umelý trávnik.
Zvážme kúpu plastového bazéna, dajme prednosť kúpaniu v prírodnom jazere alebo na kúpalisku.
Ďalšie tipy bez plastov:
Odmietajme jednorazové plastové riady a príbory na podujatiach. Radšej si donesme vlastné opakovane použiteľné. Uprednostňujme prevádzky, kde používajú opakovane použiteľný riad a príbor.
Namiesto donášky jedla uprednostnime návštevu reštaurácie. Ak si potrebujeme zobrať jedlo so sebou, donesme si vlastný opakovane použiteľný obal a požiadajme obsluhu aby nám ho zabalila do neho, alebo si ho sami preložme. Na kávu so sebou si nosme vlastné poháre. Neplytvajme jedlom – predídeme tak nie len potravinovému odpadu, ale aj odpadu z obalov.
Ak organizujeme oslavu, nepoužívajme plastové ozdoby a balóny. Uprednostnime radšej doma vyrobenú výzdobu napr. zo starého papiera, ktoré si následne odložme pre ďalšiu príležitosť.
Vyhýbajme sa problematickým plastom, ktoré sa nedajú recyklovať (hlavne kombináciám rôznych materiálov), ale napr. aj PVC, ktorý patrí medzi najškodlivejšie plasty. Všetky plastové odpady, ktoré vyprodukujeme, vytrieďme do príslušnej nádoby/vreca na plast. Dôkladným triedením a následnou recykláciou plastového odpadu sa obmedzí plytvanie surovinami, ušetria sa prírodné zdroje a zníži sa vplyv ich záťaže na životné prostredie. Okrem toho má recyklácia aj ekonomické výhody, napr. v porovnaní so skládkovaním a spaľovaním vytvára viac pracovných miest. Podľa zákona o odpadoch je každá obec/mesto povinné zabezpečiť triedený zber plastových odpadov a obyvatelia sú povinní sa do tohto zberu zapojiť. Ten, kto sa nezapája do triedeného zberu, porušuje zákon o odpadoch.
Buďme kreatívni. Ak vyprodukujeme plastový odpad, zvážme, či ho pred vyhodením nevieme ešte nejako využiť.
Spracovala Marta Mikitová
Zdroj:


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-