Vytlačiť túto stránku
sobota, 25 jún 2022 16:13

Banská a úpravnícka činnosť v okolí rieky Slaná a ich vplyv na životné prostredie, v úseku medzi jej prameňom a Rožňavou Doporučený

Napísal(a) O. Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

 

Vysvetlívky k mape:

1 – Ložisko Cu rudy "Za Skalou".
2 – Ložisko Fe rúd "Július – Romoková".
3 – Úpravňa a pražiace pece Fe rúd Vlachovo – Karlova huta.
4 – Ložisko Fe rudy Ignác.
5 – Ložisko Fe rudy Manó.
6 – Ložisko Fe rudy Gabriela.
7 – Odkalisko Fe rúd z úpravy Fe rúd Nižná Slaná závod.
8 – Ťažba a úpravňa talcu (mastenca) pri Gemerskej Polome.
9 – Ložisko Hg rudy, Svätá Trojica.
10 – Úpravňa a pražiace pece Fe rúd Mária baňa.
11 – Banské diela v okolí vrchu Turecká a výtok banskej vody.
12 – Ložisko polymetalických rúd Mária baňa.
13 – Výtok z dopravného prekopu.
14 – Lokality skládok flotačného odpadu.
15 – Skládka stavebného odpadu z flotačnej úpravne z ložiska talcu pri Gemerskej Polome.
Poznámka: Súčasne sa nerastná surovina ťaží len na ložisku označenom č. 8 a už roky sa plánuje reálna ťažba na ložisku Mária baňa, č. 12.

Úvod

Úvodom uvádzam, že podnetom pre napísanie tejto informácie je súčasná ekologická katastrofa, ktorá vznikla vypúšťaním banských vôd z ložiska sideritu pri obci Nižná Slaná do rieky Slaná, ktorej stav je mimoriadne nepriaznivý, pričom kvalita banskej vody znemožnila akýkoľvek život v nej žijúcich živočíchov a mikroorganizmov. Ministerstvom životného prostredia bola podaná žaloba o spáchaní trestného činu a vec bude riešiť Prezídium policajného zboru. 
Uvedená katastrofa na rieke Slaná dokazuje nepriaznivý vplyv banskej a úpravárenskej činnosti z pohľadu jej ohrozovania na životné prostredie. Áno, je tomu tak, ale táto činnosť patrí do radu viacerých odvetí, ktoré životnému prostrediu škodia a sú známe mnohé prípady rôzneho rozsahu i na Slovensku. 
Vždy však je potrebné preveriť, či boli urobené dostatočné opatrenia na príslušných inštitúciách, aby sa to nestalo. V mnohých prípadoch sú opatrenia pri ťažbe a tiež úprave nerastných surovín nedostatočné a nezohľadňujú možné následky v celom rozsahu.

Osobne si myslím, že to sú hlavne príslušné obvodné banské úrady, okresný úrad životného prostredia, odštepné závody povodia rieky a lokálne miestne úrady, ktoré majú dohliadať na životné prostredie. Základom povolení pri zastavení ťažby ložiska je schválenie projektu „Plán likvidácie a zabezpečenia“, ktorý predkladá ťažobná organizácia a schvaľuje ho príslušný obvodný banský úrad po vyjadrení dotknutých inštitúcií.

Predpokladám, že napr. Správa povodia Slanej so sídlom v Rimavskej Sobote dozoruje a sleduje kvalitu vypúšťanej banskej vody a hlavne aj povinnosti existujúcich ťažiarov (Mária baňa pri Rožňave, Eurotalc pri Gemerskej Polome). Taktiež predpokladám že predkladajú správy o kvalite vypúšťanej banskej vody s chemickým rozborom Okresnému úradu životného prostredia v Rožňave. Mám s tým skúsenosti, pretože takéto správy s odberom vzoriek a chemickým rozborom, spracované profesionálnym hydrogeológom, som pravidelne predkladal, i keď to bolo na ložisku s výtokom banských vôd do malého toku mimo ochranného pásma (Banské dielo v Dlhej doline pri Gemerskej Polome).

K ťažbe a úprave nerastných surovín  

Ľudstvo si musí uvedomiť, že súčasný život, v takom technickom a technologickom rozsahu, nie je bez ťažby nerastných surovín vôbec možný. Stačí si uvedomiť, kde všade sa kovy i nekovy reálne používajú. Vo vyspelých štátoch je ťažba nerastných surovín, z pohľadu na životné prostredie, obmedzená na nevyhnutné minimum. Dováža sa, ale v značnom objeme z krajín, kde ich ťažba nepodlieha takým prísnym opatreniam na životné prostredie, ale to si, žiaľ, akosi neuvedomujeme.

Spracoval som pre vás informáciu, čo všetko sa ťažilo a upravovalo v úseku rieky Slaná a v jej blízkosti, od jej prameňa po Rožňavu. V celom tomto úseku počas banskej a úpravníckej činnosti nedošlo k väčšiemu ohrozeniu životného prostredia i keď boli problémy napr. s vypúšťaním škodlivých plynov z úpravne železnej rudy v Nižnej Slanej, ktoré mali za následok úhyn včelstva v okolí a boli taktiež sťažnosti obyvateľov blízkych obcí na vetrom odnášaný prach z odkaliska. V roku 2010 došlo i k výtoku banskej vody z ložiska Mária baňa s podobným, i keď menším, znečistením rieky Slaná.

Dostatočne si neuvedomujeme, že banská voda z každého ložiska bude stále vytekať, buď cez dedičnú štôlňu, alebo cez niektoré presne stanovené banské dielo.

Tak tomu má byť jednoznačne i na Mária bani cez dopravný prekop, ktorý je nutné „večne“ udržiavať v stabilnom stave. Kto to personálne a ekonomicky zaistí?

V nasledujúcom prehľade sú tu ale i lokality, ktoré sú z pohľadu životného prostredia problematické a ktorým by sa mala venovať v dostatočnom predstihu pozornosť a požadovať príslušné informácie od majiteľov a držiteľov dobývacích priestorov.

Z nasledujúcich obrázkov s komentárom si sami vytvorte svoj názor čo nás ohrozuje a čo by mali príslušné inštitúcie už teraz riešiť.

 

slana Snímka1y
slana Snímka2
slana Snímka3
slana Snímka4
slana Snímka5
slana Snímka6
 slana Snímka7
slana Snímka8
slana Snímka9
slana Snímka10
slana Snímka11
slana Snímka12
slana Snímka13
slana Snímka14
slana Snímka15

Spracoval RNDr. Ondrej Rozložník

– jún 2022

Čítať 806 krát Naposledy zmenené utorok, 28 jún 2022 11:42