Simonko: „Kde bolo tam bolo, bola raz jedna zasnežená krajina. “
Veronika: „Domy, stromy boli prikryté bielučičkým snehom. “
Simonko: „Z komínov sa valil dym.“
Veronika: „Vonku bola poriadna zima.“
Simonko: „Mráz štípal líca i nošteky.“
Veronika: „Deti sa teplo obliekli.“
Simonko: „Obliekli si kožuchy, baranice, šály, teplé nohavice, vetrovky, obuli si čižmy.“
Veronika: Rozhodli sa, že si postavia snehuliaka.“
Simonko: „Urobili tri gule, dole dali veľkú guľu, potom dali menšiu guľu a nakoniec najmenšiu.“ „Na hlavu mu dali červený hrniec a červený nos.“
Veronika: „Miesto očí mu dali gombíky.“
Simonko: „Na snehovú vetvičku mu dali veľké gombíky.“
Veronika: „Do ruky mu dali metlu a snehuliak bol hotový.“
Simonko: „Keď mali deti postaveného snehuliaka, išli sa guľovať, išli sa šmýkať na ľad.“
Veronika: „Psíček, ktorý bol s nimi sa schúlil do klbka a spal, lebo v noci bude strážiť dom.“
Simonko: „Zrazu zbadali deti čierne vrany.“
Veronika: „Pod stromom v snehu si vyhľadávali šišky, z ktorých si zobkali zrniečka.“
Simonko: „Chvíľu ich deti pozorovali. Keď sa dosýta nejedli, odleteli.“
Veronika: „Pozorovali ich, ako si sadli na konáre stromu, iste boli spokojné, že sa najedli a teraz môžu spokojne oddychovať."
Bol to krátky príbeh, ale výstižný. Deťom sa podarilo vystihnúť podstatu deja na základe obrázkov, ba dokonca ho ešte dokázali rozvinúť, čo svedčí o ich bohatých skúsenostiach a poznatkoch.
I. Klimonová,
uč. MŠ v Jelšave
{jcomments on}