streda, 17 jún 2015 11:38

V Dobšinej sa stretli absolventi bývalej Hospodárskej školy, ktorí maturovali pred 55 rokmi

Napísal(a) Oľga Benediktyová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

rv hospodarska skola1aV sobotu dňa 13. júna 2015 sa v Dobšinej stretli absolventi bývalej Hospodárskej školy v Dobšinej, na ktorej maturovali pred 55. rokmi - v roku 1960. Nechýbali na ňom slzy radosti, ale i prekvapenie z toho, ako sme sa za posledných 55 rokov zmenili, nakoľko niektorí nemohli svojich spolužiakov spoznať.
Pred návštevou školy sme boli primátorom mesta Jánom Slovákom pozvaní do Obradnej siene na milú slávnosť. Začala sa študentskou hymnou a pokračovala básňou. Po nej nasledoval príhovor MVDr. Terézie Balážikovej, vedúcej organizačného odboru, ktorá bola primátorom poverená predniesť slávnostný príhovor. Všetci absolventi i prítomní hostia sa zapísali do Pamätnej knihy mesta a boli im odovzdané Pamätné listy a darček vo forme zbierky básní dobšinského rodáka Eduarda Šmelka.
Potom sme odišli do budovy bývalej školy, terajšieho odborného učilišťa, kde sme si v triede najprv minútou ticha uctili spolužiakov, ktorí sa tohto dňa nedožili. Bolo ich jedenásť z tridsaťšesť. Po prednese básne, ktorú napísala naša triedna profesorka Gabriela Kuchenová pred 55. rokmi, každý absolvent stručne povedal svoju 55 - ročnú púť životom.
Potom sme sa odobrali na mestský cintorín, na ktorom je

pochovaná naša triedna profesorka Gabriela Kuchenová a uctili sme si jej pamiatku položením kytice živých kvetov a zapálením sviečok. Cestou sme sa poklonili i pamiatke našich dvoch spolužiakov, ktorí sú tu tiež pochovaní.
V útulnej miestnej reštaurácii sme si po dobrej večeri zaspomínali na naše školské časy. Na profesorov, ich vtedajšie pedagogické metódy, školské lásky, brigády, výlety i na "beťárstva", ktoré sme vyparatili. Každý si spomínal na naše najväčšie huncútstvo, keď sme tesne pred maturitou ušli z hodiny štatistiky a išli sme pozerať cyklistické preteky na Dobšinský kopec. Pán profesor Maxim nás čakal celú hodinu v prázdnej triede a to iba preto, aby sa o našom čine nedozvedel riaditeľ. Na druhý deň neprišiel na hodinu on, tak sme išli za ním a na našu otázku, prečo neprišiel do školy nám odpovedal: "Prečo by som mal ísť na hodinu, keď vy tam nie ste." I také boli naše spomienky.
Naše posedenie trvalo dlho a nezostalo iba pri spomienkach, ale spoločne sme si pri harmonike i zaspievali. Po dlhom lúčení sme si sľúbili, že sa za nejaký čas, pokiaľ nám to zdravie dovolí stretneme znovu.
Oľga Benediktyová

[cincopa AkKAzpMbptJR]

 

Čítať 1890 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:57

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!