Prípravy na budúci ročník 2025 sa budú niesť v znamení 25. výročia založenia SCK Magnezit v spolupráci s mestom Jelšava, Generálnym partnerom SMZ Jelšava, a. s. a ďalšími partnermi gemerských obcí. Veríme, že jubileum klubu prídu svojou účasťou podporiť poprední cyklisti SR, Východ Road Ligy a zároveň predstavitelia SZC a v rámci príprav na zimnú biatlonovú sezónu aj reprezentanti SR Tomáš Sklenárik, ako tomu bolo aj 2.6.2024, keď jeho brat Markus, účastník preteku za povzbudzovania svojich rodičov po celej trati prisľúbil účasť v r. 2025. Markus Sklenárik je bronzovým medailistom Majstrovstiev sveta kadetov v Južnej Kórei z tohto roka v biatlone.
Ani naši cyklisti sa zahanbiť nedali. Na Memoriáli Adriána Babiča v Poprade 26.5.2024 získal náš cyklista Magnezitu Janko Špak vynikajúce 2. miesto v cestnej cyklistike jednotlivcov v kategórii 50 – 60 rokov a Pavol Mlákaj napriek hromadnému pádu pelotónu dojazdil na peknom 6. mieste. Za vzornú reprezentáciu SMZ Jelšava, a. s. a zároveň nášho mesta Jelšava im touto cestou ďakujeme. Tohotoročný dojazd jelšavského preteku sa pre zmenu, na rozdiel od rovinatého, pravidelného, špurtujúceho dojazdu na Železničnej ulici, uskutočnil v prudkom 12% stupáku od Jelšavy na kopci nad obcou Nandraž. 65 km trať mala prevýšenie 813 m. Celkovým víťazom sa stal Peter Kráľovský z tímu DORISS PHOTO Prešov.
Ak nám to dovolia podmienky, radi pripravíme v rámci 25. jubilea doprovodné programy pre deti aj rodičov za všestrannej pomoci uvedených partnerov. Poďakovania patrí všetkým, ktorí sa angažovali na tohtoročnom preteku: MsÚ Jelšava, Služby mesta Jelšava (Ing. Ján Hižnaj a kolektív pracovníkov), SMZ Jelšava, a. s., Rekos, s. r. o. Revúca, OO PZ Jelšava, MOSS.SK, MUDr. Ingrid Režňáková, rodinka Hurtová z Jelšavskej Teplice, Mgr. Laura Durančíková, starostka obce Gemerské Teplice.
V závere príspevku sa patrí rozlúčiť pozitívne, avšak musím konštatovať smutnú skutočnosť, že dňa 17.6.2024 vo veku nedožitých 63 rokov nás navždy opustila naša krstná mama, bývalá úspešná cyklistická reprezentantka na ceste aj dráhe, viacnásobná majsterka ČSSR pani Ing. Zlatica Halková, riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave, krstná matka nášho klubu. Česť jej pamiatke!
Dušan Gacko
Okresné centrum cyklistiky Magnezit




























__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-