Ráno som sa zobudila na veľký krik. Hádala sa teta I. so starkou. Ani neviem prečo. Skoro celý deň som nič nerobila, iba chodila do obchodu a z obchodu. Keby to bol aspoň poriadny obchod, ale musíš v ňom hodinu stáť, ale aj tak nič nekúpiš. Na faru mal prísť nejaký konvent, tak som musela kúpiť víno a veci na obložené chlebíčky. No salámu nemali, tak som išla do Y. Potom som išla na ihrisko. Hrali sme sedmu a tak mi ubehol čas aspoň rýchlejšie. K večeru už tam bolo viac šrácov a tak sme sa rozprávali o všeličom. Dohodla som sa so S., že pôjdeme na huby. No, neviem či sa mi to podarí, pretože mama chce, aby sme všetci šli na maliny. No tak uvidíme, ako to dopadne. Radšej by som šla na tie huby, hoci ich niet. Ešte som potom niečo prečítala, ale nebolo toho tak veľa. Dobrú noc.
Dnes to bola nuda ako vždy. Keď som sa ráno zobudila a nenašla som nikoho, tak som zúrila. Nebola som ani na hubách, ani na malinách. Večer som si šla na ihrisko zahrať volejbal cez sieť. Celkom mi to išlo. Potom som šla s P. na telku. Rozprávali sme sa asi do deviatej. Keď som prišla domov a nadhodila som mame, že v Z. je zábava a povedala som, či by ma pustila, veľmi prekvapujúco povedala “kľudne”. No, takže som mohla ísť. Aspoň by som mala na čo spomínať.
Nedeľa - no čo mám písať? Nič zvláštne sa dnes nestalo. Ako vždy, aj teraz som bola v kine. Filmy boli celkom schopné. Potom večer pršalo, a tak sme povedali M. a M., aby prišli k nám – naši totiž odišli do X. Tak sme hrali karty, rozprávali sa a pozerali telku. Odišli tak okolo pol jedenástej. Usínala som v myšlienkach “ach, ráno vstávať na brigádu”.
Dnes ráno ma starká zobudila o pol siedmej. “Vstávaj, brigáda Ťa čaká” - to boli prvé slová mojej starkej. Nejako sme sa dostali na pole, na ktorom sme mali zbierať zemiaky. Zbierala som s B. a M. Zo začiatku to šlo dobre, ale potom som nemala času ani sa poriadne naobedovať. Skončili sme o pol piatej a nazbierali sme 19 vriec zemiakov. Keď som prišla domov, už boli doma aj naši. Neskôr som išla na ihrisko, no začalo pršať, tak som išla s B. do klubovne. Potom neskôr, keď sa už všetci rozišli, rozprávala som sa so S. dosť dlho. Zistila som, že je to fajn šrác. Ešte vždy myslím na začiatky prežité v pionieráku.
Ahoj, denníček.
Ó, ráno som vstala o šiestej. Aj dnes som bola zbierať zemiaky. Zoznámila som sa tam s jedným šrácom. Volá sa M.. Pomáhal nám dvom zbierať. Dnes hore bolo proste fajn. Neskôr som išla na ihrisko, no nebola som tam dlho. Šli sme do klubovne, kde sme sa rozprávali o všeličom. Potom sme sa rozhodli, že pôjdeme do Z. na jablká. Šli sme na motorkách. Keď sme sa vracali, ja som viedla motorku. Zistila som, že to nie je vôbec žiadne umenie. Domov som prišla okolo deviatej. Zajtra pokračujeme v jazdení na motorke.
Dobrú noc.
Na brigádu sa dnes nešlo, pretože pršalo. Doma som sa iba nudila, a tak sme išli s B. do R., iba tak – prejsť sa. Stretli sme sa s K. a J. Tak sme sa trochu rozprávali v búdke, pretože pršalo. Prišli sme domov autobusom. Neskôr, okolo pol siedmej, som išla smerom na ihrisko, no rozpršalo sa. Keď prestalo pršať, čo nebolo hneď, šli sme sa previezť na motorkách. Ja som išla s K. Boli sme aj v Š. pozrieť sa aké bude kino. Asi v sobotu pôjdeme do kina v Y. Celý tento týždeň je nemožne studený, no a daždivý. Vozili sme sa asi do deviatej. Bolo fajn.
Starká ma dnes ráno nechcela zobudiť, no predsa som šla na brigádu. Je celkom dobré počasie. Na brigáde bolo celkom dobre, až na to, že keď sme išli domov začalo pršať a my sme zmokli ako sliepky. Keď som prišla domov boli už tu K. a L. a tak naši už odišli. Potom večer sme išli na ihrisko zahrať si volejbal. Neskôr sme sa dohodli, že pôjdeme do M. pozrieť sa na zábavu. Postretali sme veľa známych, ktorí prišli na zábavu peši. Potom, keď sme sa vracali, B. niekde odišla a tak sme ju hľadali skoro hodinu a možno aj viac. Už také zlostné sme prišli domov, keď sa zistilo, že B. je doma. Ešte ma J. odprevadil domov a musela som preliezať bránu, lebo ma vymkli. Ešte som pozerala telku. Taká bola dnešná zábava.
Ráno som vstala okolo deviatej. Veď v nedeľu všetko prebieha ako vždy. Aspoň tu, v A. Dnes bol v kine aj Ľ. a tak sme sa rozprávali o všeličom. Neskôr sme sa znovu išli previezť na motorkách. Boli sme v VP. a potom späť. Rozprávali sme sa potom až do pol desiatej.
MG sam

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-