Martinko Sucháč ako jediné dieťa manželov Sucháčovcov bol vynikajúci študent Gymnázia Ivana Kraska v Rimavskej Sobote. Krátko pred maturitou mu diagnostikovali zákernú chorobu. Liečbu podstúpil v Bratislave. Napriek celoslovenskej akcii, pri ktorej vyše 160 darcov mu darovalo krv, boj s touto chorobou prehral.
Je pekné, že nová pani riaditeľka Gymnázia Ivana Kraska, RSDr. Miriam Szántová, prevzala štafetu od svojho predchodcu Mgr. Jána Čemana aj v tejto humánnej akcii. Jej zásluhou bola kvapka krvi spopularizovaná medzi študentmi samotného gymnázia, ale aj na iných stredných školách v okrese a na verejnosti. Darovať krv prišlo rekordných 41 darcov a z toho bolo 16 takých, ktorí prišli darovať krv prvý raz. O povedomí tejto humánnej akcie medzi vejenosťou svedčí aj skutočnosť, že z Tornale a okolia prišlo krv darovať do gymnázia 15 darcov, z toho 3 študentky tornaľského gymnázia.Rekordných 80 odberov zavŕšil darovaním krvi aj pán Július HUBAY zo Štrkovca, ktorý práve medzi študentmi daroval krv 80-tykrát, a dosiahol nárok na diamantovú plaketu MUDr. Jána Jánskeho. Medzi darcami bola aj pani Renáta Peštiová, ktorá pracuje v zahraničí, ale návštevu domova si naplánovala tak, aby mohla prísť darovať krv práve na pamiatku Martinka Sucháča, pretože ho osobne poznala. Darovať krv prišla aj pani Janka Švejnohová so svojou dcérkou prvodarkyňou Alexandrou, ktorá je študentkou gymnázia Ivana Krasku. Jedného darcu krvi prišla dokoncapovzbudiť aj manželka s dcérkou.
Rodičia Martinka Sucháča pripravili pre darcov krvi „nadštandartné“ občerstvenie a spolu s organizátormi akcie aj touto cestou vyjadrujú poďakovanie všetkým, ktorí prišli darovať krv v rámci tejto akcie. (Autorkou básne Kvapka krvi (na obr. vpravo) je pani Trnavská a je venovaná Martinkovi Sucháčovi a darcom krvi.)
Prvodarcovia z Gymnázia Ivana Krasku v Rimavskej Sobote boli: Magdaléna Midinová, Simona Szollosiová, Ján Kalo, Frederik Liskovský, Ivan Kriné, Karin Molnárová, Tomáš Túnyi, Adrian Jenei, Martin Juhaniak, Patrícia Miroszemská, Simona Albertová, Rebeka Molnárová Alexandra Švejnohová. Z gymnázia z Tornale darovali krv študentky Alžbeta Pupalová a prvodarkyne Júlia Trenková a Bianka Ondrejšíková.
Ďalej darovali krv (dospelí): Peter Lupták z Vyšnej Pokoradze, Štefan Kosik z Aboviec, Marian Jánošdeak, Jaroslav Pinzík, Július Foltán, Norbert Ríz z Tornale, Július Hubay zo Štrkovca, Matej Škvarka a Miroslav Kochan z Hrachova, Adam Markotán Rimavské Zalužany, Attila Cselény, Martin Gombos z Gemera, Marcel Kováč z Čierneho Potoka, Martia Dondová z Molnárky, Tomáš Hulina z Čerenčian, Oskar Vígh, Kristína Majanová, Janka Švejnohová a Renata Peštiová z Rimavskej Soboty, Nándor Nagy z Káloše, Tibor Demeter z Kráľa, Gergely Pál z Tácht, Ing. Csaba Hegedus z Dolných Zahorian a Pavel Galko z Držkoviec.
Poznámka: Kritika sa vzniesla zo strany dospelých darcov krvi, ktorým, na rozdiel od študentov, ktorí majú cestovné vlakom bezplatné, nemohli pracovníci NTS túto položku preplatiť. Smernice im nedovoľujú preplácať dospelým darcom cestovné, pokiaľ sa odber koná v školskom zariadení a mimo samosprávny kraj, kde má dospelý darca trvalé bydlisko. Bolo by žiadúce, aby sa kompetentné ministerstvá (zdravotníctva a financií)riešením tohto problému zaoberali.
JUDr. J. Pupala

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-