„Je veľmi dôležité, že sa revúcka nemocnica dostala do siete akútnych nemocníc, ktorých je na Slovensku dokopy určených 44, takže nemocnica z tohto pohľadu musí byť zachovaná, čo je veľmi dôležitá správa pre občanov,“ hovorí Ing. Hoghová.
Nová, nezainteresovaná pani riaditeľka Ing. Darina Hoghová sa snaží aj o to, aby do orgánov tejto neziskovej organizácie vstúpilo mesto, keďže je tu taká možnosť. Bez komunikácie mesta s nemocnicou je tu možnosť vzniku dezinformácií, ohovárania a občania mesta si samozrejme zaslúžia dostať relevantné informácie. Spolupráca medzi mestom a nemocnicou je nevyhnutná. Nemocnica je tretí najväčší zamestnávateľ v meste a v okolí.
Aký je aktuálny stav, čo sa týka lekárov a personálu v revúckej nemocnici?
„Nemôžeme povedať otvorene, že situácia v nemocnici je celkovo stabilizovaná, keďže ako isto viete,niekoľko z našich najlepších odborníkov, na ktorých je nemocnica závislá, reálne zvažuje odchod do inej nemocnice, čo je pre nás nepríjemná situácia. Snažíme sa zo všetkých síl, aby sme týchto odborníkov kvôli občanom tohto mesta udržali u nás. Viacerí pacienti si práve týchto odborníkov nevedia vynachváliť a bola by to veľká strata pre nemocnicu.“
Na verejnosti sa šíria informácie o kritickom stave nemocnice . Aká je teda skutočnosť ?
„Jednoduchá odpoveď je - fungujeme, nemocnica sa nezavrela. Po návšteve viacerých nemocníc sme zistili, že situácia je vážna s lekármi a personálom na celom Slovensku. Revúcka nemocnica nie je výnimkou.Je veľmi ťažké motivovať nejakého odborníka a dostať ho sem,do tohto neatraktívneho kraja. Dostupnosť je veľmi zlá a jediní, ktorí dokážu revúckej nemocnici pomôcť,aby stav tejto nemocnice ostal zachovaný, sú regionálni lekári. Náhrada za sekundárnych lekárov by bola, ale na oddeleniach chýbajú erudovaní lekári, ktorí by boli schopní zastávať funkciu primárov. Je potrebné vyzdvihnúť skutočnosť, že revúcka nemocnica nemusela za posledné obdobie zavrieť ani jedno oddelenie. Všetky oddelenia išli na plnú prevádzku, čo je oproti iným nemocniciam veľmi pozitívna informácia. Fluktuácia personálu je vysoká aj v tejto nemocnici, aj v iných nemocniciach.“

Aká je finančná situácia nemocnice a celková vízia do budúcnosti?
„Máme za sebou úspešné oddĺženie. Ku dnešnému dňu to znamená sumu 2 495000 eur, z toho 1 045000 eur tvorí istina zo sociálnej poisťovne, 1 045000 eur sú penále a zvyšok, teda 394000 eur sú záväzky za lieky a prevádzku. Je veľmi pozitívne a dôležité, že máme k dispozícii mandátny projekt, aby sme sa už ďalej nezadĺžili. Je to opatrenie hlavne kvôli tomu, aby sa nemocnica už nedostala do takých dlhov, v akých bola v minulosti. V decembri minulého roka sa pripravil transformačný plán nemocnice, ktorý tvorí základný predpoklad na čerpanie eurofondov, o ktoré sa nemocnica uchádza. V priebehu budúceho týždňa bude zasadnutie týkajúce sa tohto projektua v hre je zhruba 5 mil. eur, kde 50% pôjde na rekonštrukciu nemocnice a 50% na nákup novej techniky, a to by samozrejme nemocnicu nanovo naštartovalo“.
V blízkej budúcnosti je naplánované zasadnutie s predsedom správnej rady pánom MUDr. Jaroslavom Ridoškom, PhD. MBA (SNS), ktorý je zároveň aj tajomníkom ministerstva zdravotníctva a PhDr. Milanom Brdárskym (sú zároveň členovia dozornej rady nemocnice). Od tohto stretnutia sa očakáva, že sa zlepší vzájomná spolupráca nemocnice, všeobecných lekárov a zástupcov samospráv. Záštitu nad organizovaním tohto stretnutia prevzali Ing. Július Buchta (SNS) a Mgr. Janette Hrbálová, ktorí už jedno takéto stretnutie zorganizovali v lete tohto roku. Vtedy sa riešila situácia na detskom oddelení a fungovanie detskej LSPP. Momentálne je situácia taká, že detské oddelenie funguje ďalej a funkciu LSPP supluje detské oddelenie.
Tak ako mesto a občania potrebujú túto nemocnicu, tak aj nemocnica potrebuje občanov a mesto. Vzájomná symbióza na správne fungovanie je hlavne v tomto prípade nevyhnutnosťou.
Práve pri tejto príležitosti je potrebné vyzdvihnúť spolupatričnosť a konkrétne pomoc a aktivity pána viceprimátora Ing. Júliusa Buchtu (SNS), ktorý sa o situáciu nemocnice zaujíma už dlhodobejšie a ich problémy aktívne rieši. Za to mu patrí veľká vďaka. Aktívne sa zapojil do pomoci pri oddĺžení nemocnice a je pripravený opätovne zapojiť mesto do spolupráce s nemocnicou.
Nemôžeme však zabudnúť ani na vedenie nemocnice, ktoré so zápalom bojuje o každého lekára alebo zdravotný personál. Bojujú za udržanie lekárov v nemocnici, ako aj o získanie nových pracovných síl.
Za poskytnutie relevantných informácii a rozhovor ďakujeme riaditeľke Nemocnice s poliklinikou, n. o. v Revúcej p. Ing. Darine Hoghovej.
Autor: Ing. Norbert Gonosz
Foto: ilustračná


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-