To zlepšuje ich psychickú pohodu a napomáha liečebnému procesu. Aj preto sme sa pred troma rokmi rozhodli vytvoriť tento dobrovoľnícky projekt, priniesť na oddelenia viac pozitívnej energie a podporiť tak pohodu a starostlivosť o pacienta v nemocnici,“ hovorí Tatiana Kosťová, autorka a garantka projektu Dobrovoľnícke centrá Krajší deň v sieti nemocníc Svet zdravia.
Dobrovoľnícky projekt vznikol ešte v roku 2016, kedy sa doň zapojili prvé nemocnice siete Svet zdravia, a to v Humennom a Banskej Štiavnici. Postupne sa pridávali ďalšie a v utorok 2. apríla oficiálne projekt predstavila aj nemocnica v Rožňave, kde dobrovoľnícke centrum funguje už niekoľko mesiacov.
„Sme vďační dobrovoľníkom, že sa zrieknu časti svojho voľného času, ktorý by mohli využiť pre seba a darujú ho našim pacientom. Čas strávený v nemocnici bez blízkych a so zdravotným problémom je náročný azda pre každého, pre deti a starších obzvlášť. Vďaka projektu Krajší deň sa naša nemocnica stala miestom, kde sa dejú pekné veci, kde pacienti s dobrovoľníkmi debatujú o tom, čo sa deje v ich regióne, kde zažijú koncert, kde sa hrá človeče v jedálni, v izbách diškurujú mladí so seniormi. A dobrá psychická pohoda pacientom veľmi pomáha v liečebnom procese,“ uviedol riaditeľ Nemocnice Svet zdravia Rožňava Dušan Suchý.
Svoju aktivitu dobrovoľníci zameriavajú primárne na pacientov na detskom oddelení a oddelení dlhodobo chorých. Celý priebeh návštevy je prispôsobený predstavám a zdravotnému stavu pacientov. Môže ísť o tichú prítomnosť, rozhovor, vypočutie, prechádzku, čítanie knihy či hranie spoločenskej hry. Obľúbené sú aj tvorivé dielničky, v rámci ktorých dobrovoľníci s pacientmi vyrábajú rôzne maličkosti, ktorými potom obdarúvajú svojich blízkych, alebo sa využívajú na skrášlenie nemocničných priestorov. Okrem individuálnej dobrovoľníckej práce centrá organizujú aj spoločné akcie pri príležitosti sviatkov, ako sú Mikuláš, Vianoce či Veľká noc.
„Veľmi dôležité je komunikovať s chorými ľuďmi pozitívne a s orientáciou na zdravé veci, na pekné spomienky z ich života a sprostredkovať im dianie z ich mikroregiónu. Každý dobrovoľník sa môže s jeho vybraným pacientom podeliť o svoje koníčky a pomôcť vyplniť čas človeku v náročnej životnej situácii, akou hospitalizácia, prirodzene, je,“ vysvetľuje Kosťová.
Ambasádorom dobrovoľníckeho projektu v Rožňave sa stal spevák Tomáš Bezdeda, ktorý dnes potešil svojím hudobným vystúpením pacientov aj zamestnancov nemocnice. „Ak dokážeme na inej tvári vyčariť úsmev, potešiť milým slovom, vypočuť trápenie či urobiť niekomu krajší deň, to je skutočná pomoc. Nemusíme hneď tvoriť megalomanské veci a byť hrdinami. Stačí, ak má naša podpora veľký význam pre jedného konkrétneho človeka. Aj preto som sa rozhodol zapojiť do projektu Krajší deň, ktorý je práve o jednoduchých, no dôležitých dobrých skutkoch,“ povedal spevák.
V rámci centra Krajší deň v rožňavskej nemocnici momentálne pôsobí 13 dobrovoľníkov. V nemocnici im je k dispozícii jeden zamestnanec ako ich koordinátor, ktorý súčasne spolupracuje s inštitúciami a s organizáciami v meste. Pomáha dobrovoľníkom pri výbere vhodných pacientov, predstaví dobrovoľníka pacientovi, venuje sa dobrovoľníkom pri zabezpečovaní ich potrieb vyplývajúcich z pôsobenia v nemocnici. Najviac záujemcov o dobrovoľnícku činnosť pochádza z radov študentov, no sú medzi nimi aj dôchodcovia a ľudia v produktívnom veku.
Odporúčaný profil dobrovoľníka:
- vek 17 rokov a viac;
- dobrý zdravotný stav;
- správna dávka sebareflexie, empatie a trpezlivosti;
- pozitívne naladený;
- ochotný aspoň jedenkrát do týždňa navštíviť pacientov v nemocnici na jednu až dve hodiny.
Projekt Krajší deň prebieha v celkovo desiatich nemocniciach Sveta zdravia: Banskej Štiavnici, Humennom, Trebišove, Rimavskej Sobote, Rožňave, Svidníku, Spišskej Novej Vsi, Michalovciach, Partizánskom a Dunajskej Strede. V roku 2018 bolo do projektu zapojených celkovo 172 pravidelných, aktívnych dobrovoľníkov, ktorí spoločne odpracovali vyše 2694 dobrovoľníckych hodín. Spolu pomohli 4558 pacientom, z toho bolo 773 pacientov na detských oddeleniach a 3785 pacientov na oddeleniach dlhodobo chorých, resp. geriatrických oddeleniach. Okrem pravidelných dobrovoľníkov do nemocnice prichádzajú počas jednorazových akcií (napr. Mikuláš) aj nárazoví dobrovoľníci, ktorých vlani bolo 337. Svet zdravia mal v roku 2018 podpísaných 218 dobrovoľníckych zmlúv.
Bližšie informácie vrátane potrebných kontaktov na dobrovoľnícke centrá Krajší deň pre záujemcov nájdete na www.krajsi-den.sk.
J. F.


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-