Pre pacientov preto v rimavskosobotskej ambulancii klinickej psychológie pripravili 10 tipov, ktoré pacientom môžu pomôcť zmierniť intenzitu ich negatívnych emócií a byť užitočné pri zvládaní tejto náročnej situácie.
1. Stanovte si denný režim
Snažte sa dodržiavať vopred stanovený režim dňa. Ako hrubý náčrt vám môže poslúžiť rozdelenie dňa na tretiny (8 hodín spánku, 8 hodín práce, 8 hodín času na seba). Ráno si môžete napísať ako chcete, aby váš deň vyzeral, spísať si, čo všetko chcete stihnúť a následne si urobiť svoj denný harmonogram. Poslúžiť môže aj stanovenie pevného bodu – činnosť, ktorú budete robiť vždy v rovnakom čase (napr. cvičenie).
2. Dodržiavajte zdravý životný štýl
O zdravom životnom štýle toho bolo popísané už mnoho. Ak ste v domácej karanténe, máte ideálnu príležitosť venovať viac času príprave zdravších jedál alebo si niečo nové preštudovať o zásadách zdravej výživy. To, ako sa stravujeme, sa vo veľkej miere odzrkadľuje na našej psychike. Alkohol, fajčenie a drogy do zdravého jedálnička nepatria.
3. Nezabúdajte na fyzickú aktivitu
Ak väčšinu dňa preležíte na gauči alebo sedíte za počítačom, vytvárate si predpoklady na vznik stresu. Telesné cvičenie vám pomôže uvoľniť nahromadené napätie. Udáva sa, že 30 až 40 minút dynamického pohybu denne pôsobí preventívne voči úzkosti a depresii. Posnažte sa premôcť, robíte to pre seba.
4. Spíšte si zoznam príjemných aktivít
Úzkosť, strach, či stres nás môžu viesť k tomu, že postupne prestaneme robiť to, čo nám prinášalo radosť. Prichádzame tak o príjemné pocity, v dôsledku čoho sa náš negatívny emočný stav ešte prehlbuje. Pokúste sa spísať si denný či týždenný zoznam príjemných aktivít, ktorým sa budete venovať (napr. čítanie, sledovanie filmu, čaj, káva, opaľovanie na balkóne, hry s deťmi, videohovor atď) . Prípadne si ich doprajte za odmenu.
5. Trénujte svoju tvorivosť
Hoci je denný režim dôležitou súčasťou prevencie proti stresu, na niekoho môže pôsobiť stereotyp príliš deprimujúco. Pokúste sa trénovať svoju kreativitu a začnite sa venovať niečomu, čo ste predtým nerobili. Maľujte, pečte, zdobte torty, kreslite mandaly, vyšívajte, štrikujte, šite rúška, skladajte piesne, píšte básne, upracte skriňu, prečítajte si knihy, na ktoré ste nemali čas. Robte čokoľvek, čo vás baví a čím aspoň trochu odvrátite pozornosť od toho, čo sa deje okolo vás.
6. Využite tento čas na sebareflexiu
Niekto múdry povedal: "Ak nemôžeš ísť von, choď dovnútra" ("If you can´t go outside, go inside"). Využite tento čas na to, aby ste lepšie spoznali seba samého. Popremýšľajte nad sebou, nad svojím životom. Môžete si začať písať denník, ktorý sa stane vaším dôverníkom. Sledujte, ako sa cítite, ako reagujete na veci okolo vás. Spíšte si, čo všetko vás dnes potešilo, čo vás sklamalo, za čo ste vďačný. Skvelou metódou je aj večerné zhodnotenie dňa, kedy sa zamyslíte nad tým, za čo by ste sa dnes mohli pochváliť, prípadne, čo ste mohli urobiť lepšie.
7. Zostaňte v kontakte
To, čo sa deje, nás na určitý čas fyzicky oddelilo od našich blízkych. Sociálna izolácia nás však paradoxne môže viac zblížiť a môže nám pomôcť prehĺbiť naše vzťahy. V súčasnosti máme dostatok technológií na to, aby sme vedeli byť v kontakte aj na diaľku – telefonicky, cez videohovor, konferenčný hovor, sociálne siete atď.
8. "Zmeň, čo zmeniť môžeš, ostatné nechaj tak" (Henry Ford)
Tento citát v sebe nesie veľa pravdy. Veľmi často sa dokážeme trápiť nad vecami, ktoré nevieme ovplyvniť, namiesto toho, aby sme sa sústredili na veci, ktoré ovplyvniť vieme. Pokúsme sa zmeniť postoj a namiesto toho, že budeme upriamovať pozornosť na všetko, čo teraz robiť nemôžeme, hľadajme to, čo nás táto situácia môže naučiť. Možno si budeme viac vážiť veci, ktoré boli pre nás samozrejmé. Možno sa naučíme tešiť z maličkostí.
9. Skúste techniky na zvládanie stresu
Základom zvládania stresových situácií je osvojenie si vhodných techník. Správne dýchanie, kognitívne techniky, relaxačné techniky (napr. autogénny tréning, svalová relaxácia), techniky všímavosti - to všetko nám môže v boji so stresom pomôcť. Ich nácvik však vyžaduje trpezlivosť a pravidelnosť. Nechajte si poradiť od odborníka (psychológa, psychoterapeuta), ktorý prístup bude pre vás najvhodnejší.
10. Vytvorte si plán
Ak ste sa snažili dôkladne splniť predchádzajúce kroky a pokúsili sa prísť na to, čo vás táto situácia dokáže naučiť, môžete popremýšľať nad tým, čo chcete robiť v budúcnosti inak. Začnete sa viac zaujímať o svojich priateľov? Začnete viac navštevovať svojich rodičov? Budete chodiť viac do prírody?
„Každá krízová situácia je zároveň príležitosťou k nášmu osobnému rastu. Využime teda túto možnosť na to, aby sme sa čo najviac vnútorne obohatili,“ dodáva psychologička na záver.
Jana Fedáková


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-