Naše nemocnice a polikliniky dosahovali vyšší hygienický štandard už aj pred koronakrízou, keďže v nich pôsobia nemocniční epidemiológovia a tak nás nezaskočila ani epidémia a dokázali sme pomerne rýchlo reagovať. Dnes sme sa však rozhodli tento štandard opätovne posilniť, aby sa pacienti, ktorí k nám prídu na plánovaný zákrok, cítili maximálne v bezpečí. Sme radi, že nám situácia dovolila sa o nich znova začať starať a pomôcť im tak s ich zdravotným problémom,“ hovorí generálny riaditeľ siete nemocníc Svet zdravia a siete polikliník ProCare Vladimír Dvorový.
Každý hospitalizovaný pacient dostane rúško
Rozšírený hygienický štandard, ktorý nemocnice a polikliniky zavádzajú po koronavíruse, nazvali Hygiena+. V nemocniciach je jeho súčasťou napríklad poskytnutie ochranného chirurgického rúška každému hospitalizovanému pacientovi.
„Vždy, keď to bude potrebné, mu ho vymeníme – napríklad, ak mu v dôsledku častého kašľania a kýchania zvlhne a prestane plniť svoju funkciu. Pacient by mal mať rúško, keď vyjde zo svojej izby na chodbu, kde môže stretnúť iných pacientov alebo zdravotnícky personál. Samozrejme, nebudú ho nosiť pacienti, ktorí majú problémy s dýchaním,“ vysvetľuje hlavná epidemiologička siete ProCare a Svet zdravia Jana Skalová.
Dezinfekcia na každej izbe
Na každej izbe má tiež pacient k dispozícii dezinfekciu na ruky. Môže si ich tak umyť nielen mydlom a vodou, ale aj špeciálnym roztokom, ktorý efektívnejšie ničí mikróby. Dávkovače s dezinfekciou sú umiestnené všade okrem špeciálnych pracovísk, akým je napríklad psychiatrické oddelenie, a to z bezpečnostných dôvodov.
„Častá a dôkladná hygiena rúk je jeden z najdôležitejších nástrojov prevencie pred všetkými typmi infekcií. V rámci prevencie pred nozokomiálnymi nákazami sledujeme napríklad spotrebu dezinfekcie zdravotníckymi pracovníkmi. Kým spočiatku sme v našej sieti míňali iba desať litrov dezinfekcie na tisíc lôžkodní, za prvý kvartál tohto roka to bolo už 21 litrov. To je výborné, keďže ECDC odporúča spotrebu na úrovni aspoň 20 litrov,“ vysvetľuje Skalová s tým, že v tomto období chcú viac pozornosti v tomto smere venovať pacientom.
Aj chodby čistené ako intenzivistické pracovisko
Podľa platnej legislatívy na Slovensku sa ambulancie musia dezinfikovať jedenkrát, lôžkové oddelenia dvakrát a intenzivistické pracoviská trikrát denne. Počas pandémie v nemocniciach Svet zdravia nabehli na režim, akoby celá nemocnica bola jedno intenzivistické pracovisko. To znamená, že všetky priestory bez rozdielu sa dezinfikujú tri razy za deň.
„Zabezpečujeme zároveň aj mikrobiologický monitoring prostredia. Pravidelne odoberáme stery z povrchu zdravotníckych zariadení a zisťujeme, či sa v prostredí nenachádzajú patogénne a podmienene patogénne mikroorganizmy, ktoré by mohli pacienta počas pobytu v nemocnici ohroziť. Za posledných päť rokov sme urobili vyše 6,5-tisíc takýchto sterov z rôznych povrchov vo vyšetrovacích priestoroch, ako aj na izbách pacientov – z podláh, stolíkov na prípravu liekov, klávesníc od počítača, infúznych stojanov, postelí, stolov, stoličiek a ďalších predmetov. Dokonca robíme stery aj z čistých lôžok pripravených pre nových pacientov, aby sme zistili, či sú dobre vydezinfikované,“ podotýka epidemiologička.
Dodáva, že koronavírus v prostredí sa takto zistiť nedá. Avšak, ak by sme v stere z prostredia našli napríklad mikrób, ktorý sa bežne nachádza na sliznici nosa a úst, je možné podľa jej slov s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že pokiaľ by sa v tomto prostredí nachádzal človek s ochorením COVID-19, bude sa tam vyskytovať aj koronavírus.
Naďalej tiež bude fungovať v nemocniciach triáž pacientov. Každému pacientovi, ktorý chce zariadenie navštíviť, pri vstupe do budovy merajú teplotu, kontrolujú nosenie rúška, poskytujú dezinfekciu na ruky a pýtajú sa na otázky ohľadom prípadných respiračných syndrómov. Na základe prvotnej anamnézy potom suspektných pacientov nasmerujú do červenej zóny, ostatní môžu pokračovať na oddelenie, na ktoré plánovali ísť.
Nízka koncentrácia pacientov v poliklinikách
Rovnako zvýšená dezinfekcia priestorov, teda trikrát denne, platí v poliklinikách ProCare. Tie postupne zároveň prechádzajú na systém tzv. self triáže, teda svojpomocného smerovania pacienta procesom triáže pomocou inštruktážnych bannerov a navigačných pásov. Zvýšené boli počty dávkovačov dezinfekčných roztokov v priestoroch polikliník a pacientom tiež poskytujú rúška, ak ich nemajú. Nízku koncentráciu ľudí v čakárňach zabezpečujú cez telefonickú rezerváciu termínov a zabraňujú tak tomu, aby sa pacienti stretávali na malom priestore vo väčších počtoch.
Zdravotníci zároveň pripravili kampaň s odkazom Zostali ste doma pre nás, pripravení sme dnes pre vás. Vytvorená bola aj webová stránka www.procare.sk/hygiena-plus, kde pacienti nájdu všetky potrebné informácie.
Jana Fedáková


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-