Obstaranie nového lineárneho urýchľovača je jedna z najvýznamnejších investícií nemocnice za posledné obdobie, ktorá nám umožní poskytnúť pacientom bezpečnejšiu a účinnejšiu liečbu i nové liečebné techniky, znížiť riziko spojené s ožarovaním, ale aj urýchliť celý proces. Pri onkologických ochoreniach totiž zohráva časový faktor najvýznamnejšiu úlohu,“ uviedol riaditeľ Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota Richard Hrubý, ktorý je zároveň aj primárom oddelenia radiačnej a klinickej onkológie.
Ožiari iba nález, liečbu totiž sleduje cez CT
Lineárny urýchľovač, ktorý využíva vysokoenergetické röntgenové žiarenie, pomáha pri liečbe nádorových ochorení onkologických pacientov a okrajovo i pri liečbe nenádorových ochorení a ožarovaní krvných derivátov. Na oddelení radiačnej a klinickej onkológie nemocnice nahradí síce pred niekoľkými rokmi zrenovovaný, no vyše dvadsaťročný lineárny urýchľovač, ktorý využíval staršiu technológiu. Najvýznamnejšiu zložkou nového prístroja je zabudovaný CT prístroj.
„Rádioterapia je po novom vedená obrazom, čo znamená, že pred každým ožiarením môžeme skontrolovať presnú polohu pacienta, či prístroj skutočne ožiari požadovaný objem nálezu. Doteraz sme presný CT snímok dokázali uskutočniť iba pred ožarovacím procesom a pomocou urýchľovača následne skontrolovali základné umiestnenie nálezu. Doteraz sme mali možnosť nastaviť presnú polohu pacienta len s využitím menej kvalitných 2D snímok. Minimalizujeme tak ožiarenie okolitých zdravých tkanív. Liečba je presná, rádioterapia má pre pacientov menej nežiadúcich účinkov, s nižším rizikom komplikácií a pacienti zároveň môžu podstupovať následné zákroky, ktoré by predtým možno neboli možné,“ vysvetľuje Hrubý.
Vďaka modulovaným ožarovacím technikám nový lineárny urýchľovač znižuje záťaž na pacienta a zároveň dokáže denne namiesto pôvodných 25 až 40 ožiariť až 70 pacientov. Nemocnica preto plánuje zvýšiť kapacitu pracoviska o polovicu. Nový lineárny urýchľovač značky Elekta inštalovali na jar a klinickú prevádzku spustili 30. júna. Liečbu poskytuje najmä obyvateľom novohradského, malohontského i gemerského regiónu.
„Je nesmierne dôležité, aby mali všetci obyvatelia Banskobystrického samosprávneho kraja prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Veľmi si preto vážim investíciu, ktorú sa podarilo uskutočniť v nemocnici v Rimavskej Sobote. Pre ľudí nielen z okresu, ale i širokého okolia, tu bude k dispozícii pracovisko vybavené špičkovou technológiou. V mene obyvateľov nášho kraja ďakujem všetkým, ktorí za týmto úspešným projektom stoja,“ povedal podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter.
Rimavskosobotská nemocnica projekt spolufinancovala z nenávratného finančného príspevku z Integrovaného regionálneho operačného programu. S pomocou eurofondov zakúpila nové polohovateľné lôžka, USG, centrálne monitory vitálnych funkcií, pľúcne ventilátory, elektrochirurgickú jednotku, artroskopickú vežu, laparoskopické veže a pribudne ešte nový CT prístroj, mamograf, mobilné RTG prístroje a parné sterilizátory. Celková plánovaná výška investície na nákup medicínskej techniky vrátane spoluúčasti nemocnice sa vyšplhá na takmer 5,2 milióna eur.
Príbeh: Nový urýchľovač nastavoval od rána do večera celý mesiac
Václav Bednář pôsobí v rimavskosobotskej nemocnici od roku 2005. Je fyzik. Keď onkológ definuje prostredníctvom CT snímku nález, ktorý potrebuje u pacienta ožiariť, jeho úlohou je prinútiť lineárny urýchľovač, aby to urobil čo najpresnejšie. Aby ožiaril, čo treba a ušetril, čo je zdravé. Predpis, podľa ktorého sa bude ožarovať, následne odovzdá laborantovi, ktorý už liečbu zrealizuje.
„Fyzik je taký preklenovací článok medzi medicínskou a technickou časťou, lekármi a prístrojom. Musí teda vedieť niečo aj z jedného aj z druhého,“ hovorí Vašek.
Keď ešte Václav študoval na vysokej škole, hľadal si popri štúdiu brigádu. Prostredníctvom otca, ktorý pôsobil na radiačnej onkológii, sa dostal do rimavskosobotskej nemocnice a zamestnali ho na servis a vývoj dozimetrických prístrojov. A nemocnicu už neopustil.
Kolegovia dnes hovoria, že je dušou pracoviska. Je inovatívny, v sieti Svet zdravia nedávno získal ocenenie Talent roka a v medzinárodnej súťaži Radiotherapy Plan Competition v roku 2016 sa chcel porovnať s ostatnými.
„Ak majú jednotlivé pracoviská rovnaký prístroj, ich liečba sa môže líšiť. Jednotliví fyzici totiž môžu urobiť viac či menej optimálny predpis. V medzinárodnej súťaži som chcel porovnať kvalitu liečby, ktorú poskytoval náš predošlý lineárny urýchľovač - asi 20-ročná technológia – s liečbou najšpičkovejšími prístrojmi sveta. Chcel som vedieť, či im dokážeme konkurovať tým, že vytvoríme lepší ožarovací plán. V súťaži sme obstáli v porovnaní so svetovou konkurenciu veľmi dobre a v kategórii 3D plánovania sme dokonca vyhrali,“ vysvetlil Vašek, ktorý v rámci súťaže vytvoril najlepší ožarovací 3D plán.
Keď do rimavskosobotskej nemocnice priviezli novozakúpený lineárny urýchľovač, prvé meranie nastavoval celý mesiac a trávil pri ňom celé dni od rána do večera. Niekedy pritom nastavovaniu venoval aj víkend.
„Keď je nemocnici dodaná nová technológia, nie je to ako s kúpou auta – že si človek sadne za volant a môže šoférovať. Fyzici musia systém nakonfigurovať a ako presne to urobíme, tak presne alebo s takou odchýlkou budeme ďalšie roky ožarovať. Aj preto som tomu venoval značný čas. Prvou výzvou teda bolo vôbec systém rozbehať s maximálnou presnosťou a ďalšou je ubezpečiť sa, či technológia robí to, čo má. História nám hovorí o mnohých rádiologických udalostiach, ktoré sa stali práve zlyhaním techniky, preto musíme celý proces neustále verifikovať,“ dodal Vašek.
Rodičia odovzdali žezlo deťom
Rádioterapia funguje v rimavskosobotskej nemocnici už asi 60 rokov. V nemocnici bolo vytvorené dokonca jedno z prvých pracovísk na Slovensku, ktoré sa venovalo liečbe ožarovaním. Najprv to boli terapeutické röntgeny, potom rádiové ihly a v 90-tych rokoch bol v nemocnici inštalovaný kobaltový ožarovač československej výroby. Prvý lineárny urýchľovač uviedli v nemocnici do prevádzky v roku 2009.
Medzi lekármi, ktorí rádioterapiu v nemocnici pred rokmi rozbiehali a boli súčasťou pokroku na Slovensku v tomto smere, bol práve Vaškov otec. Spoločne s otcom radiačnej onkologičky MUDr. Adely Englerovej, ktorá dnes tiež v rimavskosobotskej nemocnici pôsobí a starala sa o prvého pacienta liečeného novým lineárnym urýchľovačom. Pre Vaška a Adelu tak dokonale platí, že rodičia odovzdali žezlo svojím deťom, ktoré dnes pokračujú v ich začatej práci a ďalej sa snažia rádioterapiu rozvíjať.
Pracovisko radiačnej a klinickej onkológie poskytuje komplexnú onkologickú liečbu:
- chemoterapiu
- rádioterapiu aplikovanú najmodernejšou technológiou s dôrazom na minimalizáciu vedľajších negatívnych účinkov a zvýšenú bezpečnosť pacienta
- biologickú a hormonálnu liečbu podľa najnovších dostupných poznatkov
- imunoterapiu
- podpornú liečbu pre pacientov s nevyliečiteľným zhubným ochorením
- podávanie transfúznych liekov
- odber krvi na hematologické, sérologické a iné vyšetrenie pred chemoterapiou a pred kontrolnými vyšetreniami
- konziliárnu činnosť
- dispenzárnu starostlivosť pacientov po liečbe
- odborné špecializované ošetrovateľské služby
Jana Fedáková


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-