Pochádzal z maloroľníckej rodiny. V obci ako prvý banský inžinier. Skončil skrátené dvojročné banské inžinierstvo na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach.
Stal sa riaditeľom Geologického prieskumu Čučma, Rožňava. Zaslúžil sa o prieskum baní Mních a Viničky v Rakovnici.
Za dosahovanie dobrých výrobných výsledkov bol menovaný za riaditeľa Rudných baní Pezinok.
K svojej obci sa vždy nezištne hlásil a mal rád svoj rodný kraj. Je pochovaný na cintoríne v Rakovnici.
Narodil sa v Rakovnici a pochádza z úradníckej rodiny. Ukončil Vysokú školu poľnohospodársku v Košiciach v roku 1953 s vyznamenaním. Ako vynikajúci študent prešiel pracovať ako asistent, neskôr docent na Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Vypracoval sa na špičkového odborníka vo výžive domácich zvierat (ošípané, dobytok, zajace, sliepky). Stal sa výraznou osobnosťou v slovenskom poľnohospodárstve.
Okrem vyučovania sa venoval aj prekladaniu odbornej literatúry z nemčiny z tejto oblasti. V slovenskej poľnohospodárskej vede predstavoval popredného odborníka na Slovensku i v zahraničí. Je na škodu, že sa dožil iba 44 rokov, kedy zomrel na zákernú chorobu 13.4.1974. Pochovaný je v Nitre.
Narodil sa v Rakovnici. Pochádza z maloroľníckej rodiny. Skončil banícku priemyslovku v Banskej Štiavnici (spolu s Jánom Hencelom a Júliusom Gonosom z Rakovnice). V roku 1957 ukončil Banícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach. Po ukončení školy pracoval v Železorudných baniach v Košiciach, v Železorudných baniach v Rožňave a Drnave. Bol banský merač a banský geológ pri vyhľadávaní našich rudných žíl v Rožňavskom Bystrom, Rakovnici, Rudnej, Rožňave, Malom Vrchu a Drnave. Pričinil sa veľkou mierou o rozvoj ťažby železnej rudy v našej oblasti.
Okrem toho sa ako banský expert zúčastnil v Albánsku pri vyhľadávaní rúd v tejto oblasti. Pre nepriaznivý spoločenský vývoj na tomto území sa vrátil domov. Po odchode do dôchodku sa aktívne zapojil do činnosti lesného spoločenstva. Tiež sa zapojil do práce vo folklórnom súbore Veršinok.
Narodil sa v Rakovnici. Pochádza z baníckej rodiny. Študoval na Baníckej priemyslovke v Banskej Štiavnici. Potom pokračoval na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej, ktorú ukončil v roku 1957. Odišiel pracovať do Uránových dolov v Příbrami v Čechách. Pracoval ako banský inžinier v Příbrami, v Dolnej Rožínke a v Novoveskej Hute pri Spišskej Novej Vsi. Ako expert na ťažbu uránu bol známy v celej Československej republike. Všade odviedol zodpovednú prácu. Žil v Příbrami, ale svoju obec pravidelne navštevoval.
Narodil sa v Rakovnici. Pochádzal z baníckej rodiny. Po skončení gymnázia v Rožňave ukončil Banícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach v roku 1959 s vyznamenaním. Po ukončení vysokej školy ostal pracovať na škole ako asistent. Venoval sa vedeckej práci v baníctve. V roku 1966 sa stal kandidátom technických vied (CSc). V roku 1973 bol ustanovený za docenta. V roku 1993 bol prezidentom republiky menovaný za profesora.
V roku 1969 bol 10 mesiacov štipendistom Humboldtovej univerzity a Clausthal-Zellerfeld v Nemecku. Potom 14 mesiacov štipendista na National Research Council of Canada v Obane. V roku 1977-1981 hosťujúci profesor, dekan a poradca Ministerstva baníctva v Lusake v Zambii.
Ako prvý začal s aplikáciou výpočtovej techniky v baníctve. Potom odborne pracoval v oblasti Banskej dopravy (hlbinná a lomová doprava), Automatizácie a robotiky v baníctve.
Má bohatú publikačnú činnosť doma i v zahraničí. Je prvým vysokoškolským profesorom z Rakovnice. Navštívil 42 krajín sveta. Pôsobil ako prezident nemecko-slovenskej spoločnosti EUPU v Košiciach.
Narodil sa v Rakovnici. Pochádza z baníckej rodiny. Po ukončení Gymnázia v Rožňave odišiel študovať na Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre, ktorú úspešne ukončil v roku 1958. Po ukončení školy dostal umiestenku do Michaloviec. Stal sa riaditeľom Poľnohospodárskej šľachtiteľskej stanice v Palíne, okres Michalovce. Vyšľachtil špeciálne pre Zemplín vynikajúce odrody pšenice. Žil v Michalovciach, na rodnú Rakovnicu však nikdy nezabudol.
Narodil sa v Rakovnici. Pochádza z robotníckej rodiny. Je synom Ing. Jána Pástora, ktorý titul získal popri zamestnaní. Po skončení Gymnázia v Rožňave navštevoval Geologickú a prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Vynikajúci odborník v oblasti geológie. Pracoval v Rudných baniach v Banskej Štiavnici a na Generálnom riaditeľstve Rudných baní a magnezitových závodov v Bratislave. Ako geologický expert sa zúčastnil špeciálneho výskumu v Nigérii, kde strávil 4 roky. Žije v Banskej Bystrici. Rád podporuje verejné akcie v obci a taktiež navštevuje svoju rodnú obec.
Narodil sa v Rakovnici. Pochádza z robotníckej rodiny. Ako syn funkcionára KSS v obci, bol jediný z Rakovnice, ktorý sa dostal do diplomatických služieb Československa. Dlhé roky bol 2. tajomníkom Československého veľvyslanectva v Budapešti. Aktívne ovládal maďarský jazyk. Po skončení misie v Budapešti sa vrátil do Prahy, kde žije dodnes. Svoju rodnú obec mal rád a často sa vracal do rodnej Rakovnice. Prázdny rodičovský dom nepredal, lebo chcel mať istotu, že sa má kam vrátiť domov.
Narodil sa v Rakovnici. Pochádzal z robotníckej rodiny. Po skončení školy ako mladý človek sa dal na dráhu vojaka z povolania. Ukončil vojenské chemické učilište a stal sa špecialistom chemického vojska. Pracoval na rôznych funkciách u útvaroch. Naposledy ako náčelník chemickej služby divízie v Prešove. Bol známy na celom východnom Slovensku, kde rozdával svoje vedomosti v oblasti chemickej ochrany. Pre občanov Rakovnice vybavoval rôzne úľavy pri výkone vojenskej povinnosti. Aktívne pomáhal pri výcviku Okresnej radiačnej a hlásnej službe v Rožňave. Zomrel náhle vo veku 57 rokov. Je pochovaný v Rakovnici.
Narodil sa v Rakovnici. Pochádzal z robotníckej rodiny. Po skončení meštianskej školy v Rožňave sa na ďalšie štúdium nedostal pre neochotu jeho otca vstúpiť do JRD, čím sa otec stal v tej dobe nespoľahlivým. Pracoval ako murár, neskôr ako baník v Železorudných baniach Rožňava-závod Rudná. Pri braneckom výcviku na vodičský kurz bol vybraný do vojenskej školy v Hraniciach na Morave. Neskôr bol odvelený do Automobilného učilišťa v Nitre, ktoré ukončil v hodnosti poručík. Počas aktívnej služby vycvičil niekoľko stovák vodičov a prešiel rôznymi funkciami. Svoju obec vždy s láskou reprezentoval, čoho výsledkom bol aj ďakovný list od MNV v obci, za prácu ktorú pre ňu vykonával. Okrem vojenského vzdelania si rozšíril vzdelanie na civilnej škole v Brezne. Dosiahol hodnosť podplukovníka. V rámci odboru sa vypracoval až na náčelníka Okresnej vojenskej správy v Rožňave, neskôr pracoval v Košiciach. Po odchode do dôchodku sa aktívne zapojil do verejnej práce v obci a bol zakladajúcim členom folklórneho súboru Veršinok v Rakovnici. Svoj vzťah k obci prejavil aj tým, že žil a pracoval mimo Rakovnice a vo voľnom časi si postavil dom v Rakovnici.
Narodila sa v Rakovnici. Pochádza z maloroľníckej rodiny. Po skončení štúdia na Gymnáziu v Rožňave odišla študovať na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Začala sa venovať vedeckej a chirurgickej dráhe pri liečení urologických problémov mladých a novorodených detí. Dosiahla vynikajúce odborné výsledky. Na svoju rodnú obec nedá dopustiť. Veľmi ochotne pomáha občanom Rakovnice pri ich problémoch. Rada pre občanov zabezpečuje odborné prednášky v zdravotníckej osvete.
Narodil sa v Rakovnici. Pochádzal z baníckej rodiny. Oddaný a čestný človek. Aktívne sa zapojil do partizánskeho hnutia. Po vojne sa stal predsedom MNV. Maximálnou mierou sa zapojil do budovania obce. Jeho zásluhou sa vybudovali cesty v obci, postavil sa Kultúrny dom a organizoval brigády v rámci obce. Bol veľkým fanúšikom futbalu. Občania obce radi naňho spomínajú. Zomrel ako 66 ročný. Je pochovaný ako prvý občan na novom cintoríne v Rakovnici.

Narodil sa v Rakovnici. Pochádza z robotníckej rodiny. Jeho otec, Ján Gonos bol za protifašistické názory odvlečený do Nemecka, kde aj zomrel. Jeho hrob, miesto a dátum smrti nie je známy.
Ladislav bol predsedom MNV v Rakovnici 18 rokov. Bol čestný a ľuďom v Rakovnici veľmi pomáhal. Za jeho pôsobenia sa v obci vybudovala predajňa Jednota, začal sa stavať dom smútku, opravili sa obecné cesty, verejné osvetlenie bolo zmodernizované atď. Občania si na neho s úctou spomínajú. Zomrel pomerne mladý. Pochovaný je v Rakovnici.

Narodil sa v Rakovnici. Pochádza z robotníckej rodiny. Vysokú školu ekonomickú ukončil v Bratislave. Celý život pracoval v peňažníctve, v Slovenskej sporiteľni. Prešiel mnohými funkciami od radového referenta až po riaditeľa organizácie. Riaditeľom bol 24 rokov.
Občanom nezištne pomáhal, zvlášť v orientácii o peňažných výpomociach alebo pôžičkách. Do obecných prác sa rád zapájal a bol zručný aj pri manuálnych prácach ako tesár, kde nejedna strecha v obci bola postavená aj jeho pričinením.
Ako dôchodca žije aktívny život v Rakovnici.
Syn profesora Jána Fábiana. Už ako študent bol 4 roky v Zambii so svojím otcom. V roku 1988 skončil štúdium banského inžinierstva na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej s vyznamenaním.
Po ukončení Vysokej školy technickej pokračoval v ďalšom štúdiu na Technickej univerzite v Berlíne u profesora Wilneho, kde v roku 1996 obhájil titu Dr. Ing.
Svoj vzťah k Rakovnici dokazuje najmä v reprezentácii obce vo futbale, kde patril k najlepším strelcom. Do Rakovnice sa pravidelne vracia.
Pracoval pre poradenskú nemeckú firmu Roland Berger v Prahe.
Vymenoval som iba niekoľko významných občanov z Rakovnice. Chcem sa ospravedlniť tým, ktorých som osobitne nemenoval, lebo takých sú stovky, ktorí podľa svojich schopností a možností sa podieľali na budovaní a prezentácii našej obce. Je vidieť, že história osobností z Rakovnice je veľká a prierazná. Snáď budúcnosť a história docení, čo títo ľudia, každý na svojom poste, urobili pre blaho a rozkvet našej malej, ale peknej Rakovnice.
Žilo sa ťažko, ale skoro každý urobil čo mohol pre blaho svojej rodiny a pre dobré meno svojej obce.
(POKRAČOVANIE)
Ján Bradáč































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-