marec 2021
pondelok, 15 marec 2021 16:28

Klenot z Revúcej uložený v archíve

Zo záznamov z cirkevných zápisníc (Protocolon Rimanovianum) vieme, že Revúca mala už pred rokom 1596 richtára a radu. Chod Revúcej ovplyvnil Tomáš Séči, pán hradu Muráň, keď jej v roku 1612 udelil povolenie na slobodný predaj piva a vína. O štyri roky neskôr potvrdil staré výsady jeho syn Juraj, ktorý dal Revúcej ďalšiu výsadu – právo jarmokov. V tejto listine sa Revúca po prvýkrát uvádza ako mesto. V 16. a 17. storočí sa Revúca rozvíjala hlavne zásluhou železiarstva a remesiel. V roku 1871 sa Revúca stala mestom so zriadeným magistrátom. Mestská správa sa riadila zákonným článkom č. XXII z roku 1886. Mesto malo vybudovanú administratívu na úrovni okresu a mešťanosta bol podriadený priamo hlavnému županovi. Od 1. januára 1920 mesto zmenilo svoj názov z Veľkej Revúcej na Revúcu. Zákonom č. 210 z 22. marca 1920 boli mestá so zriadeným magistrátom vyhlásené za veľké obce.
Historické názvy mesta: Rowche, Rewcze, Welka-Rewucza, Nagyrőcze.

Zverejnené v Revúca
piatok, 12 marec 2021 14:02

Klenot z Jelšavy uložený v archíve

Prvá písomná zmienka z roku 1243 dokazuje existenciu hradu Jelšavy. Jelšava zastávala významné miesto na Gemeri. Bola strediskom gemerského baníctva aj centrom správy panstva. Mestské výsady získala v prvej polovici 14. storočia. Obyvatelia mesta pracovali v baniach, hutách a hámroch. Jelšavská mestská kniha z rokov 1566 – 1710 je písaná prevažne v slovenskom jazyku, len s niekoľkými latinskými, nemeckými a maďarskými zápismi. Mestskú správu tvorila šesťčlenná mestská rada na čele s richtárom. V roku 1648 popri richtárovi sa ustanovila funkcia staršieho richtára alebo podrichtára a popri šesťčlennej mestskej rade sa vytvoril samosprávny orgán – rada starších. V 18. a 19. storočí správu mestečka viedol richtár a 12 prísažných. Zákonom č. 210 z 22. marca 1920 boli mestá so zriadeným magistrátom vyhlásené za veľké obce.
Historické názvy mesta: Illswa, Elswa, Josuach, Jelssawa.

Zverejnené v Jelšava

Zásadnou zmenou vo futbalových súťažiach riadených ObFZ Rožňava bol rok 2011, kedy došlo k väčším pohybom medzi účastníkmi jednotlivých súťaží v kategórii dospelých. Príčinou bola reorganizácia súťaží VsFZ, keď vzniklo päť piatych líg. Do V. ligy Košicko – Gemerskej skupiny postúpili okrem víťaza (Lipovník) aj Dobšiná a Gemerská Poloma. Tým sa uvoľnilo viac miest pre postup z 2. triedy aj z iného ako prvého miesta. Napokon priamo postúpili do 1. triedy prvé štyri mužstvá a hral sa aj barážový zápas Hrhov – Plešivec, víťazom bol Hrhov.
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vo svojom príspevku opisuje obdobie od roku 2011 po súčasnosť v súťažiach riadených ObFZ Rožňava. Článok obsahuje viaceré fotografie futbalových klubov, prehľad víťazov v jednotlivých súťažiach, prehľad najlepších strelcov v jednotlivých súťažiach, prehľad odhlásenia FK, prehľad nových FK, prehľad fúzií a aj vylúčenie FK zo súťaže.

Fotografie niektorých futbalových klubov:

Zverejnené v Futbal
streda, 10 marec 2021 18:19

Klenot Dobšinej uložený v archíve

Prvú písomnú zmienku o Dobšinej nájdeme v darovacej listine kráľa Bela IV. z roku 1243, v ktorej daroval časť územia Gemera Filipovi a Ditrichovi, synom Mateja, ktorý bol zakladateľom rodu Bebekovcov. Územie Dobšinej pripadlo do majetku štítnickej vetvy Bebekovcov a pod právomoc štítnického hradu. Už v roku 1327 uhorský kráľ povolil zemepánom a majiteľom banských polí kutaciu a banskú činnosť. Vďaka prosperujúcemu baníctvu sa osada postupne vyvinula na mesto. Po schválení Maximiliánovho banského poriadku v roku 1723 bolo mesto oslobodené od zemepanského poplatku z baníctva a fakticky užívalo práva slobodného kráľovského mesta. V roku 1756 potvrdila Mária Terézia Dobšinej právo na 4 výročné trhy. Až v 18. storočí sa Dobšiná vyvinula na úplne slobodné banské mesto. Historické názvy mesta: Dobschina, Topschau, Dobschau, Dobsina.

Zverejnené v Dobšiná

Štefan Kapec z obce Čierny Potok sa dožil 25. januára 2021 krásnych 90 rokov. Narodil sa v osade Hodoš ako prvé dieťa rodičom Štefanovi Kapcovi a Marte, rodenej Sabíňovej. Dnes spomínaná osada patrí do obce Čierny Potok v okrese Rimavská Sobota. 

Aj nášmu jubilantovi sa v pamäti z času na čas pripomínajú zážitky z mladších čias, keď územie rodnej osady pripadlo horthyovskému Maďarsku. V škole sa vtedy nesmelo hovoriť po slovensky ani cez prestávky. Starších spolužiakov s potešením „úr tanitó“ Kovács zapriahal aj do pluhov, aby orali jeho záhradu a rodičov takto „zotročovaných“ chlapcov, ktorí sa pánovi učiteľovi núkali, že mu prídu zorať záhradu koňmo, taktiež fyzicky napádal a vyhnal ich preč, s poznámkou, ak sa vám nepáči, zapriahnem aj vás – „buta tótok“. Ťažko znášal malý Štefan aj iné príkoria, ktoré sa mu v tom čase nielen v škole dostávalo.

Zverejnené v Odboj

Ešte vlani v takomto čase sme ani veľmi nechceli tušiť, ako sa náš život a najmä život našich seniorov v dôsledku vyčíňania koronavírusu Covid 19 rapídne zmení, že prerastie v boj o život. K prvým obetiam tohto nebezpečného vírusu postupne začínali denne pribúdať desiatky, neskoršie viac ako stovka mŕtvych.
Žiaľ, prím si držia stále starší ľudia pokročilého veku, čiže naši seniori. Dnes už hádam každá desiata rodina na Slovensku je poznačená týmto nešťastím. Ľudia však stále hľadajú spôsob ako uniknúť tomuto nebezpečnému súčasníkovi. Nezaháľajú pri tom ani najviac poznačení – ľudia seniorského veku.
Jednou z takých je aj pani Janka Vranová zo Štítnika, ktorá v dôchodkovom veku hľadá, jej vlastným spôsobom, ako uniknúť aspoň myšlienkami z tohto nezvyčajného nebezpečenstva. Začala písať vo voľnom čase básne.

Zverejnené v Seniori

Skupina Massriot v týchto dňoch vydáva druhý singel z plánovaného albumu „Bude To Fajn“. Názov skladby je Stovky Kilometrov Ciest a vychádza spolu aj s videoklipom, s pomerne výrazným environmentálnym podtextom.
Ako uviedol Ján Borčík, bubeník skupiny Massriot: „Náš piaty štúdiový album nie je len o skladbách, ktoré sa budú alebo nebudú páčiť. Každá bude odkazom. Tak, ako singel Bude To Fajn, ktorý mal silné posolstvo, aj v skladbe Stovky Kilometrov Ciest prichádzame s odkazom, ktorý jasne vraví – chráňme si prírodu, starajme sa o ňu, je to obrovský dar.“
Vo videoklipe k najnovšiemu počinu sú použité unikátne dronové zábery populárnych, ale aj menej známych turistických destinácií. Kapela v najnovšom klipe použila aj autentické zábery z ciest svojich členov. Okrem Slovenska sa v ňom objavia aj zábery z iných krajín, ako napríklad Maďarsko, Kosovo alebo São Tomé and Príncipe.

Zverejnené v Rožňava

VII.

Ú č t o v n á   u z á v i e r k a

Zverejnené v Dobšiná

Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje regionálne kolo celoštátnej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2021 pre okres Rožňava. Cieľom súťaže je vyhľadávať a podporovať talentovaných tvorcov, rozvíjať ich kreativitu a poskytnúť im možnosť prezentácie a konfrontácie v oblasti vizuálneho umenia.
Zapojiť sa môže každý autor filmového diela v zmysle propozícií uverejnených na stránke vyhlasovateľa – Národného osvetového centra (NOC) bez tematického obmedzenia. Vítané sú animované aj hrané filmy, dokumenty, videoklipy či publicistické žánre v maximálnom limite do 20 minút. Hodnotené budú umelecké, technické a obsahové kritériá v kategóriách podľa veku do 16 rokov, do 21 a nad 21 rokov.
Samostatnou je kategória minútových filmov, v ktorej sa súťaží bez rozlíšenia veku. „Súťažou chceme vytvoriť priestor na vyhľadávanie talentovaných tvorcov a rozvoj ich nadania v

Zverejnené v Súťaže

S rešpektom, zodpovedne, úhľadným písmom ju začal písať v roku 1933 miestny evanjelický farár Ľudovít Linczényi. Ako správny kronikár, pod podtitulom „Kronikár sám o sebe“ nám najprv priblížil svoju osobu. Vo veľmi pútavom čítaní, na niekoľkých stranách, vyrozprával svoj neľahký životný osud syna, študenta teológie, kaplána. Narodil sa 3. mája 1884 v Kráľovej Lehote na Liptove, ako prvý zo 6 detí, rodičom Ľudovítovi Linczényimu, tamojšiemu evanjelickému farárovi a Izabele Guothovej.
Jeho pôsobenie na Gemeri začalo vo večerných hodinách 7. júla 1908, keď vystúpil z vlaku na perón stanice vo Veľkej Polome. Do neznáma, váhavými krokmi, zahliadnuc kostolnú vežu sa pobral smerom k farnosti. Jeho budúci principál Gustáv Titus Kellner o jeho príchode nič nevedel, a tak, keď kaplán dorazil na farský úrad, prekvapený ho privítal slovami: „Čo tu chcete? Kto vás poslal? Ja chvála buď Bohu kaplána ešte nepotrebujem.“

Zverejnené v Gemerská Poloma
Strana 2 z 3