apríl 2021

V článku vám chceme stručne priblížiť dôležitosť, podstatu a stručný vývoj matričných kníh – matrík, prvých štátnych matrík, ktoré sú uložené v štátnych archívoch. Našou snahou nie je popis podrobných dejinných udalostí ich vývoja. Z pohľadu štátneho archívu máme záujem čitateľa článku zaujať a oboznámiť o existencii, význame a obsahu týchto verejných  listín, kníh. Predovšetkým poinformovať o udalostiach zachytených v dobových novinách a úradných aktoch z rokov 1894 a 1895, ktorý bol pre vedenie matrík zlomový. Obsahom článku vstupujeme do tohto medzníka s cieľom zachytiť udalosti v tejto časovej slučke.

Najskôr pár slov o tom, čo hovorí o matrikách súčasná legislatíva. Podľa zákona o matrikách č. 154/1994 Z. z. je matrika štátna evidencia o osobnom stave fyzických osôb, ktoré sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli na území Slovenskej republiky, a štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli v cudzine. Do matriky sa teda zapisujú údaje o narodení, uzavretí manželstva, úmrtí a údaje o iných skutočnostiach, rozhodujúcich pre overenie osobného stavu, najmä o osvojení, určení rodičovstva a o rozvode manželstva.

Zverejnené v Zaujímavosť
sobota, 10 apríl 2021 15:30

Massriot prekračuje hranice

Rožňavská hudobná skupina Massriot od začiatku tohto roka vydáva v poradí už tretí singel aj s videoklipom, nejde však o úplnú novinku. Rožňavčania pre svojich fanúšikov pripravili prekvapenie vo forme maďarskej verzie ich novoročného singla Bude To Fajn. Okrem jazyku sa menili aj nástroje, banjo nahradil cimbal, pribudol kontrabas, aj akordeón. Skladba nesie príznačný názov „Minden Jó Lesz“, v preklade „Všetko bude dobré“ alebo aj „Bude To Fajn“.
„Ku maďarskému, ale aj slovenskému folklóru tradične patria aj nástroje, ako cimbal, akordeón, kontrabas, či husle. Chceli sme poukázať aj na to, že práve tieto nástroje sú v modernej pop-music krásne využiteľné, ale hlavným dôvodom bolo priblížiť naše posolstvo práve maďarskej menšine a maďarsky hovoriacim ľuďom, ktorých je na celom svete asi 15 miliónov a jemne poukázať aj na to, že naše dva národy majú, ako hudobne, tak aj hodnotovo, dosť veľa spoločného,“ vyjadril sa Robo Šimko, spevák skupiny Massriot, ktorý je tiež členom práve maďarskej menšiny, žijúcej na Slovensku.

Zverejnené v Videá

Ešte poriadne neuschla ani tlačiarenská čerň v knihe našej Gemerčanky pani Emílie Ivanovej z Gočova „Žila som s nimi“, z ktorej pochádza aj pripojený úryvok: Rusadlie za mojej mladosti,  keď sa o nej prostredníctvom našej stránky Maj Gemer dozvedeli nielen jej rodáci z Vlachova, ale dokonca i krajania žijúci už niekoľko desaťročí v Spojených štátoch amerických. S láskou spomínali neformálne stretnutia s obyvateľmi Vlachova i Gočova i na autorku knihy, ktorá sa postarala, aby v jedno letné obdobie navštívili svoje rodisko, alebo rodisko svojich rodičov. Bol som z toho stretnutia prekvapený aj ja, lebo slová písané angličtinou mi veľa nehovorili, iba keď som si ich dal preložiť, tak som to mohol zhrnúť tak, že sa oplatilo jedno i druhé. O to s väčším záujmom som si riadky od hodnotiteľov spomínanej knihy prečítal. Pán Juraj Kováč o. i. napísal, že „Nevšedný rozprávačský talent opretý o nádherný dar videnia osobitostí každodenného života dedinského ľudu hornogemerskej obce Vlachovo, stvárnenie životných príbehov naoko obyčajných ľudí z jej najbližšieho i vzdialenejšieho okolia je charakteristickou črtou literárej tvorby autorky zbierky príbehov zo života Emílie Ivanovej, rodenej Nemcovej z Gočova." Nie raz sa autorka tejto knihy, z ktorej som vám vybral príbeh odohrávajúci sa v tomto regióne po Veľkej noci,

Zverejnené v Gočovo
utorok, 06 apríl 2021 11:50

FK Baník Lubeník v sezóne 1991/1992

Futbalový klub Baník Lubeník patril na začiatku deväťdesiatych rokov medzi popredné futbalové kluby na Gemeri. Svedčí o tom napríklad účinkovanie v 2. SNL – skupine Východ. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento futbalový klub a napísal o ňom článok. Príspevok obsahuje káder, fotografiu, výsledky na jeseň, výsledky na jar a tabuľky.  

Káder: Igor Vavrek – Jozef Slobodník, Dušan Tóth (obaja jarná časť), Ján Dacho, Štefan Vojtašovič, Jaroslav Mikloško (obaja jesenná časť), Vincent Tatarko, Emil Wollinger, Igor Jakubička, Vladimír Gallo, Marián Levický, Ladislav Béreš, Ján Mihál, Peter Majoroš, Stanislav Smejkal, František Müller, Juraj Velk, Peter Kilík, Július Andrášik, Rudolf Šavlík, Slavomír Spišák, Miroslav Bobka, Vladimír Sajko
Predseda: Ján Berinec
Tajomník: Dušan Pavlák
Tréner: Alojz Fandel

Zverejnené v Futbal

Veľká noc. Jarné obdobie začína dňom jarnej rovnodennosti. Zvyky v tomto období sa koncentrovali do troch základných skupín. V prvej to boli zvyky a obrady spočívajúce v lúčení so zimou a vítaním jari. Obrady a zvyky počas veľkonočného týždňa súviseli so zabezpečením hospodárstva už pri jarných prácach a tretie smerovali už k letnému obdobiu. Mali chrániť rastliny a úrodu. Na Smrtnú nedeľu nosili Cigánky jedľové vetvičky, previazané červeným krepovým papierom – "hájiky". Pri tom vinšovali:

Doniesla som vám tento hájik,
ďaleko som obchádzala, palec som si porezala.
Dajte gazdinky slaninky, aby som si ho mohla pomastiť, ozdraviť!

Zverejnené v Tradície
Strana 2 z 2