Za sebou mám niekoľko skúseností, ktoré preverili nielen telo, ale aj hlavu. Absolvoval som tri diaľkové pochody – dva IPA pochody v Českej republike a Pochod Milana Rastislava Štefánika v Brezovej pod Bradlom. K tomu dva trailové polmaratóny, kde okrem vzdialenosti človeka preverí aj terén a prevýšenie, a viac ako päť behov na desať a viac kilometrov. Popri behu sa rekreačne venujem aj plávaniu, ktoré je pre mňa skvelou kompenzáciou.
Napriek tomu bol maratón niečo úplne nové. 42,195 kilometra je vzdialenosť, pred ktorou musí mať človek rešpekt.
Prečo práve Košice
Keď som sa rozhodol, že túto vzdialenosť skúsim prvýkrát, chcel som, aby môj prvý maratón nebol iba obyčajným behom. Preto som si vybral Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. Je to podujatie s obrovskou tradíciou a atmosférou, ktorú inde ťažko zažijete.
Chcel som, aby som si svoj prvý maratón pamätal nielen kvôli vzdialenosti, ale aj kvôli miestu a ľuďom, ktorí ho tvoria. Košice počas maratónu žijú behom. Človek nemá pocit, že beží len preteky, ale že je súčasťou niečoho väčšieho. Tisíce bežcov, množstvo divákov a ľudia povzbudzujúci popri celej trati vás potiahnu dopredu aj vtedy, keď už dochádzajú sily.
Ak som si mal vybrať miesto, kde prvýkrát prekročím maratónsku cieľovú čiaru, Košice boli jasná voľba.
Patrik na trati MMM
Mojím súperom som bol ja sám
Na štart som nešiel s cieľom dosiahnuť výnimočný čas, ani podať výkon, ktorým by som sa porovnával s ostatnými. Mojím hlavným súperom som bol ja sám. Chcel som si dokázať, že na to mám. Že dokážem prísť na štart, zvládnuť všetky kilometre a bez ohľadu na výsledný čas prejsť cieľovou čiarou.
Prípravu som približne dva mesiace pred maratónom viac zameral na beh. Vďaka profesii som však nezačínal od nuly – kondíciu si udržiavam počas celého roka.
Vedel som ale, že maratón nemožno podceniť. A práve rešpekt k vzdialenosti bol dôvod, prečo sa mi bežalo dobre.
Od začiatku som si nastavil rozumné tempo a nenechal sa strhnúť rýchlejšími bežcami. Maratón sa nerozhoduje na prvých kilometroch. Dôležité bolo šetriť energiu, držať sa plánu a myslieť na to, že preteky sa končia až po viac ako štyridsiatich kilometroch.
Atmosféra, ktorá nesie až do cieľa
Samotný beh nebol len o kilometroch, čase a únave. To, čo si z MMM odnášam najviac, bola atmosféra. Tá bola na nezaplatenie. Popri trati stáli ľudia, ktorí povzbudzovali bez ohľadu na to, či vás poznali alebo nie. Každé zatlieskanie či zakričanie vám dodá energiu presne vo chvíli, keď ju potrebujete. Vtedy si uvedomíte, akú silu má obyčajné povzbudenie.Počas 42 kilometrov prídu chvíle, keď telo cíti každý ďalší krok. Práve vtedy prestáva byť maratón len fyzickou disciplínou. Začína byť súbojom v hlave. Človek už nebeží preto, že je to jednoduché. Beží preto, lebo sa rozhodol, že to dokončí.
A presne o tom bol môj prvý maratón. Nie o čase, ani o tom koľko ľudí skončilo predo mnou alebo za mnou. Ale o momente, keď som prekročil cieľovú čiaru a vedel som, že som splnil to, čo som si sám stanovil.
Maratón mi opäť ukázal, že hranice, ktoré si vytvárame, sú často viac v hlave než v tele. Nestačí si len povedať, že niečo dokážeme. Treba sa pripraviť, rešpektovať náročnosť výzvy a byť ochotný pre cieľ niečo urobiť. Keď človek spojí prípravu, disciplínu a odhodlanie, dostane sa oveľa ďalej, než si pôvodne myslel.
42,195 kilometra pre mňa nebolo len športovým výkonom. Bola to skúška samého seba. Do Košíc som prišiel s otázkou, či dokážem zvládnuť svoj prvý maratón. Z cieľa Medzinárodného maratónu mieru som odchádzal s odpoveďou. Dokázal som to. A ten pocit je hodnotnejší než čas na výsledkovej tabuli."
MG Patrik Kaššai
Fotografie: archív Patrika Kaššaia