Výsledky:
IV. Liga JUH - 23. kolo 25.4.2010: Rožňava – Kr. Chlmec 3:2 (2:2), V. Folkmar – Štítnik 1:1 (0:0), V. Kapušany – Rudňany 2:1 (0:0), Moldava „B“ – Čaňa 4:2 (3:0), Haniska – V. Revištia 2:0 (0:0), Krompachy – Buzica 1:0 (0:0), Helcmanovce – Turňa 1:4 (0:2).
V. Liga JZ - 19. kolo 25.4.2010: Gemerská Hôrka – Hrabušice 1:0 (1:0), Jaklovce – Sp. Vlachy 1:1 (0:0), Prakovce – Teplička 3:2 (2:0), Margecany – Harichovce 0:1 (0:0), Ťahanovce – Kluknava 7:1 (3:1), Smižany – Gelnica 2:1 (0:0).
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
IV. Liga JUH - 24. kolo 2.5.2010 o 16.30 hod.: Strážske – Helcmanovce, Turňa – Krompachy, Buzica – Rožňava, V. Revištia – Moldava „B“, Čaňa – V. Kapušany, 1.5. Rudňany – V. Folkmar, 1.5. Kr. Chlmec – Haniska.
V. Liga JZ - 20. kolo 2.5.2010 o 16.30 hod.: Gelnica – Ťahanovce, Kluknava – Margecany, Harichovce – Prakovce, Teplička – Jaklovce, Sp. Vlachy – Koš. N. Ves, o 10.30 hod. Hrabušice – Smižany.
25.4.2010
|
|
Moldava |
21 |
14 |
5 |
2 |
57:27 |
47 |
|
2. |
Haniska |
21 |
13 |
0 |
8 |
52:28 |
39 |
|
3. |
Buzica |
22 |
12 |
2 |
8 |
50:30 |
38 |
|
4. |
Turňa n/B |
22 |
12 |
2 |
8 |
51:36 |
38 |
|
5. |
Krompachy |
21 |
11 |
2 |
8 |
41:23 |
35 |
|
6. |
V. Revištia |
22 |
10 |
4 |
8 |
42:35 |
34 |
|
7. |
Štítnik |
22 |
10 |
3 |
9 |
36:28 |
33 |
|
8. |
Čaňa |
22 |
10 |
2 |
10 |
39:40 |
32 |
|
9. |
Rožňava |
21 |
9 |
5 |
7 |
36:39 |
32 |
|
10. |
V. Folkmar |
21 |
8 |
3 |
10 |
30:39 |
27 |
|
11. |
Rudňany |
22 |
8 |
3 |
11 |
22:46 |
27 |
|
12. |
V. Kapušany |
21 |
8 |
1 |
12 |
25:31 |
25 |
|
13. |
Kr. Chlmec |
22 |
8 |
1 |
13 |
37:51 |
25 |
|
14. |
Strážske |
21 |
6 |
2 |
13 |
19:50 |
20 |
|
15. |
Helcmanovce |
21 |
4 |
1 |
16 |
17:51 |
13 |
TABUĽKA V. LIGY PO 19. KOLE
|
1. |
Hrabušice |
17 |
14 |
1 |
2 |
38:14 |
43 |
|
2. |
Koš. N. Ves |
17 |
10 |
1 |
6 |
32:21 |
31 |
|
3. |
Harichovce |
18 |
9 |
2 |
7 |
33:29 |
29 |
|
4. |
Ťahanovce |
18 |
8 |
3 |
7 |
41:34 |
27 |
|
5. |
Teplička |
18 |
8 |
3 |
7 |
25:28 |
27 |
|
6. |
Sp. Vlachy |
18 |
7 |
5 |
6 |
25:25 |
26 |
|
7. |
Prakovce |
17 |
8 |
1 |
8 |
34:27 |
25 |
|
8. |
Margecany |
18 |
7 |
3 |
8 |
16:23 |
24 |
|
9. |
Smižany |
18 |
6 |
5 |
7 |
32:26 |
23 |
|
10. |
Gem. Hôrka |
18 |
5 |
6 |
7 |
16:19 |
21 |
|
11. |
Gelnica |
17 |
5 |
5 |
7 |
18:27 |
20 |
|
12. |
Jaklovce |
17 |
4 |
6 |
7 |
22:32 |
18 |
|
13. |
Kluknava |
17 |
2 |
1 |
14 |
22:49 |
7 |
{jcomments on}






















__________________________________________________

noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-