hodnôt, má dlhodobý význam z hľadiska interaktívneho zážitkového vzdelávania priamo v prírode a prechod po nich predstavuje aj hlboký emocionálny a estetický zážitok. Slúžia k usmernenému pohybu návštevníkov v prírodnom prostredí, propagujú prírodné krásy a kultúrnohistorické zaujímavosti krajiny, umožňujú lepšie poznanie prírodného prostredia priamo v teréne, čo vytvára trvalejší a lepší vzťah k nemu, aktivizujú k zvýšenej ochrane prírody a krajiny a sú dôležitými environmentálno-výchovnými prostriedkami. Sú obohatením siete turistických značených chodníkov a upozorňujú na miestne prírodné a vlastivedné zaujímavosti, najatraktívnejšie prírodné scenérie, prírodné zaujímavosti a chránené prírodné výtvory, vzácne historické a kultúrne pamiatky, oboznamujú s flórou,
faunou, geológiou územia. Základným typom sú naučné chodníky pre peších, odlišujú sa náročnosťou terénu a zameraním (prírodné, historické, lesnícke, banícke, ekologické a pod.), ale vznikajú aj náučné chodníky cyklistické, vodácke, pre bežkových lyžiarov a pod. Náučné chodníky sú súčasťou informačného systému, ktorý okrem nich zahrňuje aj náučné lokality, historické cesty, múzeá v prírode a plnia aj ďalšiu dôležitú funkciu, pretože sa významnou mierou podieľajú na prezentácii mikroregiónov a obcí, ich histórie, kultúry a prírodných daností. Vybudovanie náučných chodníkov najrôznejšieho druhu má podporiť informovanosť o význame jedinečných prírodných území po celom Slovensku.
Základnou súčasťou takýchto chodníkov je niekoľko zastávok s očíslovanými informačnými panelmi, ktoré v rámci týchto trás textovo, fotograficky a ilustračne upozorňujú na prírodné skutočnosti, niektoré vybrané objekty, nezvyčajné javy alebo zaujímavosti. Panely bývajú navrhnuté v jednotnom grafickom dizajne, zvyčajne obsahujú informácie vo viacerých jazykových mutáciach (najčastejšie v slovenskom a anglickom jazyku). Na niektorých zastávkach bývajú aj oddychové miesta s lavičkami, mnohé poskytujú nádherné, väčšinou panoramatické výhľady na široké okolie.
Náučný chodník je v teréne i na tabuliach označený priečnym zeleným pásom v bielom štvorcovom poli. Zastavenia náučného chodníka sú označené značkou náučného chodníka doplnenou oranžovou číslicou, označujúcou číslo zastavenia a informujú o pozoruhodnom objekte na trase či ďalších zaujímavostiach. Náučná značka má rozmery 100 x 100 mm. Tvorí ju zelený pás šírky 30 mm vedúci uhlopriečne z ľavého horného rohu do pravého dolného rohu a dva biele rovnoramenné trojuholníky. Medzi zeleným pásom a bielymi trojuholníkmi sú 5 mm medzery. Oranžovou číslicou výšky 60 mm, šírky 40 mm a hrúbky 8 mm umiestnenou uprostred náučnej značky sa vyjadruje poradie informačnej tabule na trase náučného chodníka.
![]() |
|
![]() |
Náučné chodníky bývajú budované na nenáročných či stredne náročných trasách a sú vhodné na rodinné výlety s deťmi a aj pre starších ľudí. Zvyčajne sú na trasách s rovnakým štartom a cieľom, bývajú obojsmerné alebo na kruhovej trase, prístup k nim býva autom alebo verejnou dopravou.
Náš Gemer sa môže hrdiť bohatou históriou, veľkým množstvom prírodných zaujímavostí a úchvatnou prírodou. Jeho prevažná časť leží v Slovenskom rudohorí (do ktorého patria Veporské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy, Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina, Slovenský kras, Volovské vrchy a Čierna hora), severná časť je v Horehronskom podolí, južná časť v Rimavskej kotline a na Cerovej vrchovine, východná časť v Rožňavskej kotline a Slovenskom krase. Gemer charakterizuje pestrá štruktúra a druhová bohatosť lesných spoločenstiev (ihličnaté a listnaté stromy, kry, byliny, horské lúky, rôzne druhy živočíchov), vápencové náhorné planiny, hlboké údolia, podzemné i povrchové krasové javy, tiesňavy, rokliny, skalné útvary, jaskyne, ale aj stopy ľudského osídlenia a rozšírenej dávnej banskej činnosti, bohatá história, kultúrne i technické pamiatky.
Príroda Gemera ponúka množstvo turistických možností, značených turistických trás, ale aj mnoho náučných chodníkov, vedúcich nádhernou prírodou. Do našej pozornosti sa dostali tieto gemerské náučné chodníky (ďalej NCH):
V okrese Rožňava a okolí: NCH Banský náučný chodník Rákoš (Rožňava); Betliar – NCH obce; Čučma – Náučný banský chodník na Železnej ceste; Dobšiná – NCH Po stopách baníctva v Dobšinej, Dobšiná – Ramža – Papiereň; NCH Dobšinská ľadová jaskyňa; NCH Dobšinská Maša; NCH Domica a okolie; Gemerská Poloma – NCH obce; Gombasecká jaskyňa – NCH Gombasecký kultúrny okruh; NCH Horné Lúky (Hačava); NCH Horný vrch (Hrhov, Jablonov nad Turňou); Hrhov – NCH obce; NCH Jaskyne slovenského krasu (Krásnohorská Dlhá Lúka); NCH Jasovská skala; NCH Krasové javy Hôrky (Gemerská Hôrka); NCH Mokrade Hnilca (Dobšinská Ľadová Jaskyňa); NCH Občasný prameň (Stratená, Dedinky); NCH Prielom Muráňa (Bretka); Rejdová – NCH obce; NCH Slovenský raj – juh (Dedinky, Mlynky); NCH Stopy baníckej slávy (Mlynky); NCH Stratenský kaňon (Stratená); NCH Turecká (Rudná); NCH Turnianska vínna cesta; NCH Zádielska tiesňava; NCH na Zelenú hranicu a Szádvár (Silická Jablonica, Hrušov); NCH Zelená hranica (Domica); Vlachovo – NCH Zelená škola Vlachovo.
V okrese Revúca a okolí: NCH Drienok (Rybník); Náučná ekotrasa Gemerská zelená cesta (Revúca); NCH Morské oko (Tornaľa), NCH Muráň – hrad; Muráň – Veľká lúka, NCH Stožky (Muránska planina); NCH zbojníka Jakuba Surovca (Muránska planina).
V okrese Rimavská Sobota a okolí: NCH Drienčanský kras; NCH Hradová (Tisovec); NCH Ipeľ (Kokava nad Rimavicou); NCH Po stopách Maginhradu (Nižný Skálnik); NCH Spoznajte prameň Rimavy (Tisovec); NCH Tŕstie (Tisovec); NCH Za vôňami Voniacej (Tisovec); NCH Zvernica Teplý vrch.
O týchto náučných chodníkoch budeme podrobnejšie informovať v ďalších pokračovaniach. Časom istotne pribudnú aj ďalšie.
Prajeme Vám príjemné prechádzky v krásnej prírode, pekné počasie a pri zdravom pohybe na čerstvom vzduchu aj načerpanie mnohých nových a zaujímavých vedomostí.
Marta Mikitová
(POKRAČUJEME)

































__________________________________________________

Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-