Napokon 23. septembra sa zišli v mestskom kultúrnom stredisku OKC v Rožňave v pôsobivom priestore a sále divadla Actores spevácke skupiny z rôznych končín Slovenska a 21. ročník celoslovenskej prehliadky speváckych súborov seniorov sa stával skutočnosťou. S ohľadom na karanténne opatrenia nemohli do Rožňavy pricestovať početnejšie súbory, len spevácke skupiny do počtu 12 členov vrátane hudobného sprievodu.
Organizátori prehliadky – predsedníctvo KO JDS Košice a OO JDS aj MsO JDS Rožňava - do poslednej chvíle organizačne prispôsobovali podmienky realizácie tohto veľmi obľúbeného podujatia seniorov meniacim sa a zhoršujúcim požiadavkám karantény. Ohrozený začal byť samotný program, keď na poslednú chvíľu odhlásili svoju účasť až štyri súbory. Ešte šťastie, že kraj Košice aj samotný okres Rožňava nemajú núdzu o spevácke skupiny či folklórne súbory v rámci svojich ZO JDS. Stačila vyrieknutá prosba cez mobil, a počet plánovaných vystúpení bol opäť plný. Škoda, že počet divákov nesmel narastať, lebo záujem domácich seniorov o Prehliadku po tomto kroku ešte viac zosilnel.
Pred 10:00 hodinou vítala účastníkov prehliadky vo vestibule OKC ľudová hudba Ondreja Hlaváča z Gočova a pridali sa spevom aj speváci – seniori z Vlachova. Pracovníci OKC, poverení dezinfekciou rúk aj meraním telesnej teploty, boli na účastníkov podujatia primerane prísni. Zasadací poriadok v divadelnej sále presne určoval možné obsadenie miest s dodržiavaním povinných odstupov. Trochu ťažšie sa dali spoza rúšok rozpoznať známe tváre, oproti predošlým ročníkom nebolo vo vstupnej hale toľko spevu, hlasných rozhovorov a hlučných zvítaní. Avšak srdečnosť prijatia sa dala rozpoznať aj spoza rúšok.
Práve veľká dávka srdečnosti zaznela z pódia divadelnej sály hneď v úvodnej piesni a príhovore moderátorky programu Katky Birkovej-Strojnej, zanietenej milovníčky folklóru, ktorá popri svojom zamestnaní na VÚC Košice aktívne moderuje o. i. obľúbenú reláciu v RTVS "KAPURA". Po jej uvítaní členovia baníckeho spolku v spolupráci so speváckou skupinou Pekná dolinka z Vlachova pripomenuli všetkým prítomným v sále banícku históriu Rožňavy prednesom podmanivej starodávnej Hymny baníkov a veršami básnika Ondreja Nagaja sa prihovoril vedúci Peknej dolinky JUDr. Ján Klobušník.
Predseda KO JDS Košice Ján Matúško privítal účastníkov Prehliadky od Malaciek počnúc až po obec Komárany v okrese Vranov nad Topľou a tiež prítomných hostí: predsedu VÚC Košice Ing. R. Trnku, primátora Rožňavy M. Domika, prednostu OÚ Rožňava Ing. Annu, riaditeľa SIC Malacky M. Bertoviča, poslancov VÚC Košice Ing. Š. Baštáka - starostu Slavošoviec, Ing. Petríka - starostu Margecian, J. Nagya, starostku Rakovnice Ing. R. Uhrinovú, starostku Rudnej Mgr. H. Horváthovú, JUDr. M. Jankovičovú - právne poradenstvo a expert na energetiku, starostu Jablonova nad Turňou Ing. S. Zubrického a umeleckého vedúceho divadla Actores Rožňava R. Kobezdu. Predsedníctvo JDS zastupovali podpredsedovia JDS V. Pokorná a PhDr. A. Luknár, A. Petričová, predsedníčka KO JDS Prešov, Dr. Michal Kotian, predseda KO JDS Žilina a Mgr. D. Luknárová, šéfredaktorka časopisu 3. vek. Slávnostnými príhovormi pozdravili účastníkov Prehliadky predseda VÚC Košice Ing. Rastislav Trnka aj primátor Rožňavy Michal Domik, ktorí – povedané ich slovami – radi prevzali záštitu nad celým týmto seniorským podujatím, lebo si ctia múdrosť šedín, ale aj oceňujú množstvo aktivít, ktoré organizuje JDS prostredníctvom svojich členov - seniorov po celom Slovensku.
Prehliadku speváckych skupín otvorilo vystúpenie členiek a členov súboru Salatín z Liptovských Sliačov, okr. Ružomberok. Pod vedením Sebastiána Laka a v sprievode harmoniky hneď navodili v sále veselú náladu. Obdiv publika iste patril aj k ich krojom, hlavne ženským – ako keby zrazu ožil nejeden zo známych obrazov Martina Benku.
Spevácka skupina Gelničanka, ktorá pôsobí od r. 2005 pri KD v Gelnici, uviedla ako prvú pieseň o svojom meste. Práve touto piesňou otvorili už množstvo svojich vystúpení nielen po Slovensku, ale aj na speváckych prehliadkach v Ostrave, Východnej či na Ukrajine. Pod vedením Janky Kiseľovej a harmonikára p. Opremčáka obveselili publikum žartovnými pesničkami svojho kraja. Pútali pozornosť aj nádherne vyšívanými blúzkami s motívom červených makov i červenými lodičkami.
Malinka – spevácka skupina z MsO JDS Malacky nastúpila na javisko v belaso- bielom oblečení a predstavila sa kytičkou piesní zo Záhoria. Pod vedením Mgr. Oľgy Ballayovej a za sprievodu harmonikára Pavla Sýkoru upútala pozornosť publika viachlasnou úpravou známej piesne Išeu Macek do Mauacek... ako aj precíznou dynamikou prednesu ďalších piesní. Z potlesku divákov sa iste tešila aj vedúca tohto kolektívu p. Daniela Bukovská a predsedníčka OO JDS Malacky p. Ružena Mrázová.
Vraj ako ďaleko je z Malaciek, teda Bratislavského kraja, do Vranova nad Topľou v Prešovskom kraji, spýtala sa v sprievodnom slove moderátorka Katka, keď uvádzala spevácku skupinu Lipka z obce Komárany. A hneď na ňu aj prezradila, že jej členkám trvalo len mesiac, pokým si ušili kroje, v ktorých vystupujú. Zemplínske pesničky aj s typickou karičkou v závere pekne aj veselo zneli v dvojhlasnej úprave v sprievode husieľ a heligónky. Na heligónke hrala p. Eva Mihalčinová a huslista Bartolomej Ragančík je súčasne vedúcim súboru, ktorý funguje od r. 2013 a už sa stihol dobre zapísať na viacerých folklórnych podujatiach nielen po Zemplíne. Ďalšia spevácka skupinka Bučina z obce Pača obohatila pestrú paletu nárečí v odspievaných piesňach nárečím Gemera, tak blízkym rusínskemu jazyku. „Tak nás bude slyšno...“ a veru aj bolo a popri speve bolo možné obdivovať takú verziu ženského kroja, ku ktorej patria aj čižmy, biele vyšívané zástery a kašmírové ručníky.
Veľmi pestrý koncert speváckych skupín uzavieral domáci súbor Hlas Slanej z Plešivca, okr. Rožňava, vedený skúseným hudobným pedagógom Mgr. Ladislavom Máteom. Nakoľko v tejto lokalite Slovenska často počuť vedľa seba slovenský aj maďarský jazyk, súbor má v svojom repertoáre a zaradil aj do svojho vystúpenia piesne a skladby v oboch jazykoch.
Záverečné slová obdivu spevákom a poďakovania za výbornú organizáciu celého podujatia odzneli z úst podpredsedu JDS pre kultúru a voľnočasové aktivity PhDr. Alojza Luknára, ktorý odovzdal obom hlavným organizátorom pp. J. Matúškovi a Mgr. L. Fabiánovi Ďakovné listy od Ústredia JDS.
Ďakovné listy patrili aj všetkým zúčastneným súborom a naviac z rúk domácich hostiteľov na čele s predsedom VÚC Ing. R. Trnkom aj množstvo upomienkových darčekov a propagačných turistických materiálov.
Na organizácii celého podujatia, ku ktorému pre súbory z jednotlivých krajov - podľa ich záujmu - a členov P JDS bola organizačne zabezpečená aj návšteva turistami obľúbenej obce Betliar vrátane Kaštieľa Betliar, n.k.p., boli zainteresované nielen OO JDS Rožňava, ale aj viaceré ZO JDS z okolitých obcí a ich starostovia na čele so starostom Betliara Ing. Ľ. Zatrochom a tiež viacero domácich i externých sponzorov: Ú JDS Bratislava, VÚC Košice, mesto Rožňava p. Domik, SHP Group Slavošovce, obec a starosta Slavošoviec, OcÚ Štítnik, Rakovnica, Rudná, Jablonov nad Turňou, Betliar, Rádio Vlna, Notes Betliar, Brantner Rožňava, Tesco Rožňava, Polari Energia p. Konček, Juraj Nagy, Spojená škola internátna, Zelený strom Rožňava a Essity Gemerská Hôrka.
Všetkým, ktorí sa na príprave a realizácii podujatia podieľali, patrí uznanie a vďaka.
Mgr. Dobroslava Luknárová
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.