Dňa 15.5.2013 obec Muránska Dlhá Lúka bola garantom I. OŠHS okresu Revúca, ktorých sa zúčastnilo 146 seniorov a hostí. Prítomných účastníkov privítala na pôde obce predsedníčka ZO JDS v Muránskej Dlhej Lúky Helena Imreová. Predsedníčka OO JDS Zuzana Homoliaková zdôraznila motto seniorských športových podujatí: „LIEK NENAHRADÍ POHYB, ALE POHYB NAHRADÍ KAŽDÝ LIEK“ a podotkla, že cieľom seniorskych športových hier je radosť z pohybu a nie z dosahovania rekordov v športových disciplínach.
Za prítomných seniorov športovcov zložili SĽUB ŠPORTOVCA Želmíra Štefanková a Dušan Kováč – najúspešnejší športovec 0. ročníka OŠHS v Revúcej, ktorý znel takto: „My, seniori športovci dnes sa zúčastňujeme I. ročníka OŠHS v Muránskej Dlhej Lúke. V mene všetkých seniorov - športovcov sľubujem, že pri zápolení v športových disciplínach budeme čestne súťažiť a dodržiavať zásady Fair Play. TAK SĽUBUJEME !"
K prítomných účastníkov pozdravila MVDr. Eva Cireňová, primátorka Revúcej, poslankyňa BBSK a predsedníčka ZMOS Stredného Gemera. Vyzdvihla chuť seniorov športovať a zápoliť. Zmienila sa o finančnej dotácii BBSK pre toto podujatie a odovzdala PUTOVNÝ POHÁR predsedu ZMOS Stredného Gemera pre víťazné družstvo a dva PUTOVNÉ POHÁRE pre najúspešnejšieho športovca a športovkyňu OŠHS okresu REVÚCA.
Športovcov pozdravil aj MVDr. Ján Šeševička, poslanec BBSK. Zdôraznil význam pohybu pre zdravie človeka a poprial zdarný priebeh športovým hrám. Obdiv k športovcom seniorom vyjadril tiež Ing. Július Laššan, predseda OO SMER SD a pozval prítomných na 13. OTZS do Mokrej Lúky, ktorý sa uskutoční 8. júla 2013. Ing. Marek Nosko, starosta hosťujúcej obce privítal prítomných na území obce. Vyjadril potešenie, že po roku sa znovu stretli športovci v Muránskej Dlhej Lúke a dúfa, že sa budú cítiť v športovom areáli príjemne. Zdôraznil, že na prípravách OŠHS sa podieľali členovia ZO JDS, zamestnanci a poslanci ObÚ. Na záver poprial športovcom pekný deň a športové úspechy. Organizačné pokyny k priebehu športových disciplín podal Ing. Jozef Krušina, člen organizačného výboru I. OŠHS v MDL.
Motto I. OŠHS v Muránskej Dlhej Lúke svojou účasťou podporilo 101 súťažiacich seniorov. Súťažili v troch vekových kategóriach: 1 kategória do 65 rokov, 2. kat. do 70 rokov a 3. kat. nad 70 rokov v 7 športových disciplínach.
MUŽI: ŽENY:
beh na 60 m beh na 50 m
beh na 250 m beh na 200 m
vrh guľou hod váľkom do diaľky
hod granátom na cieľ hod kriketovou loptičkou na cieľ
streľba zo vzduchovky streľba zo vzduchovky
stolný tenis stolný tenis
Najstaršou účastníčkou športových hier bola 83 ročná Gabriela Palúšová zo ZO JDS Muráň. Najstarším účastníkom športových hier bol 85 ročný Ondrej Strinka zo ZO JDS Mokrá Lúka. Čestné zápolenie a meranie športových výsledkov zabezpečovali rozhodcovia Mgr. Ivan Zatroch, Mgr. Karol Máte, Mgr. Rudolf Homola, Mgr. Ivana Lormannová, Lukáš Rusňák, Marek Hegy, Ján Kvetko. MUDr. Atila Molnár a MUDr. Tibor Imre zabezpečovali zdravotný dozor. Fotodokumentáciu zo športových hier zabezpečili PhDr. Ján Bendo a Mgr. Monika Podolinská, riad. ZŠ v Mur. Dlhej Lúke. Športové zápolenie prebiehalo do 12,30 hod., kedy už boli pripravené pre športovcov dva druhy chutných gulášov – z baranieho mäsa a druhý z bravčového mäsa a diviny, ktoré všetkým chutili. Pri speve, pivku a vynikajúcich koláčoch, ktoré napiekli členky ZO JDS Muráň, ZO JDS Revúčka, ZO JDS Mokrá Lúka a ZO JDS Mur. Dlhá Lúka a prezeraní pripravených cien pre víťazov čakanie na vyhodnotenie športových disciplín ubehlo pomerne rýchlo. Ceny pre víťazov zabezpečili: OÚ Muránska Dlhá Lúka, Ing. Marek Nosko, starosta obce, ZO JDS Mur. Dlhá Lúka, OO JDS Revúca, MÚ Jelšava, ZO JDS Jelšava, MÚ Revúca, REKOS s.r.o. Ing. Jozef Kriška, Milka Bohmerová, Lekáreň Canabis, OÚ Muráň. Na stupeň víťazov vystúpilo126 víťazných športovcov, ktorým boli odovzdané diplomy, k víťazstvu zablahoželali MVDr. Eva Cireňová, Ing. Marek Nosko a Mgr. Zuzana Homoliaková. Ceny si vyberali športovci z pripravených darčekov.
Víťaznému družstvu I. OŠHS v Muránskej Dlhej Lúke - ZO JDS Revúca - odovzdala PUTOVNÝ POHÁR predsedu ZMOS Stredného Gemera jeho predsedníčka MVDr. Eva Cireňová, zároveň odovzdala PUTOVNÉ POHARE najúspešnejší športovec OŠHS 2013 Michalovi Regendovi Zo JDS Muráň a najúspešnejšia športovkyňa OŠHS 2013 Zuzana Homoliaková ZO JDS Revúca. Cieľ športových hier sa naplnil, pohyb a športové zápolenie priniesli radosť a športovci si dali sľub, že ešte vo väčšom počte sa zúčastnia budúcich okresných športových hier seniorov.
Poradie družstiev súťažiacich o PUTOVNÝ POHAR ZMOS Stredného Gemera
1. miesto : ZO JDS Revúca s počtom bodov 55
2. miesto : ZO JDS Muráň s počtom bodov 35
3. miesto : ZO JDS Mur.Dlhá Lúka s počtom bodov 26
4. miesto : ZO JDS Mokrá Lúka s počtom bodov 19
Poradie súťažiacich: o PUTOVNÝ POHÁR najúspešnejšieho športovca OŠHS 2013
1. miesto: Michal Regenda, ZO JDS Muráň s počtom bodov 11
2.miesto: Dušan Kováč, ZO JDS Revúca s počtom bodov 9
3. miesto: Michal Korim,ZO JDS Revúca s počtom bodov 9
4. miesto: Dušan Pavlák, ZO JDS Revúcka Lehota s počtom bodov 8
PUTOVNÝ POHÁR najúspešnejšia športovkyňa OŠHS 2013
1. miesto: Zuzana Homoliaková, ZO JDS Revúca s počtom bodov 10
2. miesto: Ľudmila Ďurďáková, ZO JDS Revúca s počtom bodov 8
3. miesto: Anna Hrbálová, ZO JDS Revúčka s počtom bodov 7
4. miesto: Jarmila Sitáková, ZO JDS Mokrá Lúka s počtom bodov 6.
ZH
Foto: Ján Bendo
{jcomments on}
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.