Pozdrav seniorom študentky PSLG Vanesy Kulifajovej básňou LIPA od Andreja Sládkoviča bol vhodným úvodom podujatia.
Hostia sú ako boží poslovia, čo prídu pokloniť sa nášmu šťastiu. Nuž, keď Ťa menom Pána oslovia, treba ich poctiť pýchou letorastu. Takto to robievali otcovia, počastoval brat brata, gazda gazdu, bo tak sa zväzky rodov obnovia – nuž, usmej sa a povedz: Vítam Vás tu!
Týmito slovami na pôde mesta privítal prítomných členov 12 speváckych súborov, divákov i hostí Igor Hock, člen P - OR JDS a zároveň privítal vzácnych hostí oboch okresov: pani Evu Cireňovú, primátorku mesta, poslankyňu BBSK a predsedníčku RZMOS – SG, pánov: Petra Balogha, prednostu Okresného úradu v Revúcej, Júliusa Laššana, poslanca BBSK, starostu obce Mokrá Lúka, Milana Kolesára, primátora Jelšavy, podpredsedu RZMOS - Stredného Gemera, Júliusa Buchtu - viceprimátora mesta, Jána Hlaváča – predsedu KO JDS BB, Jaroslava Demiana, poslanca BBSK, riaditeľa OÚ oddelenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Jozefa Tokára, poslanca BBSK a MsZ Brezna, pani Karin Kilíkovú, riaditeľku MsKS v Revúcej.
Všetkých prítomných primátorov a starostov obidvoch okresov, ktorí nám seniorom aktívne pomáhajú pri našich aktivitách, ktorí sa ich pravidelne zúčastňujú, zástupcov našich dlhoročných sponzorov, spoločenských organizácii a zástupcov škôl.
K prítomným seniorom sa prihovorili poslanci BBSK: pani Eva Cireňová, primátorka mesta a páni: Július Laššan, Milan Kolesár, novozvolený poslanec BBSK a Ján Hlaváč, predseda KO JDS BB. Poslanci BBSK vyzdvihli význam podujatia na zachovanie kultúrnych tradícií a vyslovili obdiv seniorom k ich zanietenosti a chuti venovať sa takejto prospešnej záujmovej činnosti a obdiv k tomu, že je to už 13. ročník uvedeného podujatia. Zároveň prisľúbili naďalej pomoc seniorom pri organizovaných seniorských podujatí a popriali pekný kultúrny zážitok. V pozdrave pána Jána Hlaváča boli vyslovené slová vďaky organizátorom i všetkým účinkujúcim členom spevokolov. Predsedníčka OO JDS Zuzana Homoliaková sa k seniorom prihovorila slovami: "Seniori sú najstaršia generácia, ktorá sa snaží odovzdávať múdrosť, kultúru, tradície a lásku mladšej generácií. Znova zaznejú krásne slovenské pesničky smutné i veselé, ktoré potešia naše srdce. Nemôžeme dovoliť, aby upadli do zabudnutia. Preto, spievajme pesničky vnukom a vnučkám, pestujme v nich lásku k slovenskej piesni – veď ňou sa dajú vyjadriť všetky city: láska, radosť, smútok i pokoj v duši. Kým existuje a žije slovenská pieseň - žijeme aj my, Slováci, a máme svoju identitu."
Kultúrny program viedla pani Margita Mladšia, členka P – OR JDS, slovami o krásach jesene a k nej patriacemu podujatiu v tomto roku už 13. ročníku „Stretnutia troch generácií pri pesničkách“.
Ako prvý sa predstavil spevácky súbor žiakov ZUŠ v Revúcej pod vedením pani Renaty Brezovskej, za klavírneho sprievodu pani Ľubice Beňušovej. Prítomných rozveselili peknými veselými detskými pesničkami a perfektným prevedením.
Ďalej nasledovali vystúpenia seniorských súborov, s piesňami, ktoré vyjadrovali lásku k rodnému kraju, rodnej dedinke a ľudovými pesničkami zo svojich regiónov, niektoré z nich zazneli i v nárečí príslušných miest a obcí. Spievali tak oduševnene a pekne, že spievali spolu so súbormi i všetci prítomní v sále.
V programe vystúpili súbory:
1/ SLNIEČKA ZUŠ Revúca, vedúca Renata Brezovská
2/ ÚSVIT ZO JDS Revúca, vedúci Eduard Sendrei
3/ LECHEM Cirkevný ev. a. v. súbor Chyžné, vedúca Emília Volgyiová, ev. farárka
4/ LUNA ZO JDS Revúčka, vedúca Anna Hrbálová, ml.
5/ SUPER BABIČKY ZO JDS Tornaľa, vedúca Klára Csíkosová
6/ ĽAHOTA ZO JDS Muránska Lehota, vedúca Helena Tomiová
7/ SENIORKY ZO JDS Jelšava, vedúca Ľubica Hudačeková
8/ LEHOTIANKA ZO JDS Dolná Lehota, vedúca Judita Schwarzbacherová
9/ NEZÁBUDKA ZO JDS Lubeník, vedúca Lídia Slottová
10/ LIPIANKA ZO JDS Pohronská Polhora, vedúca Šarlota Tamasiová
11/ POTEŠENIE ZO JDS Michalová, vedúca Mária Pôbišová
12/ LEVENDA ZO JDS Muráň, vedúca Eva Struhárová.
Vedúcim súborov boli odovzdané Ďakovné listy a kytičky, ktoré odovzdali páni: Július Laššan, Július Buchta, Ján Hlaváč a predsedníčka OO JDS. Podpredseda OO JDS z Brezna pán Ján Dianiš odovzdal primátorke mesta Revúca Eve Cireňovej, predsedníčke OO JDS Zuzane Homoliakovej a moderátorke Margite Mladšej za spoluprácu s OO JDS v Brezne kytice kvetov. Poprial prítomným pekné nastávajúce Vianoce a pevné zdravie do ďalších rokov.
V závere predsedníčka poďakovala účinkujúcim za pekný zážitok, poslancom BBSK, sponzorom za podporu podujatia a vyslovila presvedčenie, že spoločná spolupráca bude naďalej pokračovať. Vyvrcholením programu bola spoločne zaspievaná pieseň Tichá noc, svätá noc..., ktorú spievali všetci členovia súborov i diváci.
Poďakovaním účinkujúcim súborom za krásne a príjemne prežitie popoludnia sa oficiálna časť podujatia ukončila. Stretnutie seniorov pokračovalo v kaviarni ALFA, kde pekným prípitkom pozval k prestretým stolom, poprial dobrú chuť, pekné posedenie s priateľmi a príjemné prežitie nastávajúcich sviatkov rodiny VIANOC podpredseda OO JDS pán Ján Pullman.
Podujatia sa zúčastnilo 185 účinkujúcich, 29 pozvaných hostí a ďalších občanov mesta a okolia. Podujatie sledovalo asi 320 divákov.
Z.H.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-