×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/jds/chorvatsko
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/jds/chorvatsko
streda, 13 máj 2015 17:07

S pozdravom Vojtechovi Bradovkovi cez načasované reminiscencie k aktuálnemu dátumu...

Napísal(a) Miro Ďurinda
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)
 

bradovka vojtech 90 aAk by sa dalo, tak ako sa nedá relativizovať ubiehajúce dni – chvíle, dobu – roky, tak len prenesením sa „do trópov poetického obrazu“, že ich transponujeme akoby do presýpacích hodín a obrátením necháme vracať sa a opäť presýpať. Na podstate nič nezmeníme, donekonečna sa môžeme pohrávať len akoby s časom, ktorý zostane tak či tak limitujúcim aktérom - suverénom. Tak nejako sa presýpam a vraciam do rokov dávno minulých, kedy by ma ani v myšlienke nebolo napadlo, že terajšiemu oslávencovi – Ratkovčanovi Vojtechovi Bradovkovi raz budem blahoželať k životnému jubileu, k čomusi vtedy tak vzdialeno a ešte dlho bezpredmetnému. 
Vojtech Bradovka sa práve dožíva svojej deväťdesiatky (*14.5.1925)... Ale tá pomyselná relativita, o ktorej sa úsmevne bavíme, neplatí a skôr než vypoviem želania, priania, vinše - doložím nie z biografického horizontu oslávenca, ale z pohľadu pár rokov mladšieho rodáka – Ratkovčana, ako nám imponoval a ako sme ho vnímali a ako nám ho bežiaci čas prezentuje. Hneď značím, že história jeho osobnostného „imidžu“ sa nebude prepisovať. Béla, Belčo, Vojtech, tak ako sme ho ratkovskí spolurodáci oslovovali, zostáva v obraze nezmenený. Vždy veselý, vždy

bradovka 90 2pozitívne naladený, pripravený rozdávať pohodu prítomným – slovom, písmom i elektronickou transmisiou. Azda v tomto bude akcent nielen môj, ale i mnohých nás “skôr narodených“ dotknúť sa ho akoby spomienkovou črtou. Bol to on, ktorý už ako stredoškolský študent so svojimi spoluvrstvovníkmi vytvárali v Ratkovej kultúrne zázemie počas prázdninových dní,

 
 

vianočných, novoročných, veľkonočných aj letných školských vakácií a my niečo mladší ešte nerozutekaní po svete hltali sme  vtedy jeho typický prejav vo vyslovenom, s mimickým doplnkom, myšlienkou pre úsmev a radosť v ukotvenej interpretácii (formou grotesky, skeču či iného dramatického žánru).A takýto hravý s espritom mentálneho šarmu, myšlienkovej kreativity zostáva dodnes. Roky sa podpisujú každému účasťou vrások na tele – duši, jeho myseľ zostáva ušetrená, nie nepodobná mladíckemu veku. Akoby ono len zúročením sa dolaďovalo, doplňovalo vycizelovaním vypovedaného, vybraté z depozitu uležaných vtipných sentencií s dôrazom na pointu, priklincovanú často i aktualizovaním aj parafrázovaním situácie. Takýto bol, je a zostáva „náš Béla“ - ako sme mu v mladosti najsúkromnejšie hovorili.bradovka Cena primatora a foto

Nemôžem vziať na seba úkol biografie oslávenca. Ak s nadsadením poviem, že mladí Ratkovčania tých rokov vytratení neskôr z Ratkovej, stretávali sme sa cielene len sporadicky alebo náhodou neplánovane, a tak o mnohom informovaný len povrchne kreslil by som jeho “curriculum vitae“ nedostatočne, nekomplexne, až jednostranne. Dovolím si len doložiť, že vo svojej profesii, vo svojich zodpovedných funkciách odviedol a zanechal výsledky svojej cieľavedomej práce v Ratkovej, v Rožňavskom okrese i širšom regióne Gemera. Za celoživotnú činnosť v oblasti stavebníctva mu bola v roku 2009 slávnostne udelená cena primátora mesta Rožňavy. Pod povrchom úsmevnej letory je etablovaná osobnosť hlboko racionálne uvážlivá, koncepčná, zodpovedná. Jeho knižka „Ľudový humor v Ratkovej“ zaujme nielen roztratených ratkovských rodákov, jeho príspevok „O súmraku remesiel" je autentickou ukážkou fragmentu bývalej 

 
 

ratkovskej podstaty, "zlatého veku" tohto starého gemerského mestečka. Neskôr, po roku 2007 sa začal venovať internetovým  aktivitám, založil vlastnú webovú stránku, ktorú nazval Klub generácie báčikov (KGB) - portál pozitívne mysliacich internetujúcich seniorov s poslaním dať dôchodcom nový zmysel života. Okrem stránky bradovka vojtech manzelkaKGB založil a viedol stránku Moja Ratková.
Týmto vstupom, spomienkovou črtou želám aj v mene nemenovaných priateľovi, spolurodákovi, Ratkovčanovi z toho, z čoho nikdy nie je navyše - veľa zdravia. Radosť, ktorú sám nezištne a veľkoryso vedel rozdávať. Pohodu, z ktorej je oprávnený brať sám pre seba mierou nemeranou. Nech tak stane sa.   

 

 

Oslávencovi - len tak...

Áno, tak ako vravím
v tých presýpacích hodinách
v groteske pršiac do predstavy -
momentom z dávna podnes dojímaš.

A ty si ešte mladík...

Zas nám hráš v „Tanci nad plačom“
a zvoníš veršom Petra Zvona,
dolievaš z vína Janka Smreka,
mímom si, mágom, interpretom zaradom,
akoby preplnený pohár,
čo z čaše kumštu dopovedá...

Možnože z irónie plačeš doma...

Možnože v pohode si zasmútiš,
možnože s vtipom k humoru sa schováš
možnože čas ťa nehou objal v zákutí.
Tak chutí úsmev v daždi – je jak obrad...

Ak pôstnym veršom
vyznávam sa ti z minula
a opakujem z nenávratna rým,
to stretáme sa opäť s tebou
v tých uplynulých minútach...

Možnože piješ z kávy svojej deväťdesiatky...

 

 

Miroslav Ďurinda,
Košice, máj 2015

{jcomments on} 

 

 

Čítať 2305 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:46

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!