Svetový deň pohybu k zdraviu, ktorý sa každoročne pripomína 10. mája, je venovaný propagácii fyzickej aktivity ako kľúčového faktora pre udržanie zdravia a prevenciu chorôb. Tento deň zdôrazňuje dôležitosť pravidelného pohybu pre zlepšenie fyzickej kondície, psychickej pohody a kvality života.
Mesto Jelšava zorganizovalo Deň pohybu v stredu 14. mája 2025 v mestskom parku a jeho okolí. Behu sa zúčastnili aj všetci prítomní dobrovoľní hasiči. Okrem určeného behu boli pre zúčastnených pripravené stanovištia – Mestský futbalový klub, YMCA Jelšava a Dobrovoľný hasičský zbor – kde sa dalo pohybovať rôznym spôsobom.
Teší nás, že medzi dobrovoľných hasičov zavítali najmenší z Materskej školy, cez žiakov zo Základnej školy a Špeciálnej základnej školy až po dôchodcov z Denného stacionára a zo Zariadenia opatrovateľskej služby.
V Kobeliarove si pripomenuli 230. výročie narodenia Pavla Jozefa Šafárika
Napísal(a) MG od
V polovici tohtoročného mája sme si pripomenuli 230. výročie narodenia Pavla Jozefa Šafárika, ktorý patrí medzi najväčších mysliteľov v slovanských i slovenských dejinách. Portál Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v tejto súvislosti uvádza, že túto udalosť 17. mája „sme si pripomenuli spoločne s Maticou slovenskou a obcou Kobeliarovo slávnostnými službami Božími v evanjelickom kostole v Kobeliarove a pokračovala pietnym aktom pri Šafárikovom rodnom dome.“ Celú slávnosť zavŕšil kultúrny program.
Účastníkom slávností sa v ňom predstavil Chorus Universitatis Šafarkianae. Prítomní si mohli pozrieť aj divadelnú dramatizáciu Petra Vrlíka pod názvom Orly slovanského neba. Zúčastnených zaujal tiež dokumentárny film Tichý génius, ktorého scenár napísal Ján Gbúr. Goralské, rusínske a slovenské piesne z rôznych regiónov Slovenska prezentovala Ľudová hudba Pastrnoci z Novej Ľubovne.
AstroRoadShow sa blíži a začne už 4. júna v Rožňave
Napísal(a) K. Roxerová
Tohtoročná vesmírna tour začne 4. júna v Rožňave (Dom tradičnej kultúry Gemera), pokračovať bude 11. júna v OC Madaras v Spišskej Novej Vsi a vyvrcholí 20. júna v OC Optima v Košiciach, kde bude na návštevníkov čakať špeciálny hosť– známa meteorologička a klimatologička Miriam Jarošová. Tá návštevníkom prezradí, ako fungujú javy v atmosfére našej planéty – od slnečných lúčov až po búrkové oblaky.
„AstroRoadShow je výnimočný projekt, ktorý spája vedu, vzdelávanie a kultúru spôsobom, aký dokáže osloviť všetky generácie. Som rád, že kultúrne organizácie nášho kraja opäť spojili sily a prinášajú obyvateľom Košického kraja jedinečný pohľad na vesmír – pútavo, interaktívne a zrozumiteľne. Aj takéto podujatia dokazujú, že veda má svoje miesto v každodennom živote a dokáže byť skutočne inšpirujúca,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
alebo: AKO SME V ŠKÔLKE SPOLOČNE ČÍTALI KNIHU Z NAŠEJ OBECNEJ KNIŽNICE
Kniha pre deti: Ako oklamať Anču, napísala Gabriela Futová .
Príbehy deti počúvali s veľkým záujmom a tešili sa na ďalšie čítanie. Je písaná s ľahkosťou a zároveň veľmi napínavo. Každé pokračovanie bolo dobrodružstvom, ktoré sme spolu s Flikom (kocúrom) prežívali. Príbehy neboli veľmi dlhé a deti sa nenudili. Čítanie bolo zábavné, milé a nenáročné. Ponúklo nám originálny príbeh, v ktorom boli domáce zvieratá, čo bolo využité aj vo výchovnovzdelávacom procese. Ilustrácie sú pekné a výstižné v primeranom množstve. Písmená sú dostatočne veľké. Knihu odporúčame čítať aj so začínajúcimi čitateľmi ako tréning čítania.
Mesto Rožňava pripravuje veľkolepý Deň detí plný zážitkov a hrdinov
Napísal(a) R. Šimko
Rožňava sa aj tento rok pripojí k mestám, ktoré nezabúdajú na svojich najmenších občanov. Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí pripravuje mesto Rožňava v spolupráci so záchrannými zložkami a Ozbrojenými silami Slovenskej republiky pestrý program pre deti, ktorý sa uskutoční v piatok 30. mája 2025 na futbalovom štadióne.
Od deviatej hodiny rannej až do pol jednej popoludní budú mať deti možnosť zažiť dopoludnie plné zábavy, pohybu, ale aj poučenia. Počas Medzinárodného dňa detí sa predstavia hasiči, policajti, vojaci, mestská polícia či Červený kríž. Návštevníci si budú môcť pozrieť techniku, ktorú títo profesionáli každodenne používajú pri svojej práci. Deti si zblízka obzrú hasičské a policajné autá, vojenskú techniku, špeciálne vozidlá a ukážkový výstroj.
Mladí čitatelia Obecnej knižnice v Gemerskej Polome vedia, kde sú pre nich uložené knihy
Napísal(a) D. Červenáková
Kniha je mocná „zbraň“. Pojem literatúra pre deti a mládež je chápaný v 18. a 19. storočí ako súčasť poučného a zábavného čítania pre ľud. Dnes sa kniha stáva nevyhnutnou súčasťou dieťaťa temer už od narodenia. Každej vekovej kategórii je kniha prispôsobená všakovakým spôsobom. Takto to máme aj v našej Obecnej knižnici v Gemerskej Polome. Nájdete tu tiež knihy pre rôzny vek dieťaťa. V oddelení pre deti a mládež sú knihy aj pre batoľatá a pre mladších čitateľov, napríklad do vody alebo leporelá do priestoru, zvukové, s rôznymi pomôckami, s textom i bez textu, s otváracími okienkami, ale aj pre školopovinné deti – knihy rozprávkové, či knihy iných literárnych žánrov. Nezabúdame ani na žiakov, ktorí často hľadajú knihy na prednesy alebo na rôzne projekty. Tak či onak, je si z čoho vybrať. Každý rok knihy do fondu pribúdajú a samozrejme aj tie pre deti a mládež. Jediným a najdôležitejším poskytovateľom dotácií na nákup literatúry je FOND NA PODPORU UMENIA, vďaka ktorému máme každý rok spokojných aj mladších čitateľov.
Dobrovoľní hasiči mesta Jelšava víťazmi Ankety dobrovoľní hasiči roka 2024
Napísal(a) G. Jakubecová
Televízni diváci sledovali 7. mája 2025 na Dvojke Slovenskej televízie doteraz nezvyčajný program. Zo Zimnej jazdiarne Bratislavského hradu vysielali po prvýkrát v histórii na Slovensku a vyhlásili výsledky Ankety dobrovoľní hasiči roka 2024. Pre Gemerčanov to bol program, ktorí nadchol nielen tých, ktorí sa vyhlásenia Ankety zúčastnili, ale i tých, ktorí program sledovali pri televíznych obrazovkách. Veď v kategórii DHZO/DHZM z oblasti Slovenska – stred zástupca DHZ Jelšavy prevzal ocenenie za víťazstvo v tejto kategórii. O tomto podujatí nám napísala Gabriela Jakubecová z DHZM Jelšavy, aby sa o tom podelila s našimi návštevníkmi stránky:
Cieľom ankety bolo budovať verejné povedomie o práci dobrovoľných hasičských zborov, oceniť ich prácu a vytvoriť tradíciu prestížneho galavečera na počesť všetkých dobrovoľných hasičov na Slovensku.
V Čiernej Lehote si uctili pamiatku 80. výročia víťazstva nad fašizmom
Napísal(a) M. Terrai
Pamiatku 80. výročia víťazstva nad fašizmom si 8. mája 2025 uctili spolu so starostkou obce aj poslanci Obecného zastupiteľstva v Čiernej Lehote aj ďalší spoluobčania. Pri tejto príležitosti boli položené spomienkové vence k pamätnej tabuli na Pamätnej izbe, tiež k pamätníku padlým hrdinom, vojakom pri oslobodzovaní (pri obchode). Starostka obce priblížila históriu tejto spomienkovej udalosti.
Musíme spoločne na tieto udalosti pamätať, a uctiť si to, že môžeme žiť v mieri a pokoji. Mladých to musí viacej zaujímať a musí sa zmeniť ich spoločný pohľad na takéto udalosti!
Česť padlým hrdinom!
Pozvanie do Revúcej na zaujímavé kultúrne podujatia týždňa
Napísal(a) J. Genčanský
Z Revúcej nás informovali o nadchádzajúcich podnetných kultúrnych podujatiach, ktorých miestom bude Mestský dom kultúry v Revúcej. Prvé z nich začína už v utorok 29. apríla 2025 a patriť bude oceňovanej výtvarníčke Kataríne Molnárovej (na obrázku). Autorka vystaví na nej tri desiatky kvetinových obrazov vyhotovených olejovou maľbou, ktoré sú nabité pozitívnou energiou pre dobrý začiatok nového leta. Vernisáž výstavy (s prekvapením), ktorá má názov Rozkvitnuté spomienky bude v utorok 29. apríla 2025 o 17-ej hodine. Výstava bude prístupná každý pracovný deň od 8.00 do 16.00 a vždy počas aktivít v Dome kultúry.
Ďalšie podujatia budú patriť milovníkom divadla, najprv prehliadke amatérskych divadelných súborov z celého kraja, už tradičnej Zochovej divadelnej Revúcej. Diváci ju budú môcť sledovať od utorka 29. apríla do štvrtka 1. mája 2025 v MsDK v Revúcej. Pre verejnosť je vstup na všetky podujatia voľný. Vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové
V Revúcej sa predstaví jubilujúci Folklórny súbor Železiar i Divadlo Astorka s Kartónovým oteckom
Napísal(a) J. Genčanský
Pozývame Vás na predstavenia v divadelnej sále Mestského domu kultúry v Revúcej, ktorá má 352 miest.
Už sobota 12. apríla 2025 o 18.00 bude vyhradená Folklórnemu súboru Železiar, ktorý spolu s vami oslávi šesťdesiat rokov. Predstaví sa aj revúcky Detský folklórny súbor Lykovček. Vstupenky v hodnote 10.- a 7.- eur si zakúpite v MsKS, alebo na https://www.msksrevuca.sk/akcia/1457.
* * *
streda 7. mája 2025 | 19.00
DIVADLO ASTORKA KORZO 90 *
István Tasnádi – KARTÓNOVÝ OTECKO
Viac...
Dňa 26.1.2025 si Tisovčania pripomenuli 80. výročie oslobodenia mesta vojakmi Rumunskej kráľovskej armády. Pamiatku padlých osloboditeľov pripomenul v krátkej modlitbe námestný farár v CZ ECAV Rimavská Píla Mgr. Marián Bodolló, ktorý pripomenul aktuálnosť obetí nezmyselných vojen aj neďaleko našich hraníc. Zúčastnení osláv položili venček pri pamätnej tabuli v Rimavskej Píle, venovanej 21 obetiam 1. a 2. sv. vojny z radov miestnych obyvateľov. Motto na tabuli znie: "Mrtvy je ten, kto zabudol na hrôzy vojny, kto dovolí, aby vznikla nová!" Zásluhu na zhotovení a osadení tabule má Ing. Peter Mináč a zdokumentovanie obetí Mgr. Ľubomír Bagačka.
Stavanie mája v Rožňave bude spojené so Župnými dňami * Rožňavské nebo opäť rozžiari Vatra slobody
Napísal(a) R. Šimko
Stavanie mája v Rožňave bude spojené so Župnými dňami. Mesto Rožňava sa pripravuje na veľkolepú oslavu jari. V utorok 30. apríla 2025 o 16:00 hod. sa na Námestí baníkov uskutoční tradičné Stavanie mája. Podujatie, ktoré je súčasťou Župných dní KSK 2025, ponúkne folklórnu atmosféru a pestrý program. Máj, symbol mladosti, lásky a obnovy prírody, bude vztýčený za zvukov tradičnej hudby a spevu. O nezabudnuteľný kultúrny zážitok sa postarajú folklórne súborové zložky Haviar, Dubina a Borostyán, ktoré prinesú na pódium energiu autentických tancov a piesní.
Pani Anna Kotzmanová z Muráňa oslávila krásnych stotri rokov
Napísal(a) Ružena Svoreňová
V spomienkach sme sa s pani Hankou ocitli až v roku 1922, keď sa pred 103 rokmi narodila. Jej mama – hrdá, pekne urastená slečna Johanka Lábajová pochádzala z Muránskej Dlhej Lúky. Vydala sa do Muráňa za Juraja Sklenárika (od Kuňáka). Im sa 19. marca 1922 narodila dcéra Hanka, ktorá sa práve dožila krásnych 103 rokov.
Obnova strechy a veže evanjelického kostola v Štítniku v roku 1933
Napísal(a) Juraj Harmatha
Vzácny gotický evanjelický kostol v Štítniku za stáročia jeho existencie nahlodával zub času. A tak v roku 1933 bolo nutné pristúpiť k obnove jeho zatekajúcej strechy i jeho veže. A vtedy sa, okrem náročných prác, zrodila aj jedna veľká láska.
Tesárske a pokrývačské práce (drevenými šindľami) vykonali bratia Harmathovci z Dobšinej so svojimi stálymi pomocníkmi, a tiež s každodenne pridelenými pracovníkmi z miestnych, vtedy nezamestnaných ľudí, podľa podmienok dohodnutých s vtedajším štítnickým starostom Ladislavom Neupauerom.
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.