pondelok, 17 december 2018 12:13

Martin Gallík: Za cisára pána - (2) Doporučený

Napísal(a) Martin Gallík
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Stručná história obce Nižná Slaná do roku 1914

Prvá písomná zmienka o obci je z 22. novembra 1363. Jej zakladateľmi boli Ákossovci-Bubekovci a nemeckí baníci, ktorí do týchto miest prišli dolovať železnú rudu a drahé kovy.

V roku 1434 prichádzajú na územie Gemera husiti, ktorí v Nižnej Slanej vybudovali na neďalekom kopci Muránčok strážnu vežu s opevnením. Vybudovali tak malé hradisko, ktoré slúžilo husitom 18 rokov.

Roku 1474 dostal šľachtický rod Bebekovcov od kráľa Mateja právo na slobodné dolovanie železnej rudy a drahých kovov.

Týmto Nižná Slaná získava výsady podľa tzv. krupinského práva, aké mali aj mestá Krupina, Dobšiná, Štítnik, Rožňava a ďalšie mestá. Obyvatelia obce mohli slobodne dolovať, mali právo súdiť, slobodne si voliť farára a richtára. Obec sa tak vlastne stala slobodným banským mestom. O tom, že obec bola slobodným banským mestom, svedčí aj zachovaná pečať z roku 1618. Nápis v nej znie: „Sigillum oppidi montani Also – Sajó 1618“, čo v preklade znamená: „Pečať baníckeho mesta Nižná Slaná 1618“. (Pozn. autora)

ns Za cisara Nižná Slaná 2009 1Rozvoj Nižnej Slanej na istý čas zastavili Turci, ktorí v polovici 16. storočia obsadili Gemer a Nižná Slaná sa stala poplatná Turkom. Obyvatelia obce museli Turkom odvádzať naturálne a peňažné dávky. V roku 1642 sa stala Nižná Slaná súčasťou panstva rodu Andrášiovcov. V tom čase žilo v obci 337 obyvateľov. Za panovania Leopolda I. a po nevydarenom Vešeléniho povstaní bolo Nižnej Slanej, ktorá Vešeléniho podporovala, právo slobodného banského mesta odobrané. V obci žili začiatkom 18. storočia zemianske rodiny Jána Gallíka a Jána Németha. Po morovej epidémii v roku 1710 sa rodina Némethovcov presťahovala do Rožňavy.

Celé 18. a 19. storočie je poznačené silným feudálnym útlakom zo strany príslušníkov rodu Andrášiovcov z Betliara. Napriek tomu sa však baníctvo a hutníctvo v obci rozvíjalo. V roku 1868 dal gróf Emanuel Andráši v obci postaviť vysokú pec, ktorú pomenoval Etelka. Pri bani dal postaviť pec šádovňu (triediareň), kde sa triedila železná ruda. V roku 1868 založil Banskú kolóniu.

Úpadok baníctva v obci začal v roku 1900, keď Gejza Andráši, syn Emanuela Andrášiho, predal svoje podiely z banskej činnosti Rimamuránsko-šalgotariánskej železorudnej účastinárskej spoločnosti. V tom čase v banskej činnosti a železiarenskej výrobe pracovalo asi 90 % mužskej populácie obce.

Na začiatku 20. storočia obyvateľstvo obce živilo nielen baníctvo a hutníctvo, ale aj poľnohospodárska výroba.
(POKRAČOVANIE)

Martin Gallík

 

Čítať 226 krát Naposledy zmenené pondelok, 17 december 2018 14:04

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.