Vytlačiť túto stránku
štvrtok, 23 máj 2013 12:42

Stručné dejiny ťažby ložísk nerastných surovín v Gemeri (5) Doporučený

Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Baňa Ladislav v Rákoši dnes. Foto: L. KramaričováLožiská železných rúd v okolí Rákoša
Začiatky baníctva v území presne nepoznáme. Niektorí autori pokladajú baníctvo v tejto oblasti za staršie ako v Železníku, pričom vychádzajú z predpokladu, že veľmi kvalitné rudy vyskytujúce sa tu blízko povrchu sa dali zužitkovať aj tým najprimitívnejším spôsobom.
Prvý údaj pochádza z roku 1435, kedy bane na okolí patrili k hámrom muránskeho panstva. Podľa listiny z roku 1578, sa v obciach Rákoš a

Nandraž, nachádzali pece na výrobu železa, ktoré zrejme boli zásobované rudou z tamojších ložísk. Konkrétnejšie údaje pochádzajú z rokov 1783 a 1787, kedy udelili súkromným podnikateľom banské oprávnenia. Títo sa v roku 1802 združili do ťažiarstva, a to hlavne z núdze, vyvolanej ťažkosťami pri odvodňovaní baní. V nasledujúcich rokoch vzniklo viacej ťažiarstiev.
Prvé úvodné horizontálne dielo – dedičnú štôlňu Ladislav, začali raziť v roku 1803. Táto plnila svoj účel až do roku 1855, kedy začali s razením novej, nižšie položenej dedičnej štôlne Jozef, ktorá v roku 1867 dosiahla ložisko. V roku 1867 zaviedli v štôlni Ladislav koľajovú dopravu. Rimavskomuránska šalgótarjánska účastinárska spoločnosť nadobudla v roku 1892 prevažnú časť banského majetku. Menšia časť zostala vo vlastníctve ťažiarstva Heinzelmann.
Spoločnosť doplnila svoje banské oprávnenia novými údelmi a začala výstavbu v tom čase najmodernejšieho banského závodu v Gemeri. Na preskúmanie hlbinného pokračovania ložiska, začali koncom roka 1891 používať nárazovú vrtnú súpravu. Hĺbka vrtu dosiahla 217,6 m, čím a tento stal prvým hlbokým prieskumným vrtom nielen v Gemeri, ale aj v celom uhorskom rudnom baníctve. Na základe jeho kladného výsledku bola hĺbená hlavná ťažná šachta a uskutočnená výstavba závodu. Pri dobývaní zaviedli v roku 1892 do používania výstupkovú smernú a priečnu dobývaciu metódu s plnou základkou. V tom istom období zaviedli na poruboch visutú dopravu, ktorá na svoju dobu predstavovala unikát v rudnom baníctve Gemera. V rokoch 1893 – 1894 postavili najprv ťažné zariadenie, kotolňu, dielne a ďalšie prevádzkové objekty a potom začali hĺbiť hlavnú ťažnú šachtu. Z Rákošskej Bane do Sirku viedla 4 km dlhá úzkokoľajka. Súčasne vystavali úzkokoľajnú železnicu medzi Rákošskou Baňou a Sirkom o dĺžke 4 km. Zo začiatku tu používali konskú trakciu, od roku 1895 používali parnú lokomotívu. Základnou pohonnou energiou od začiatku výstavby závodu bola para. Parnou energiou bol priamo poháňaný ťažný stroj a čerpacie zariadenie. Okrem toho táto slúžila aj na výrobu elektrickej energie pre ďalšie prevádzkové účely. V rokoch 1896 – 1899 prehĺbili šachtu na konečnú hĺbku 309 m a postavili ťažné zariadenie, pozostávajúce z dvojbubnového, kompoudného parného stroja. Takto zabezpečili otvárkové, sledné a prípravné práce na jednotlivých obzoroch, ako aj plynulosť ťažby. Energetické zariadenie rozšírili v roku 1899, a to výstavbou parného stroja a generátora na výrobu elektrickej energie na pohon vŕtacích strojov, ktoré zároveň zaviedli do používania. Vyťaženú rúbaninu bez úpravy dopravovali do Sirku na praženie.
Prevažná časť ložiska sa nachádzala pod úrovňou údolia, čo vždy spôsobovalo sťažené prevádzkové podmienky. Neúmerné náklady na odvodňovanie, strata odbytových možností a kríza v železorudnom baníctve, mali za následok zastavenie prevádzky v roku 1922, čím došlo k zatopeniu hĺbkových obzorov. V roku 1925 zriadili, v prevádzkových objektoch, ústredné mechanické dielne pre slovenské závody spoločnosti. V období druhej svetovej vojny, pripravili odvodnenie bane, avšak k realizácii došlo až po roku 1945. V roku 1957 dali bane znovu do prevádzky, ale pre veľký a neriešiteľný príval banských vôd, boli koncom roka 1963 definitívne likvidované. 

 

(POKRAČOVANIE)

Ing. Mikuláš Rozložník

 {jcomments on}

 

Čítať 4471 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:50