
Baníctvo (146)
Baníctvo na Gemeri zaznamenalo – 100 rokov výroby magnezitu a 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska
Napísal(a) MG od - G, Jakubecová
Stredný Gemer zažil na záver mesiaca augusta nevšednú udalosť. Pri príležitosti 100. výročia ťažby magnezitu v Jelšave a Lubeníku uskutočnilo sa v dňoch 25. a 26. augusta 2023 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska v mestách Revúca a Jelšava. Na tomto podujatí sa zúčastnili zástupcovia 42 slovenských miest a regiónov. Prišli aj hostia zo zahraničia – z českých miest i z Poľska.
V prvý deň stretnutia (piatok 25. augusta) sa uskutočnilo v Revúcej rokovanie predstavenstva Slovenskej banskej komory a popoludní v Mestskom dome kultúry Konferencia na tému 100 rokov výroby magnezitu.
Druhý deň stretnutia (sobota 26. augusta) sa konal v Jelšave. Na tomto podujatí nemohli chýbať ani jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorým prišli pomôcť aj dvaja členovia z DHZ Hucín. Predpoludním hasiči kropili cesty v meste a pripravovali stan s vodnou parou na osvieženie.
Vybrané poznatky z chronológie baníctva v našich oblastiach do začiatku 20. storočia
Napísal(a) M. Rozložník
Baníctvo, vo svojej podstate, je tak staré ako ľudstvo. Človeku, už od samého začiatku jeho existencie, na splnenie požiadaviek slúžila príroda. Prírodné prostredie vtedajšiemu človeku poskytovalo nielen surovinu na výrobu nástrojov, ale aj potravu, rôzne použiteľné kamene, či farbivá. Počas ich získavania nadobudol nové skúsenosti, postupne spoznával okolité prostredie, rozvíjal svoje aktivity a uplatňoval nové spôsoby získavania nevyhnutných surovín, zo začiatku na povrchu, neskôr aj podzemným spôsobom. Na našom území sa nachádza viacej pamiatok na banícku činnosť našich predkov.
Bez prírodných surovín, získavaných z najväčšej časti baníckou činnosťou, by nedošlo k rozvíjanie spoločenskej výroby, i keď je pravdou, že toto počas svojej histórie bolo aj príčinou rôznych nedorozumení, či súdnych konaní alebo právnických sporov.

BANE – BANÍCTVO. Prvé slovo označovalo miesto vchodu do vedome vytvoreného priestoru pod zemským povrchom. Druhé malo priblížiť činnosť, ktorú následne v tomto priestore vykonávali s tvrdými mozoľmi ľudia – baníci.
Ťažká a nebezpečná práca baníkov, aj keď len ojedinele, ale predsa, prinášala obete na ich životoch. Nevyberala si pritom ich vek, rodinné pomery a bez vopred ohláseného konania udreli silou prírody tak, že ukončili ich životné cesty. Nebolo to inak ani v baniach v Rožňavskom Bystrom. Žiaľ, vzala životy a vybrala si krutú banícku daň mladým ľuďom.
Ako sa uvádza v dostupnej literatúre, prvý opísaný banský úraz sa stal v bani v Rožňavskom Bystrom so smrteľným úrazom 15. februára 1871. Ten mal byť priamym dôkazom používania novej banskej výbušniny – dynamitu. Stalo sa to hneď po jeho vynáleze v roku 1867 švédskym vynálezcom Alfredom Nobelom. Bola to prvá mimoriadna udalosť od začiatku používania dynamitu v baniach na Gemeri. Dvoma usmrtenými baníkmi mali byť zamestnanci slaveckých železiarní. Výsledok v prípade smrteľného úrazu je veľmi krutý. Zanecháva veľký smútok a žiaľ. To je zákon prírody. Každému známy a daný.
Z histórie lana – ako neodmysliteľnej súčasti banskej činnosti
Napísal(a) M. Rozlozník
Pod pomenovaním lano resp. povraz, sa v zmysle slovenského pravopisu rozumie pletenec zhotovený z viacerých povrazov. Bežne sa rozoznávajú laná konopné, oceľové, nosné, ťažné, lodné či nylonové. Laná, ako prostriedok pri doprave, sa v baníctve používajú dlhú dobu a aj v dnešnej dobe sú prakticky nenahraditeľné, a to nielen v baníctve. Predložený text predkladá niekoľko postrehov z jeho histórie.
Z ďalších riadkov vyplynie, že na počiatku bolo konopné lano, ktorého vznik spadá hlboko do minulosti.
V hornom úseku sibírskej rieky Irtyš a v území južne od Kaukazu už okolo päťtisíc rokov bola známa rastlina – konope. Odtiaľ sa rozšírila na územie ležiace severne od Kaspického a Čierneho mora, neskôr sa udomácnila aj na území okolo Stredozemného mora. Pri svojom sťahovaní sa s ňou stretávali aj predkovia staromaďarov, čo okrem iného dosvedčujú aj názvy tureckého pôvodu, vzťahujúce sa na konope, ktoré prešli do maďarčiny. Napr. ide o pomenovania, ktoré v slovenčine znamenajú kúdeľ, trlica, konope.
Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. a jeho 93. výročie narodenia
Napísal(a) M. Rozložník
Narodil sa dňa 5. marca 1930 v Rákošskej Bani (dnes okres Revúca), kde v tom čase jeho otec, narodený v Dobšinej, pôsobil ako učiteľ. Rodina sa neskôr presťahovala do Dobšinej. Po ukončení základného vzdelania, študentské roky prežil v Rožňave, kde navštevoval Gymnázium. Po maturitnej skúške, v rokoch 1948 – 1952 študoval banské inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde štúdium ukončil s vyznamenaním.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia, sa stal odborným asistentom, neskôr dlhoročným tajomníkom i vedúcim, na novozaloženej Katedre geológie a mineralógie Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. S jeho menom je nerozlučne spätý rozvoj katedry a celej Baníckej fakulty. Ako mladý asistent s veľkým zanietením zhotovoval a inštaloval výstavné a študijné zbierky, rôzne modely, nástenné obrazy a iné. S veľkou húževnatosťou sa venoval štúdiu geológie, najmä štruktúrnej, ložiskovej a banskej. V roku 1959 sa stal docentom, v roku 1969 mimoriadnym profesorom a v roku 1978 úspešne obhájil doktorskú dizertačnú prácu.
Prehľad dostupných uverejnených písomných dokladov o banskom meste Dobšiná
Napísal(a) M a O Rozložníkovci
Súpis nálezísk nerastných surovín Gemera-Malohontu v ťažbe a otvárke ku koncu 19. storočia
Napísal(a) M. Rozložník
Surovinová základňa Gemera-Malohontu sa vyznačuje veľkým počtom výskytov najrozmanitejších ložísk prevažne kovov, ktoré určovali hospodársky význam baníctva v rôznych historických obdobiach. Táto oblasť bola po dlhé obdobie na poprednom mieste ako surovinová základňa celej krajiny.
O histórii baníctva kompletné a spoľahlivé údaje jestvujú od 19. storočia. Menej sa však vie o dobývaní v predchádzajúcich storočiach, ba existujú aj také opustené banské revíry, o existencii ktorých sa zachovali iba informácie tradované medzi obyvateľstvom, alebo miestne názvy pripomínajúce súvis s baníctvom, či stopy po kutaní a po banských a hutníckych odvaloch.
V historických dokladoch a mapách sa územie Gemera-Malohontu uvádza ako jedno z najväčších nálezísk nerastných surovín vtedajšieho štátu. Údaje a grafické znázornenia z tohto územia nachádzame vo všetkých známych historických podkladoch, ktorých obsahom boli nerastné suroviny a s tým aj súvisiaca banská činnosť.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (4)
Napísal(a) M. Rozložník
Strojové vŕtanie
Postupom času bolo v histórii baníctva vyvinutých a úspešne aj neúspešne používaných pomerne množstvo rôznych konštrukcií na viaceré druhy pohonu. Nie je naším cieľom opisovanie všetkých známych typov, ale pre bližšie oboznámenie uvádzame iba niekoľko skutočností. Vŕtacie stroje v začiatkoch ich používania boli mohutné, zložité a veľmi nákladné. Boli poháňané elektrickou energiou, neskôr stlačeným vzduchom, ktorého používanie dosiahlo širší rozsah. Prvé vŕtacie stroje boli typu Burgleigh, Sachs, upravené zariadenia v banskoštiavnickom revíri (vŕtačka Richterova, Péchova, Brozmann-Kachelmanovej a iné). Známe boli vŕtacie stroje typu Siemmens-Halske a ďalej Siemens-Schückert. Postupne sa začalo so zavádzaním strojového vŕtania na mnohých banských závodoch, najprv elektrickým, potom elektricko-pneumatickým a nakoniec pneumatickým. Mechanické vŕtanie skvalitnilo používanie ľahších vŕtacích kladív, ktoré sa postupne rozšírili do slovenských baní, a tak do konca prvých dvoch desaťročí 20. storočia ručné vŕtanie úplne zaniklo. Najviac sa uplatnilo vŕtanie pneumatické, ktoré po skonštruovaní ľahších vŕtačiek našlo všeobecné používanie.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (3)
Napísal(a) M. Rozložník
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (2)
Napísal(a) M. Rozložník
Viac...
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (1)
Napísal(a) M. Rozložník
Baníctvo, ako odvetvie priemyslu, je prvovýrobou, lebo nevyžaduje nijaké suroviny, ale získava ich priamo z prirodzeného prostredia. Týmto pojmom nazývame vo všeobecnosti súhrn všetkých prác, ktorých cieľom je vyhľadávať, získavať, upravovať a spracovávať také úžitkové nerasty, ktoré sú z národohospodárskeho hľadiska dôležité ako základné suroviny.
Získavanie nerastných surovín je také staré ako dejiny ľudstva. Už dávnoveký človek používal rôzne nástroje a zbrane, zhotovené zo surovín, ktoré musel dobývať Pozostatky „dobývacích“ prác primitívneho človeka sú známe už z počiatku mladšej doby kamennej.
Postupom času ľudia spoznali aj kovy a začal ich získavať z rúd. Najstarším spôsobom získavania kovov bolo tzv. ryžovanie, čo je vlastne oddeľovanie kovu premývaním vodou, ktorý obsahuje zvetralá hornina. Takýto spôsob získavania kovov či iných prírodnín však vystačil iba dovtedy, kým ich človek získaval z povrchových ložísk, kde zvetrala a dala sa ľahko oddeľovať. Ak sa však surovina na povrchu minula, bolo potrebné prenikať do hlbších častí ložiska, kde už bola hornina celistvá a o oddeľovanie kusov hornín od kompaktného celku sa človek musel postarať. Časom spoznal, že horniny žiarom krehnú a rozpadávajú sa.

Spomínate si, aspoň už len poniektorí, ako to v našom Gemeri skrášľovali prvé septembrové dni, najmä tam, kde sa väčšina ľudí živila i pracovala v baníctve, počas Dní baníkov. Málokde je dnes taká možnosť niečo podobné vidieť. A tým, kde na tento sviatok nezabudli, patrí naša vďaka. Pred pár dňami sa jedna taká slávnosť uskutočnila v obci neďaleko Železníka v Rákošskej Bani. Potvrdil mi to krátky informatívny článok, ktorý som našiel na jednej zo sociálnych sietí. Potvrdil mi to aj náš známy fotoreportér Peter Poboček, ktorý ani tentoraz tam nechýbal a poslal mi pekné zábery. Pridal som ich na záver článku, tak si ich pozrite. Autor informácie nezabudol hneď v úvode spomenúť, ako to na podujatí bolo. Tak si to prečítajte:
Takto krásne to vyzeralo uplynulú sobotu 16. júla v Rákošskej Bani na podujatí Banícky deň na Telepe.
Nová vyhliadka nad Železníkom ponúka nádherný výhľad z niekdajšieho „Železného srdca Uhorska“
Napísal(a) V. Brádňanský
Železník, 15. 7. 2022 – Región Gemer má významné miesto v dejinách baníctva. V stredoveku nerastné bohatstvo vynieslo Gemer na výslnie a prinieslo mu značné bohatstvo. Zlatá éra však začala až s príchodom priemyselnej revolúcie, kedy sa vyťažila na Gemeri až tretina železnej rudy v rámci celej monarchie, čím si región vyslúžil prezývku „Železné srdce Uhorska“. Ťažba železných rúd a ich spracovanie v peciach a železiarňach tu zanechalo množstvo pamiatok.
Niekdajší význam a dôležitosť lokality si uvedomujú obyvatelia obcí, ale aj nadšenci, ktorí sa rozhodli túto slávnu minulosť oživiť a dobrovoľníckou prácou prispieť k zachovaniu týchto významných pamiatok. Občianske združenie Skryté poklady Slovenska už roky zveľaďuje a propaguje Železník s jeho historickým dedičstvom a jeho najnovším projektom bolo vybudovanie vyhliadky nad kinom Železník.
Hámre – neoddeliteľná súčasť našej krajiny v minulosti
Napísal(a) M. Rozložník
Výroba železa a jeho spracovanie, nepochybne patrili k najstarším výrobným odvetviam na Slovensku. Človek začal prvý raz používať železo už v treťom tisícročí pred n. l. Nie však iba železo, ale kovy vôbec, mali rozhodujúcu úlohu pri formovaní ľudskej spoločnosti 1). Bohaté ložiská kvalitných rúd, značné rozšírenie lesov i dostatok vodnej energie, vytvorili priaznivé podmienky pre rozvoj železiarstva u nás. Po celé stáročia sa železo spracovávalo kladivom, najprv ručne, neskôr veľkým kladivom, ktorého pohon zabezpečovala vodná energia tzv. hámrom.
Na presnejšie vysvetlenie, uvádzame jednu definíciu zo súčasnosti:
Hámor je historické zariadenie, alebo dielňa, určené na spracovanie ocele a železa. Je to technologická stavba pri vodných tokoch, kde využitím energie tečúcej vody boli poháňané kováčske buchary, dúchadlá alebo mechy na fúkanie vzduchu do pecí. Z hľadiska výroby to boli prvé zárodky manufaktúr na spracovanie ocele a výrobu kovaných výrobkov 2).
Samuel Hruškovic – 275. výročie úmrtia
1. september - Samuel Hruškovic (1.4.1694 Krupina – 1.9.1748 Banská Bystrica) – ev. farár, cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ, básnik, prekladateľ, editor.
Študoval v Jelšave, Gemeri, Rožňave a vo Wittenbergu, kde študoval aj fyziku, medecínu, matematiku, právo a jazyky. Pracoval ako domáci učiteľ a vychovávateľ v zemianskych rodinách, od r. 1737 ako evanjelický farár v Banskej Bystrici. Skladal latinské príležitostné verše, epigramy a najmä náboženskú lyriku, pokúsil sa aj o drámu, písal slovenské modlitby, latinské dišputy, katechizmus. Zachovalo se jeho 17 vlastných piesní a 74 prekladov piesní z nemčiny. Bol editorom dvoch vydaní Cithary sanctorum Juraja Tranovského, v ktorom uviedol novú slovenskú piesňovú tvorbu. Ján Kollár ho nazval spolu s Tranovským a Krmanom „tromi kvietkami“ slovenskej reformácie. -MM-
Rebeka Lešková – 250. výročie narodenia
3. september - Rebeka Lešková (3.9.1773 Vyšná Slaná – 16.11.1856 Kiskőrös) – poetka.
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou Puchmajerovej družiny a spolupracovala s Jozefom Dobrovským. Venovala sa písaniu vlastnej poézie, najznámejšia je báseň Výstraha před svůdci všem pannám, uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne a bola zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Taktiež zbierala ľudové piesne, ktoré využil neskôr Ján Kollár pri zostavovaní svojej zbierky Národnie spievanky. -MM-
Jaroslav Augusta – 145. výročie narodenia
4. september - Jaroslav Augusta (4.9.1878 Humpolec – 28.2.1970 Banská Štiavnica) – akademický maliar, publicista, pedagóg.
Od roku 1892 žil v Rimavskej Sobote, kde chodil do školy a už tu prejavil svoje výtvarné nadanie. V roku 1894 sa rodina presťahovala do Tisovca, kde si jeho otec za prispenia Ivana Daxnera zriadil dielňu na umelú vlnu. Tu maľoval portréty podľa fotografií, o. i. aj portrét Štefana Marka Daxnera. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a v Mníchove a v súkromných školách. V Prahe pôsobil v spolku Detvan. Od roku 1920 bol profesorom kreslenia v Banskej Štiavnici. Objaviteľ Detvy ako maliarskej témy a zakladateľ tamojšej maliarskej kolónie (1901 – 1908). Zorganizoval výstavu slovenských maliarov z Uhorska v Žiline (1903), pričinil sa o založenie Grupy uhorsko-slovenských maliarov. Spolu s bratom Karolom, P. J. Kernom a F. Úprkom založil maliarsku kolóniu vo Važci (1911 – 1914). Ústrednou témou jeho tvorby je predovšetkým Detva, ale aj podsitniansky kraj, Orava, Liptov, Vajnory, Čičmany, Važec. V roku 1962 vydal autobiografickú knihu Spomienky. V roku 1961 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec. -MM-
Elemír Rákoš – 20. výročie úmrtia
6. september - Elemír Rákoš (14.9.1935 Rimavská Sobota – 6.9.2003 Bratislava) – archivár, historik.
Študoval archívnictvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Celý život pracoval v Štátnom ústrednom archíve SSR (neskôr Slovenskom národnom archíve). Externe prednášal archívnictvo a diplomatiku najnovšieho obdobia na FFUK. Odborne sa zameriaval na otázky archívnej vedy – teórie, metodiky a praxe spracúvania archívnych písomností, cenné sú ním vypracované syntetické a analytické archívne pomôcky, sprievodcovia a katalógy. Bol priekopníkom vydávania prameňov k dejinám 20. storočia. Publikačne bol činný v odborných časopisoch a vyšli mu aj knižné publikácie. Bol prvým predsedom Spoločnosti slovenských archivárov, ktorá každoročne od roku 2007 udeľuje mladým archivárom na jeho počesť Cenu Elemíra Rákoša za najlepšiu štúdiu v odbore archívnictva a pomocných vied historických. V roku 2003 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy. -MM-
Samuel Reuss – 240. výročie narodenia
8. september - Samuel Reuss (8.9.1783 Slovenská Ľupča – 22.12.1852 Revúca) – etnograf, zberateľ rozprávok, historik, ev. kňaz.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, na ev. lýceu v Kežmarku a v Bratislave, neskôr teológiu, filozofiu, filológiu, históriu, botaniku a mineralógiu na univerzite v Jene. V rokoch 1807 – 1809 pôsobil ako kaplán a učiteľ v Tisovci, potom ako farár v Kraskove, od 1812 farár v Revúcej a administrátor Potiskej superintendencie. Člen Učenej spoločnosti malohontskej, zakladateľ knižnice v Revúcej. Podporovateľ štúrovského programu v revolúcii 1848/1849. Zaoberal sa históriou Slovanov a cirkevnými dejinami. Autor národopisných štúdií, zberateľ ľudovej slovesnosti. Sám si nesmierne cenil ľudové rozprávky, ktoré podľa neho vypovedajú o národnom živote našich predkov. Bol presvedčený o starožitnosti slovenskej kultúry a rozprávky považoval za autentické historické pramene. Jeho pričinením vznikli rukopisné zborníky rozprávok Codex revúcky A, B, C. Jeho menom je pomenovaná Mestská knižnica v Revúcej. -MM-
Ľudovít Vansa – 150. výročie úmrtia
9. september - Ľudovít Vansa (5.3.1835 Slavošovce – 9.9.1873 Rimavská Píla) – hudobný skladateľ, teoretik, učiteľ a zberateľ ľudových piesní.
Vyštudoval hru na klavír v Hudobno-vzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe -MM-
Ján Chrapan – 115. výročie narodenia
9. september - Ján Chrapan (9.9.1908 Jelšava – 20.9.1969 Bratislava) – fyzik, pedagóg.
Po štúdiu v Jelšave a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici učil na ľudovej škole v Jelšave, kde bol aj popredným hráčom futbalového mužstva, neskôr pôsobil ako riaditeľ na meštianskej škole v Tornali. Od roku 1939 učil na rôznych stredných školách v Bratislave. V roku 1946 absolvoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V nasledujúcom období učil na Učiteľskej akadémii a na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1959 natrvalo prechádza na Prírodovedeckú fakultu UK, kde prednášal teoretickú mechaniku, termodynamiku, štatistickú fyziku a kvantovú mechaniku. Napísal 12 učebných textov a v neskorších rokoch pokryl všetky svoje prednášky učebnými textami (6 skrípt). Najvýznamnejšie úspechy dosiahol pri riešení problémov nelineárnej mechaniky pomocou vyšších transcendentných funkcií. Ním vyvinuté postupy sa dali využiť na riešenie aj iných konkrétnych fyzikálnych problémov. Vydal 23 odborných a vedeckých publikácií. -MM-
Jozef Volný – 145. výročie úmrtia
14. september - Jozef Volný (12.3.1819 Spišské Vlachy – 14.9.1878 Ožďany) – hutnícky inžinier.
Modernizátor uhorského železiarstva a hutníctva na Slovensku. Študoval na gymnáziu, vo filozofickom kurze a na právnickej akadémii v Košiciach, na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Pôsobil ako banský inžinier Komorského úradu v Banskej Bystrici, tajomník komisára banských miest Ľ. Benického, hutný inžinier v Pohorelej. Po roku 1852 ako riaditeľ zdokonalil železiareň v Betliari, postavil novú vysokú pec, prestaval valcovňu tyčového železa a i., neskôr bol hlavným inšpektorom Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti, potom riaditeľom Salgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Salgotarjáne a v Budapešti. V roku 1876 bol vyznamenaný Radom Františka Jozefa. Autor knihy, ktorá je venovaná uhorskému banskému zákonodárstvu, článkov o železiarstve a štúdie o prameňoch k dejinám baníctva a hutníctva na Gemeri.. -MM-
Jozef Orlovský – 115. výročie narodenia
20. september - Jozef Orlovský (20.9.1908 Cleveland, USA – 28.7.1990 Bratislava) – jazykovedec, pedagóg, knihovník.
V rokoch 1935 – 1941 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Rožňave a Tisovci. Od r. 1943 pôsobil v Bratislave ako vedecký pracovník a riaditeľ Jazykovedného ústavu SAV, ako riaditeľ Mestskej knižnice, Krajskej ľudovej knižnice, Ústrednej knižnice SAV a Slovenskej lekárskej knižnice. Zaoberal sa výskumom syntaxe spisovnej slovenčiny a slovenskej dialektológie, venoval sa predovšetkým gemerskému nárečiu a publikoval veľa článkov na túto tému, napr. Ukážky zo slovníka gemerských nárečí, Gemerskí Slováci a ich reč, Výskum gemerských nárečí, Chotárne názvy z Gemera, Ako Gemerčan prirovnáva. Knižne mu vyšli publikácie Stredogemerské nárečia (1975), Najstaršia jelšavská mestská kniha 1566 – 1710 (1976, 480 s.), Gemerský nárečový slovník (1982, 424 s.) a iné. -MM-
Vladimír Čaplovič – 60. výročie úmrtia
25. september – Vladimír Čaplovič (18.10.1905 Kovačica – 25.9.1963 Bytča) – literárny historik, profesor.
Študoval na FFUK v Bratislave. V r. 1931 – 1932 pôsobil ako učiteľ v Štítniku, v r. 1932 – 1938 ako stredoškolský profesor v Rožňave, od r. 1960 v Bytči. Publikoval príspevky o živote a diele slovenských osobností a štúdie o slovenskej hymnológii v rôznych časopisoch, o. i. v časopise Šafárikov kraj, ktorý aj redigoval v rokoch 1934 – 1938 počas svojho pôsobenia v Rožňave. V Cirkevných listoch vyšiel jeho príspevok o P. Kellnerovi-Hostinskom (1935) a A. H. Škultétym v Rozložnej (1937), bol aj spoluautor publikácie Domica, jaskyňa pravekých tajov (1937) a vydal rukopisný zborník piesní Sama Tomášika (1947). -MM-
Igor Daxner – 130. výročie narodenia
26. september - Igor Daxner (26.9.1893 Tisovec – 18.4.1960 Bratislava) – právnik, protifašistický bojovník.
Ľudovú školu navštevoval v Tisovci, študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Pracovník hlavného súdu v Bratislave, generálnej prokuratúry v Brne, vrchný radca Najvyššieho súdu v Brne, v rokoch 1939 – 1945 zastával túto funkciu v Bratislave, po roku 1945 v Prahe. Počas 1. svetovej vojny sa dostal do ruského zajatia, pridal sa k čs. legionárom, kde pôsobil ako komisár. V roku 1942 sa zapojil do ilegálnej protifašistickej činnosti, bol väznený, po prepustení vykázaný do Tisovca, kde v okolí Klenovca a Kokavy nad Rimavicou pokračoval v ilegálnej činnosti. Po vypuknutí SNP bol v hodnosti majora ustanovený za vedúceho politicko-propagačného oddelenia Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici a bol zodpovedný za vydávanie armádneho denníka Bojovník. Po prechode SNP do hôr pôsobil ako spravodajský dôstojník a náčelník rozviedky 4. partizánskej brigády. Bol vyznamenaný Radom SNP I. tr. a Čs. vojnovým krížom.. -MM-
Ľudovít Samuel Orphanides – 105. výročie narodenia
29. september - Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista.
Študoval na gymnáziu v Gemeri, v Prešove a Levoči. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Publikoval najmä v časopise Obzor a svoje poznatky z ovocinárstva vydal aj knižne. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším farárom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku.. -MM-