Obr. 47 Ilustračná fotografia z mestských lesov  v Dobšinej

Z dejín lesného a pozemkového hospodárstva v Dobšinej

Významnou osobnosťou, ktorá sa nemalým podielom zaslúžila o zachovanie dokladov o histórii Dobšinej bol prof. Dr. Július Lux, ktorý ako karpatský nemecký historik a národovec, už viac ako pred polstoročím, začal zbierať historický materiál a dokumenty pre svoje dielo. Množstvo dokladov o zvykoch, používanom nárečí, obliekaní, výslovnosti a pod. tohto nemeckým nárečím hovoriaceho ostrova, ako aj súhrnná dokumentácia, do toho času chýbalo a takto bolo zachránené. Dielo plánoval zverejniť knižne už dávnejšie, a to už v roku 1914, ale nastávajúce vojnové udalosti, ako aj iné prekážky, neumožnili vydanie komplexnej publikácie. Táto nakoniec bola vydaná až roku 1959 v Mníchove nakladateľstvom juhonemeckých odborných prác, vydal prof. Dr. Fritz Valjavec, tlač Karel Schmidge Ebersberg, čoho sa, žiaľ, autor už nedožil. Podrobnosti a jeho životopis sú uvedené v našom predchádzajúcom príspevku.
Publikácia sa, okrem baníctva a hutníctva zaoberá aj hospodárstvom, spoločenským životom a predkladá aj rôzne štatistické údaje. V zmysle VI. kapitoly o lesnom a pozemkovom hospodárstve (Wald- und Landwirtschaft) je spracovaný aj tento príspevok.

Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (5. časť)

História baníctva a hutníctva v Dobšinej

Ako znalec regionálnej histórie Dobšinej a okolia sa Július Lux počas svojej vedeckej činnosti zaoberal širokou škálou problémov. Je len samozrejmé, že nemohol vynechať činnosť, ktorá vtedy bola v predmetnom území najrozšírenejšou – teda baníctvo a hutníctvo. Tieto odvetvia boli po dlhé roky hlavným zamestnaním tamojšieho obyvateľstva. Po doteraz uverejnených príspevkoch z jeho súhrnnej práce o obyvateľstve a lesnom či pozemkovom hospodárstve, predkladáme prehľad o histórii baníctva a hutníctva na okolí Dobšinej, ktorý sme doplnili dobovými, ale aj súčasnými fotografiami.
Jeho súborné dielo, ktorého vydania sa žiaľ nedožil, ako sme už uviedli, je napísané písmom fraktúra, čo má do istej miery aj vplyv na čitateľnosť a preklad. Úvodom uverejňujeme titulnú stranu a prvú stranu príslušnej kapitoly v origináli.

Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (5. časť)

Štatistický prehľad obyvateľov Dobšinej
Dnešným dátumom uverejňujeme na stránke Maj Gemer už piate pokračovanie práce Júliusa Luxa pod názvom Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej, ktorej spoluautormi prekladu sú naši známi autori RNDr. Ondrej Rozložník a Ing. Mikuláš Rozložník. V predchádzajúcej časti sme pripomenuli našim čitateľom násilné a otrasné náboženské i politické udalosti, ktoré sa udiali v 16. storočí na našom území i v Dobšinej. Najväčšiu pozornosť sme venovali vpádu Turkov, keď sa proti nim postavilo vojsko kráľa Ferdinanda. Turci toto vojsko porazili a prenasledovali ho až po Dobšinú. Z publikácie touto časťou ďalej predkladáme zaujímavé štatistické prehľady v rokoch 1771 až 1930 o obyvateľstve Dobšinej, a to zostavené v nasledovnom upravenom tabuľkovom prehľade, podľa pôvodných údajov, uverejnených v kapitole IX. tejto publikácie.

Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (4. časť)

Vpád Turkov do Dobšinej

O 15. storočí všetky lokálne pramene mlčia, s výnimkou prípadu husitov, ako i okrem nepatrných správ o banskej a hutníckej činnosti. Naproti tomu v 16. storočí, násilné a otrasné náboženské a politické prúdenie a udalosti na celom území, sa odzrkadlili i v histórii mesta. Obzvlášť dve udalosti si zaslúžia pozornosť: vpád Turkov a reformácia. Keď maďarská panská moc bola porazená na bojisku pri Moháči a zničená, nezastaviteľne postupovali Turci vo výpadoch a v roku 1553 obsadili hrad vo Fiľakove. V tom čase patril Fiľakovský hrad rodine Bebek. Sídlom tejto rodiny, ale bola Krásna Hôrka pri Rožňave. Potom, ako Turci hrad vo Fiľakove vyplienili, požiadal Bebek o pomoc kráľa Ferdinanda I. Kráľ odmietol pomôcť a preto následne Franz Bebek začal proti nemu, keďže ho nechal v problémoch, intrigy (Ränke). Spojil sa s vdovou po Štefanovi Zápoľskom, ktorá sa zdržiavala v Poľsku, proti kráľovi a zavolal ju do krajiny. On v okolí obsadil a vyplienil radu banských miest a to obzvlášť na Spiši. Proti vpádu poslal kráľ Ferdinand vojsko. Lupič sa tak spojil s Turkami. Medzi brannou mocou kráľa a medzi Turkami, posilnenými Bebekovými skupinami, došlo k boju pri Krásnej Hôrke v roku 1556, v ktorej kráľovo vojsko bolo porazené a z časti zničené. Turci prenasledovali utekajúce vojsko až po Dobšinú. V dôsledku tejto porážky, sa celé údolie rieky Slaná až po Dobšinú, dostalo pod nadvládu Turkov. Dobšiná musela potom tureckému šachovi vo Fiľakove platiť ročnú daň (Tribút).

Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (3. časť)

Titulná strana reprintu publikácie J. Luxa, ktorý v roku 2004 vydalo múzeum baníctva v Rudabányi (na obrázku je pohľad na mesto Dobšiná okolo roku 1910, kde je možno vidieť tri kostoly – porovnaj nasledujúci obrázok č. 12).

Táto chyba Bartholomaidesa (Topsucha, Toplucha, Toplucza) spôsobila hlavy bolenie i jazykovým bádateľom.
Tu je potrebné uviesť ešte aj ďalšiu chybu. Domáci pisatelia jednoznačne a jednomyseľne uvádzajú, že zakladateľom mesta je Nikolaus B e b e k. Následným preverovaním prameňov sa zistilo, že tomu tak nie je. História tejto šľachtickej rodiny v regióne Gemer pozná meno Nikolaus Bebek prvýkrát až od 15. storočia (1416 – 1434) a len raz ako syna palatína Detre III. a druhého syna menom Obertavernikus Johann I. (ϯ 1409). Nikolaus, syn Ladislausa, o ktorom je reč v zakladacej listine mesta a ktorý je v histórii označovaný ako Nikolaus Bebek, ale také priezvisko nemal, a nakoniec je to len pri jednom z bratov, ktorí ako pozemkoví vlastníci sú menovaní v zakladacej listine, napr. pri Dominikovi (Magister Dominicus dictus Bebek). Meno Bebek mali neskôr len následníci spomenutého Dominika.

Dobšiná v 20. storočí

V súčasnej dobe sa už málokto stretáva s pomerne nezvyčajným priezviskom Lux. Rovnako, málo ľudí si uvedomuje, že toto meno sa v Dobšinej prvý raz vyskytuje už v roku 1695 (pozri Ila, B.: Gömör megye II., Budapešt 1944, s. 221). Napriek všetkému, ale osobnosti tohto mena sú známe nielen doma, ale aj v zahraničí. Na ilustráciu, bez nároku na úplnosť alebo hodnotenie, uvedieme aspoň niektorých: Koloman Lux bol vedúcim stavebných prác na hrade Vajdahunyad v Budapešti, spracoval návrh na realizáciu Rákócziho pomníka, ktorý sa umiestnil na prvom mieste a v roku 1913 ho uhorský kráľ František Jozef I. vyznamenal; ďalej Július Lux bol riadnym vysokoškolským učiteľom; Ján bol lesným inžinierom v Jelšave; Ľudovít riaditeľom košickej plynárne, Ján inžinierom a generálporučíkom atď.
Teraz si iste kladiete otázku ako súvisí meno Lux s nadpisom článku. Odpoveď ukážu nasledujúce state z publikácie, ktoré sme doplnili fotografiami:

Július Lux a jeho rodný dom v Henckovciach

Vážení čitatelia internetovej stránky Maj Gemer!

Vám, ktorí máte záujem nielen o aktuálne udalosti, ale i o históriu regiónu Gemer, začíname od našich skúsených autorov RNDr. Ondreja Rozložníka a Ing. Mikuláša Rozložníka uverejňovať článok, ktorý je prekladom časti publikácie významného vysokoškolského pedagóga a doktora filozofie, profesora Júliusa Luxa.
Narodil sa v obci Henckovce pri Rožňave v starej baníckej rodine pochádzajúcej z Dobšinej, ktorá ale v Henckovciach vlastnila železiareň. Vo vtedajšom Uhorsku vyučoval najmä na vysokých školách v Budapešti. Ovládal vtedy najviac používané jazyky, a to nemčinu (vo vtedajšej jej troch písomných formách, ktorými boli švabach, písmo fraktúra a spisovná nemčina), maďarčinu a latinčinu. Jeho životopis a dielo je v nasledujúcom článku, ktorý je pomerne rozsiahly a preto bude uverejňovaný na pokračovanie.

Objavte banícku minulosť regiónu Gemer aj prostredníctvom Rákošskej Bane

Pán Viktor Brádňanský  z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer, Rozvojovej agentúry BBSK a o. z. Rákošská cächa v ostatnom čase využíva príležitosť, aby aj prostredníctvom webstránky Maj Gemer infomoval návštevníkov stránky o rôznych podujatiach, ktoré v týchto dňoch organizujú. Tentoraz poslal na našu známu adresu pozvánku, ktorou pozýva na predstavenie ďalšieho nového turistického projektu na Gemeri. Píše: "Tentokrát vyrazíme do Rákošskej Bane, kde si pozrieme novú banícku expozíciu, ktorá doplní produkt s baníckou témou v tomto krásnom regióne. Hovorí o tom aj pripojená pozvánka, na ktorej spoznávame dnes už zamurovaný vchod do pomocnej štôlne v Rákošskej Bani, kde sa aj spomínané stretnutie 7. júla aj uskutoční. Po obhliadke novej expozície je možnosť prejsť si spoločne neďaleký náučný Chodník malých netopierov a navštíviť gotický kostolík v obci Rákoš."

Prediskutovali možnosti vzájomnej spolupráce pri oživení histórie ťažby a spracovania železa na Gemeri

V Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej sa v piatok 22. mája 2020 zišlo široké zastúpenie samospráv a odborníkov, aby prediskutovali možnosti vzájomnej spolupráce pri oživení histórie ťažby a spracovania železa na Gemeri. Iniciátorom a zároveň koordinátorom workshopu je Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Gemer, ktorá v rámci svojich aktivít považuje túto časť minulosti regiónu za kľúčovú. Návštevník má aj dnes možnosť pozrieť si viaceré lokality Slovenskej železnej cesty, cieľom je však vytvoriť ucelený produkt, ktorý atraktívnym spôsobom prevedie turistov celým Gemerom. Práve preto je spoločný postup zainteresovaných veľmi dôležitý.

Občianske združenie Skryté Poklady Slovenska vydalo kalendár s pohľadmi do baníckej minulosti v Železníku

Od decembra 2019 ponúka občianske združenie na svojej web stránke pokladyslovenska.sk nástenný kalendár, ktorý historickými fotografiami približuje ako vyzeral banícky priemysel a život baníkov na konci 19. st. a začiatkom 20. st. v oblasti vrchu Železník. Na dvanástich čiernobielych fotografiách možno vidieť starú železnicu, vstupy do baní spred 100 rokov, či celkový pohľad na priemyselnú časť v Rákošskej Bani, z ktorej je dnes už veľmi ťažko nájsť aspoň niektoré fragmenty.
Mesačný kalendár má zvýraznené víkendy a sviatky, súčasťou je aj menný kalendár.
Kalendár bol vydaný v spolupráci s občianskym združením Rákošská cächa a Baníckym múzeom v Rožňave, ktoré poskytlo väčšinu z fotografií.

Strana 1 z 9