![Baníctvo](/components/com_k2/images/placeholder/category.png)
Baníctvo (147)
Gemerský banícky spolok Bratstvo štvrťstoročie uchováva a šíri banícke tradície
Napísal(a) S. Holečková![Gemerský banícky spolok Bratstvo štvrťstoročie uchováva a šíri banícke tradície](/media/k2/items/cache/1dab816a4f1265ffe6c72c33ad9db130_L.jpg)
Baníctvo bolo v Rožňave a v celom regióne po stáročia rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života. Predovšetkým vďaka ťažbe drahých kovov – zlata, striebra a medi, neskôr antimónu a železnej rudy naše mesto prekvitalo. Baníctvo vytváralo množstvo pracovných príležitostí a živilo celé generácie.
Ukončením ťažby koncom 20. storočia nastal v meste útlm baníctva – odvetvia, ktoré bolo kedysi hlavným zdrojom práce a obživy obyvateľstva, a mnohí baníci prišli o prácu. V tom období sa v kruhu hrdých členov baníckeho stavu a zanietencov zrodila myšlienka, vďaka ktorej by baníctvo prežívalo naďalej - založiť v meste banícky spolok.
Gemerský banícky spolok Bratstvo v Rožňave bol založený pred 25 rokmi, 30. apríla 1999, s cieľom predovšetkým obnoviť, udržať a rozvíjať banícke zvyky a tradície, šíriť zašlú slávu a históriu baníctva a zachovávať pamiatky baníckeho charakteru. V súčasnosti má spolok 57 členov, ktorých okrem priateľstva spája banícka česť a hrdosť k baníckemu povolaniu. Od svojho vzniku rozvíja plodnú spoluprácu s baníckymi spolkami doma i v zahraničí a pravidelne sa podieľa na organizovaní rôznych podujatí, predovšetkým súvisiacich s baníctvom.
Baníctvo na Gemeri zaznamenalo – 100 rokov výroby magnezitu a 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska
Napísal(a) MG od - G, Jakubecová![Baníctvo na Gemeri zaznamenalo – 100 rokov výroby magnezitu a 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska](/media/k2/items/cache/c2739a499d89146221771cf72bac1b33_L.jpg)
Stredný Gemer zažil na záver mesiaca augusta nevšednú udalosť. Pri príležitosti 100. výročia ťažby magnezitu v Jelšave a Lubeníku uskutočnilo sa v dňoch 25. a 26. augusta 2023 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska v mestách Revúca a Jelšava. Na tomto podujatí sa zúčastnili zástupcovia 42 slovenských miest a regiónov. Prišli aj hostia zo zahraničia – z českých miest i z Poľska.
V prvý deň stretnutia (piatok 25. augusta) sa uskutočnilo v Revúcej rokovanie predstavenstva Slovenskej banskej komory a popoludní v Mestskom dome kultúry Konferencia na tému 100 rokov výroby magnezitu.
Druhý deň stretnutia (sobota 26. augusta) sa konal v Jelšave. Na tomto podujatí nemohli chýbať ani jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorým prišli pomôcť aj dvaja členovia z DHZ Hucín. Predpoludním hasiči kropili cesty v meste a pripravovali stan s vodnou parou na osvieženie.
Vybrané poznatky z chronológie baníctva v našich oblastiach do začiatku 20. storočia
Napísal(a) M. Rozložník![Dobývanie v stredoveku podľa L. F. Marsigli, rok 1726](/media/k2/items/cache/3acc4f128a547f30fa622e668cdc8133_M.jpg)
Baníctvo, vo svojej podstate, je tak staré ako ľudstvo. Človeku, už od samého začiatku jeho existencie, na splnenie požiadaviek slúžila príroda. Prírodné prostredie vtedajšiemu človeku poskytovalo nielen surovinu na výrobu nástrojov, ale aj potravu, rôzne použiteľné kamene, či farbivá. Počas ich získavania nadobudol nové skúsenosti, postupne spoznával okolité prostredie, rozvíjal svoje aktivity a uplatňoval nové spôsoby získavania nevyhnutných surovín, zo začiatku na povrchu, neskôr aj podzemným spôsobom. Na našom území sa nachádza viacej pamiatok na banícku činnosť našich predkov.
Bez prírodných surovín, získavaných z najväčšej časti baníckou činnosťou, by nedošlo k rozvíjanie spoločenskej výroby, i keď je pravdou, že toto počas svojej histórie bolo aj príčinou rôznych nedorozumení, či súdnych konaní alebo právnických sporov.
![Najkrutejšia daň bystranskej bane](/media/k2/items/cache/387a0e5c4684fa60b0ea3d9b18333958_M.jpg)
BANE – BANÍCTVO. Prvé slovo označovalo miesto vchodu do vedome vytvoreného priestoru pod zemským povrchom. Druhé malo priblížiť činnosť, ktorú následne v tomto priestore vykonávali s tvrdými mozoľmi ľudia – baníci.
Ťažká a nebezpečná práca baníkov, aj keď len ojedinele, ale predsa, prinášala obete na ich životoch. Nevyberala si pritom ich vek, rodinné pomery a bez vopred ohláseného konania udreli silou prírody tak, že ukončili ich životné cesty. Nebolo to inak ani v baniach v Rožňavskom Bystrom. Žiaľ, vzala životy a vybrala si krutú banícku daň mladým ľuďom.
Ako sa uvádza v dostupnej literatúre, prvý opísaný banský úraz sa stal v bani v Rožňavskom Bystrom so smrteľným úrazom 15. februára 1871. Ten mal byť priamym dôkazom používania novej banskej výbušniny – dynamitu. Stalo sa to hneď po jeho vynáleze v roku 1867 švédskym vynálezcom Alfredom Nobelom. Bola to prvá mimoriadna udalosť od začiatku používania dynamitu v baniach na Gemeri. Dvoma usmrtenými baníkmi mali byť zamestnanci slaveckých železiarní. Výsledok v prípade smrteľného úrazu je veľmi krutý. Zanecháva veľký smútok a žiaľ. To je zákon prírody. Každému známy a daný.
Z histórie lana – ako neodmysliteľnej súčasti banskej činnosti
Napísal(a) M. Rozlozník![Z histórie lana – ako neodmysliteľnej súčasti banskej činnosti](/media/k2/items/cache/aabb50c1d642d5ac87a857d7c2727780_M.jpg)
Pod pomenovaním lano resp. povraz, sa v zmysle slovenského pravopisu rozumie pletenec zhotovený z viacerých povrazov. Bežne sa rozoznávajú laná konopné, oceľové, nosné, ťažné, lodné či nylonové. Laná, ako prostriedok pri doprave, sa v baníctve používajú dlhú dobu a aj v dnešnej dobe sú prakticky nenahraditeľné, a to nielen v baníctve. Predložený text predkladá niekoľko postrehov z jeho histórie.
Z ďalších riadkov vyplynie, že na počiatku bolo konopné lano, ktorého vznik spadá hlboko do minulosti.
V hornom úseku sibírskej rieky Irtyš a v území južne od Kaukazu už okolo päťtisíc rokov bola známa rastlina – konope. Odtiaľ sa rozšírila na územie ležiace severne od Kaspického a Čierneho mora, neskôr sa udomácnila aj na území okolo Stredozemného mora. Pri svojom sťahovaní sa s ňou stretávali aj predkovia staromaďarov, čo okrem iného dosvedčujú aj názvy tureckého pôvodu, vzťahujúce sa na konope, ktoré prešli do maďarčiny. Napr. ide o pomenovania, ktoré v slovenčine znamenajú kúdeľ, trlica, konope.
Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. a jeho 93. výročie narodenia
Napísal(a) M. Rozložník![Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. a jeho 93. výročie narodenia](/media/k2/items/cache/a0bef74d9d4c8a3fa7fc6c704db02d4e_M.jpg)
Narodil sa dňa 5. marca 1930 v Rákošskej Bani (dnes okres Revúca), kde v tom čase jeho otec, narodený v Dobšinej, pôsobil ako učiteľ. Rodina sa neskôr presťahovala do Dobšinej. Po ukončení základného vzdelania, študentské roky prežil v Rožňave, kde navštevoval Gymnázium. Po maturitnej skúške, v rokoch 1948 – 1952 študoval banské inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde štúdium ukončil s vyznamenaním.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia, sa stal odborným asistentom, neskôr dlhoročným tajomníkom i vedúcim, na novozaloženej Katedre geológie a mineralógie Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. S jeho menom je nerozlučne spätý rozvoj katedry a celej Baníckej fakulty. Ako mladý asistent s veľkým zanietením zhotovoval a inštaloval výstavné a študijné zbierky, rôzne modely, nástenné obrazy a iné. S veľkou húževnatosťou sa venoval štúdiu geológie, najmä štruktúrnej, ložiskovej a banskej. V roku 1959 sa stal docentom, v roku 1969 mimoriadnym profesorom a v roku 1978 úspešne obhájil doktorskú dizertačnú prácu.
Prehľad dostupných uverejnených písomných dokladov o banskom meste Dobšiná
Napísal(a) M a O Rozložníkovci![Prehľad dostupných uverejnených písomných dokladov o banskom meste Dobšiná](/media/k2/items/cache/41f6e99c6275a885f2969a04d2c371bd_S.jpg)
Súpis nálezísk nerastných surovín Gemera-Malohontu v ťažbe a otvárke ku koncu 19. storočia
Napísal(a) M. Rozložník![Súpis nálezísk nerastných surovín Gemera-Malohontu v ťažbe a otvárke ku koncu 19. storočia](/media/k2/items/cache/a82b52c51211fbc1b5faa5a3d300a49f_S.jpg)
Surovinová základňa Gemera-Malohontu sa vyznačuje veľkým počtom výskytov najrozmanitejších ložísk prevažne kovov, ktoré určovali hospodársky význam baníctva v rôznych historických obdobiach. Táto oblasť bola po dlhé obdobie na poprednom mieste ako surovinová základňa celej krajiny.
O histórii baníctva kompletné a spoľahlivé údaje jestvujú od 19. storočia. Menej sa však vie o dobývaní v predchádzajúcich storočiach, ba existujú aj také opustené banské revíry, o existencii ktorých sa zachovali iba informácie tradované medzi obyvateľstvom, alebo miestne názvy pripomínajúce súvis s baníctvom, či stopy po kutaní a po banských a hutníckych odvaloch.
V historických dokladoch a mapách sa územie Gemera-Malohontu uvádza ako jedno z najväčších nálezísk nerastných surovín vtedajšieho štátu. Údaje a grafické znázornenia z tohto územia nachádzame vo všetkých známych historických podkladoch, ktorých obsahom boli nerastné suroviny a s tým aj súvisiaca banská činnosť.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (4)
Napísal(a) M. Rozložník![Ilustračná fotografia z SMZ Jelšava.](/media/k2/items/cache/3f1e7f49a4ea0017410c1206751bbc99_S.jpg)
Strojové vŕtanie
Postupom času bolo v histórii baníctva vyvinutých a úspešne aj neúspešne používaných pomerne množstvo rôznych konštrukcií na viaceré druhy pohonu. Nie je naším cieľom opisovanie všetkých známych typov, ale pre bližšie oboznámenie uvádzame iba niekoľko skutočností. Vŕtacie stroje v začiatkoch ich používania boli mohutné, zložité a veľmi nákladné. Boli poháňané elektrickou energiou, neskôr stlačeným vzduchom, ktorého používanie dosiahlo širší rozsah. Prvé vŕtacie stroje boli typu Burgleigh, Sachs, upravené zariadenia v banskoštiavnickom revíri (vŕtačka Richterova, Péchova, Brozmann-Kachelmanovej a iné). Známe boli vŕtacie stroje typu Siemmens-Halske a ďalej Siemens-Schückert. Postupne sa začalo so zavádzaním strojového vŕtania na mnohých banských závodoch, najprv elektrickým, potom elektricko-pneumatickým a nakoniec pneumatickým. Mechanické vŕtanie skvalitnilo používanie ľahších vŕtacích kladív, ktoré sa postupne rozšírili do slovenských baní, a tak do konca prvých dvoch desaťročí 20. storočia ručné vŕtanie úplne zaniklo. Najviac sa uplatnilo vŕtanie pneumatické, ktoré po skonštruovaní ľahších vŕtačiek našlo všeobecné používanie.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (3)
Napísal(a) M. Rozložník![Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (3)](/media/k2/items/cache/52ed11c67fd2d0036b67fd5a759c22ea_S.jpg)
Viac...
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (2)
Napísal(a) M. Rozložník![Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (2)](/media/k2/items/cache/b008fd23c2b3f33f95f9cf1c70eae6da_XS.jpg)
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (1)
Napísal(a) M. Rozložník![Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (1)](/media/k2/items/cache/ba03d945b7678ce2659a7b573c1bda82_XS.jpg)
Baníctvo, ako odvetvie priemyslu, je prvovýrobou, lebo nevyžaduje nijaké suroviny, ale získava ich priamo z prirodzeného prostredia. Týmto pojmom nazývame vo všeobecnosti súhrn všetkých prác, ktorých cieľom je vyhľadávať, získavať, upravovať a spracovávať také úžitkové nerasty, ktoré sú z národohospodárskeho hľadiska dôležité ako základné suroviny.
Získavanie nerastných surovín je také staré ako dejiny ľudstva. Už dávnoveký človek používal rôzne nástroje a zbrane, zhotovené zo surovín, ktoré musel dobývať Pozostatky „dobývacích“ prác primitívneho človeka sú známe už z počiatku mladšej doby kamennej.
Postupom času ľudia spoznali aj kovy a začal ich získavať z rúd. Najstarším spôsobom získavania kovov bolo tzv. ryžovanie, čo je vlastne oddeľovanie kovu premývaním vodou, ktorý obsahuje zvetralá hornina. Takýto spôsob získavania kovov či iných prírodnín však vystačil iba dovtedy, kým ich človek získaval z povrchových ložísk, kde zvetrala a dala sa ľahko oddeľovať. Ak sa však surovina na povrchu minula, bolo potrebné prenikať do hlbších častí ložiska, kde už bola hornina celistvá a o oddeľovanie kusov hornín od kompaktného celku sa človek musel postarať. Časom spoznal, že horniny žiarom krehnú a rozpadávajú sa.
![Boli ste na Baníckom dni na Telepe?](/media/k2/items/cache/227b0c9cf599455114206fbeff47f754_XS.jpg)
Spomínate si, aspoň už len poniektorí, ako to v našom Gemeri skrášľovali prvé septembrové dni, najmä tam, kde sa väčšina ľudí živila i pracovala v baníctve, počas Dní baníkov. Málokde je dnes taká možnosť niečo podobné vidieť. A tým, kde na tento sviatok nezabudli, patrí naša vďaka. Pred pár dňami sa jedna taká slávnosť uskutočnila v obci neďaleko Železníka v Rákošskej Bani. Potvrdil mi to krátky informatívny článok, ktorý som našiel na jednej zo sociálnych sietí. Potvrdil mi to aj náš známy fotoreportér Peter Poboček, ktorý ani tentoraz tam nechýbal a poslal mi pekné zábery. Pridal som ich na záver článku, tak si ich pozrite. Autor informácie nezabudol hneď v úvode spomenúť, ako to na podujatí bolo. Tak si to prečítajte:
Takto krásne to vyzeralo uplynulú sobotu 16. júla v Rákošskej Bani na podujatí Banícky deň na Telepe.
Nová vyhliadka nad Železníkom ponúka nádherný výhľad z niekdajšieho „Železného srdca Uhorska“
Napísal(a) V. Brádňanský![Nová vyhliadka nad Železníkom ponúka nádherný výhľad z niekdajšieho „Železného srdca Uhorska“](/media/k2/items/cache/60b78437e357b75b7e3ec77de9c0a8f4_XS.jpg)
Železník, 15. 7. 2022 – Región Gemer má významné miesto v dejinách baníctva. V stredoveku nerastné bohatstvo vynieslo Gemer na výslnie a prinieslo mu značné bohatstvo. Zlatá éra však začala až s príchodom priemyselnej revolúcie, kedy sa vyťažila na Gemeri až tretina železnej rudy v rámci celej monarchie, čím si región vyslúžil prezývku „Železné srdce Uhorska“. Ťažba železných rúd a ich spracovanie v peciach a železiarňach tu zanechalo množstvo pamiatok.
Niekdajší význam a dôležitosť lokality si uvedomujú obyvatelia obcí, ale aj nadšenci, ktorí sa rozhodli túto slávnu minulosť oživiť a dobrovoľníckou prácou prispieť k zachovaniu týchto významných pamiatok. Občianske združenie Skryté poklady Slovenska už roky zveľaďuje a propaguje Železník s jeho historickým dedičstvom a jeho najnovším projektom bolo vybudovanie vyhliadky nad kinom Železník.
001 Samuel Ormis – 200. výročie narodenia
1. júl – Samuel Ormis (1.7.1824 Revúca – 18.10.1875 Revúca) – pedagóg, ľudovýchovný pracovník, spisovateľ.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, teológiu študoval v Bratislave. Bol vychovávateľ v Rimavských Janovciach, potom profesor na gymnáziu v Rožňave a evanjelický farár v Nižnej Slanej, od r. 1863 profesor na gymnáziu v Revúcej a jeho správca, zároveň učil na tamojšom učiteľskom ústave. V Revúcej stál pri zrode Vzájomnej pokladnice a bol jej predseda, Meštianskeho čítacieho spolku, Vzdelávacieho spolku remeselných tovarišov revúckych, Nakladateľského spolku na vydávanie slovenských učebníc. Bol popularizátorom moderného poľnohospodárstva, ovocinárstva, včelárstva a rozvoja remesiel, o čom publikoval mnoho článkov. Uverejňoval aj filozofické úvahy, pedagogické články, venoval sa aj teórii školskej telesnej výchovy. Bol organizátorom slovenského školstva, v Revúcej zriadil učiteľský ústav a bol spoluzakladateľom Vychovávacieho ústavu dievčenského v Revúcej. Venoval sa aj zbieraniu povestí a napísal niekoľho dramatických diel. -MM-
002 Ján Feješ – 260. výročie narodenia
2. júl – Ján Feješ (2.7.1764 Toporec – 16.3.1826 Nižný Skálnik) – právnik, filozof, publicista.
Študoval v Ožďanoch, Kežmarku, Bratislave, právo na univerzite vo Viedni a Göttingene. V roku 1795 bol podnotárom Gemerskej stolice, od 1796 cirkevný inšpektor v Nižnom Skálniku, potom viceinšpektor Malohontského seniorátu. V roku 1808 s M. Holkom založil v Nižnom Skálniku verejnú knižnicu, pri ktorej vznikla Učená spoločnosť malohontská, ktorej bol vedúcim činiteľom a hlavným mecénom jej zborníka Solennia. Publikoval práce z jazykovedy, filozofie, literatúry, knihovníctva a i. V štúdii o problematike recenzií nastolil ako jeden z prvých otázky funkcie literárnej kritiky. Zaujímal sa o spoločenskú problematiku, snažil sa zlepšiť sociálne postavenie ľudu organizovanou výchovou a osvetou v oblasti zdravotníctva. -MM-
003 Boris Farkaš - 70. výročie narodenia
4. júl – Boris Farkaš (4.7.1954 Ratková) – herec.
Študoval na VŠMU v Bratislave. Pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre, na Novej scéne v Bratislave, od r. 1990 v Divadle Astorka Korzo '90 v Bratislave. V divadle vytvoril mnoho nezabudnuteľných postáv. Je jedným z najvýznamnejších slovenských hercov svojej generácie, dvojnásobný držiteľ ocenenia DOSKY za najlepší mužský herecký výkon v rokoch 1998 a 2000. Účinkuje vo viacerých filmoch, v televíznych inscenáciách a zábavných reláciách, tiež ako glosátor. Je aj rozhlasový a dabingový herec (Adrián Monk, por. Dempsey, Dustin Hoffman a i.). Je nielen uznávaný herec, ale aj výtvarník, venuje sa kreslenému humoru, vytvoril karikatúry mnohých svojich kolegov. Ilustroval prvú knihu svojej dcéry herečky Kristíny s názvom "Som mama". Okrem kreslenia rád píše poéziu a poviedky a fotografuje. V r. 2007 v Nitre vystavoval fotografie, na ktorých zachytil svojich hereckých kolegov z prostredia jeho domovského divadla. Je laureátom Zvláštnej ceny RTVS udeľovanej osobnosti, ktorá svojím celoživotným dielom výrazne ovplyvnila rozhlasovú dramatickú tvorbu pre deti. -MM-
004 Juraj Daniel-Szabó – 105. výročie narodenia
4. júl – Juraj Daniel-Szabó (4.7.1919 Vyšná Slaná – 23.11.1990 Košice) – fyzik, univerzitný profesor.
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. Je nositeľom viacerých významných ocenení. -MM-
005 Peter Sever – 100. výročie narodenia
11. júl – Peter Sever (vl. menom Jozef Bobok) (11.7.1924 Rimavská Sobota – 22.7.2004 Bratislava) – spisovateľ, autor literatúry pre deti a mládež, scenárista.
Študoval v Rimavskej Sobote, právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracoval vo viacerých redakciách časopisov, od roku 1981 sa venoval výlučne literárnej tvorbe. Začínal písaním poviedok, neskôr aj noviel a románov pre dospelých, ale aj pre mládež (Vojenským krokom, Priateľka Jana). Najväčšiu časť jeho tvorby však predstavuje dramatická tvorba pre rozhlas (napr. pre dospelých: Doktorka Dana, Sneh a hviezdy, Taká nádherná slávnosť; pre deti: Malá slávobrána, Hviezdičky, Tvrdé mantinely) a televíziu (Rozhodnutie, Bez hrdosti). V dielach pre deti a mládež poukazoval na potrebu zdravej rodinnej klímy na vývoj mladých ľudí, zaoberal sa problematikou dospievajúcich detí. Venoval sa tiež publicistike, v tlači mu vyšlo množstvo článkov, reportáží, fejtónov, divadelných, filmových a televíznych recenzií. Spracoval tiež autobiografickú knihu spomienok s názvom Šťastie novinára. -MM-
006 Jozef Kvetoslav Holub – 125. výročie úmrtia
12. júl – Jozef Kvetoslav Holub (1.6.1820 Senica – 12.7.1899 Revúca) – pedagóg, osvetový pracovník.
Študoval na ev. lýceu v Bratislave a medicínu v Prahe, ale štúdium neukončil. Pôsobil na viacerých miestach ako vychovávateľ, v rokoch 1865 – 1874 bol profesorom prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Potom sa živil doučovaním a liečiteľskou praxou v Revúcej, venoval sa aj homeopatii a botanike, najmä zbieraniu materiálu na kľúč určovania rastlín a hmyzu. V jeho rozsiahlej rukopisnej pozostalosti sa nachádzajú práce z oblasti biológie, medicíny, z rôznych prírodovedných disciplín a geometrie – zväčša rukopisy učebníc matematiky, prednášok, preklady a podrobné výpisky z iných diel, terminologické slovníky a pod., ktoré sa nachádzajú v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Jeho práce boli medzi prvými matematickými dielami napísanými s vedeckou motiváciou a zameraním v slovenčine. -MM-
007 Viliam Chorváth – 50. výročie úmrtia
15. júl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár, chirurg, univerzitný profesor.
V roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu. Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
008 Michal Miloslav Bakulíny – 205. výročie narodenia
16. júl – Michal Miloslav Bakulíny (16.7.1819 Hrnčiarska Ves-Pondelok – 18.1.1892 Kameňany) – národnokultúrny pracovník, úradník.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch. Bol vychovávateľom v Brzotíne, krátko učiteľ v Muránskej Dlhej Lúke a v Kokave nad Rimavicou. Neskoršie pracoval ako adjunkt a slúžny v Štítniku, Muránskej Dlhej Lúke, Revúcej a Kameňanoch. Po vypuknutí revolúcie 1848 agitoval medzi ľudom, organizoval národné gardy a stal sa ich veliteľom. S J. Franciscim a Š. M. Daxnerom bol za túto činnosť odsúdený na smrť, potom bol oslobodený. Po revolúcii pomáhal roľníkom v sporoch s bývalými zemepánmi na urbárskych súdoch. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a gymnázia v Revúcej. Pamätné dosky má v Plešivci, Hrnčiarskej Vsi, Kokave nad Rimavicou, v r. 2006 mu bola v Rimavskej Sobote odhalená bronzová busta od akad. sochára Andreja Melicherčíka. -MM-
009 Štefan Kollarčík – 155. výročie úmrtia
18. júl – Štefan Kollárčik (18.8.1796 Župčany – 18.7.1869 Drienovec, pochovaný je v Rožňave) – cirkevný hodnostár.
Študoval na gymnáziu v Prešove, Sabinove, Rožňave a v Miškolci. V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v Rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil fundáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály, ktorý nadobudol dnešnú podobu, podobne i letné sídlo biskupov v Drienovci. Od roku 1858 bol nositeľom vyznamenania cisárskeho rakúskeho Leopoldovho rádu. V roku 1863 ho cisár František Jozef I. menoval za svojho tajného radcu. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. -MM-
010 Štefan Gyöngyösi – 320. výročie úmrtia
22. júl – Štefan Gyöngyösi (1629 Radvanka, Rusko – 22.7.1704 Rožňava) – básnik, právnik. Študoval v Sárospataku, o. i. u Jána Amosa Komenského.
Od r. 1653 prísediaci súdnej tabule Gemerskej stolice, od r. 1663 tajomník palatína Františka Vešeléniho na hrade Muráň, potom právny poradca Andrášiovcov v Štítniku a v Krásnohorskom Podhradí. Od roku 1674 pôsobil ako hospodár na hrade Krásna Hôrka, zároveň od r. 1686 ako gemerský podžupan. -MM-
011 Vypuknutie prvej svetovej vojny – 110. výročie
28. júl – Prvá svetová vojna – globálny vojnový konflikt, ktorý zásadne prekreslil politickú mapu sveta, predovšetkým Európy a priamo, či nepriamo zapríčinil zánik viacerých štátnych útvarov (nemeckej monarchie, rakúsko-uhorskej monarchie, ruskej monarchie, balkánskych monarchií). Ako zámienka na vypuknutie vojny poslúžil atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este a jeho manželky v Sarajeve. Následne 28. júla 1914 Rakúsko-Uhorsko vypovedalo Srbsku vojnu. Prvá svetová vojna vypukla ako dôsledok eskalácie napätia medzi vtedajšími mocnosťami združenými do dvoch obranných spojeneckých paktov – Trojspolok (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko) a Dohoda (Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Rusko). Najzásadnejším dôvodom sporov medzi veľmocami bolo delenie moci vo svete. Viac než 4 roky bojov si vyžiadali životy takmer 10 miliónov vojakov a približne 7 miliónov civilistov, ďalšie milióny mužov sa domov vrátili chorých a zmrzačených. Podpísaním prímeria v Compiègne pri Paríži 11. 11. 1918 sa vojna skončila. Definitívnou bodkou za prvou svetovou vojnou bola séria uzatvorených zmlúv Parížskej mierovej konferencie – 28. 6. 1919 Versailleská mierová zmluva s Nemeckom, 10. 9. 1919 Saintgermainská mierová zmluva s Rakúskom, 27. 11. 1919 Neuillská mierová zmluva s Bulharskom, 4. 6. 1920 Trianonská mierová zmluva s Maďarskom a napokon 10. 8. 1920 Sèvreská mierová zmluva s Tureckom. -MM-
012 Samo Bohdan Hroboň – 130. výročie úmrtia
30. júl – Samo Bohdan Hroboň (27.8.1820 Liptovská Sielnica – 30.7.1894 Liptovská Sielnica) – básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec.
V rokoch 1833-36 študoval v Gemeri, potom v Levoči, Bratislave, teológiu a filozofiu na univerzite v Halle. Počas štúdií v Bratislave aktívne pracoval v Spoločnosti česko-slovanskej a začal si písať denník, v ktorom pokračoval až do svojej smrti, keď nadobudol rozsah 8000 strán. Po návrate zo štúdií žil v Liptovskej Sielnici. Bol jedným z prvých stúpencov kodifikácie spisovnej slovenčiny (O slovenčine, 1846). Jazykovednej problematike sa venoval aj neskoršie v statiach Riedčica slovenčiny (1885), Prechádzky po Slovensku (1886). V básnickej tvorbe zaznievajú témy vlastenectva, ľúbosti a spoločenskej angažovanosti, v porevolučnej poézii prešiel do mesianistických vízií o poslaní Slovanstva. Zúčastnil sa na filozofickej a estetickej polemike s Petrom Kellnerom-Hostinským Slovo o Goethem a Heglovi. Publikoval v časopisoch, v roku 1899 vyšla jeho zbierka Spev strážnych duchov nad slovenským horstvom, ale väčšina jeho diela zostala v rukopise. Výbery z jeho poézie pod názvom Poézia mladosti vyšli v roku 1979 v Rimavskej Sobote a Květiny nadsálanské a iné básne v roku 1981 v Spišskej Novej Vsi. -MM-