
Baníctvo (152)
Huta na výrobu mosadze pri obci Gemerská Poloma
Napísal(a) Ondrej Rozložník
Huta pri obci Gemerská Poloma, národná kultúrna pamiatka, je deklarovaná ako Prícestný hostinec. Ide však o hutnícky objekt postavený pred 265 rokmi na výrobu mosadze. Hostinec, pôvodne huta, je technická pamiatka, naprojektovaná v roku 1760 v Banskej Štiavnici. Autorom projektu je Johan August Menigill, ktorý v tom čase bol šafárom medeného hámru na výrobu medeného drôtu v Banskej Bystrici. Huta si zachovala podstatnú stavebnú časť – zatiaľ najstaršieho murovaného objektu medenej huty z 18. stor. Po ukončení taviacich prác sa prebudovali vnútorné priestory huty na zájazdný hostinec s voziarňou.
Lanové dráhy v oblasti Gemera súvisiace s historickým baníctvom
Napísal(a) Mikuláš Rozložník
Horská, členitá oblasť Gemera, s výskytom bohatých a rôznorodých ložísk nerastných surovín, si počas histórie ich ťažby vyžiadala uplatňovanie čím efektívnejších metód, nielen v samotnej ťažbe, ale aj pri preprave surovín do spracovateľských prevádzok, pričom bolo nevyhnutné prekonať všetky ťažkosti spôsobené horským terénom s výskytom surovín. Koncom 19. storočia sa v banských prevádzkach v území začína využívať nové dopravné zariadenie – lanovky, ktorých prevádzka mala viacej výhod. Náklady na ich postavenie boli primerané a nezávislé od členitého terénu prekonávaného lanovkou, budovanie lanovkových trás si nevyžadovalo vyvlastnenie veľkých plôch, vplyv miestnych klimatických podmienok na ich prevádzku bol pomerne malý, nakladanie i vykladanie prepravovaných surovín bolo jednoduché a náklady na prevádzku relatívne nízke.
Banská činnosť na území severovýchodného Gemera na začiatku 20. storočia
Napísal(a) M. Rozložník
Mikuláš Rozložník na portáli majgemer.sk je všeobecne známy ako fundovaný odborník z oblasti baníctva, najmä na území horného Gemera. Aj teraz ponúka zaujímavé čítanie predovšetkým tým, ktorí sa zaoberajú históriou baníctva na našom území. V príspevku, ktorý má názov Banská činnosť na území severovýchodného Gemera na začiatku 20. storočia poskytuje zaujímavý pohľad na túto problematiku. Pretože je dosť podrobný a s množstvom fotografií a kresieb, uverejňujeme ho vo formáte pdf. Teraz poďme pekne po poriadku tak, ako Ing. Mikuláš Rozložník začína: Gemer, ktorého je opisované územie súčasťou, je historickým územím, ktorého prevažná časť leží v Slovenskom rudohorí. Územie bolo nazvané podľa rovnomenného hradu v historických dokladoch udávaného ako „Castrum Gumur“, ktorý bol sídlom gemerského župana. Charakteristickým pre Gemer je horský reliéf s bohatým lesným porastom a výskytom nerastných surovín, čo bolo základom rozvoja zodpovedajúcich druhov činností. Z hľadiska geologickej stavby je jedným z najzaujímavejších a zároveň najzložitejších území Západných Karpát."
Medenú rudu v Rejdovej ťažili už v dávnej minulosti
Napísal(a) O. Rozložník
Gemerský banícky spolok Bratstvo v Rožňave zorganizoval v polovici tohto roka výjazdový program do obce Rejdová na hornom Gemeri na obhliadku ložiska medenej rudy, z ktorého bolo ťažené v minulosti, spojenú s prednáškou o tomto ložisku.
Predseda baníckeho spolku Ing. Dušan Oravec informoval o tejto akcii starostku obce pani Mgr. Slávku Krišťákovú, ktorá to veľmi pozitívne prijala. Aj jej pričinením sa prejavila všestranná pomoc pri premietaní prednášky v kultúrnom dome, pri občerstvení účastníkov, ako aj pri doprave vyhovujúcim autom na obhliadku háld, ktoré zostali po banskej činnosti na vrchu Za skalou. Zabezpečila tiež i obhliadku Múzea ľudovej kultúry, remeselníckej dielne na šitie krojov a i evanjelického kostola, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou v obci Rejdová.
V prezentácii, ktorú pripravil a predniesol RNDr. Ondrej Rozložník, je dokumentovaná nielen história ťažby medi v Rejdovej, ale i charakteristika medi, ktorá bola významným kovom v minulosti, ale i v súčasnosti a posunula ľudstvo na súčasnú technickú úroveň po mnohých stránkach. Prednáška, ktorá je pomerne rozsiahla je dostupná vo formáte pdf v Prílohe Ložisko medenej rudy Za skalou.
Oslava Dňa baníkov s Baníckym múzeom v Rožňave
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov 2. stupňa základných škôl, študentov stredných škôl a rovnako aj širokú verejnosť na oslavu Dňa baníkov. V minulosti oslavy baníckeho sviatku znamenali prejav spolupatričnosti, vzájomnej úcty a taktiež záujmu o osud baníctva. Súčasťou týchto každoročných osláv boli slávnostné sprievody, svätá omša, odovzdávanie ocenení a pestrý kultúrny program. Banícke múzeum v Rožňave v spolupráci s mestom Rožňava, Gemerským baníckym spolkom Bratstvo a SMZ, a. s. Jelšava každoročne nadväzujú na túto banícku tradíciu.
Gemerský banícky spolok Bratstvo štvrťstoročie uchováva a šíri banícke tradície
Napísal(a) S. Holečková
Baníctvo bolo v Rožňave a v celom regióne po stáročia rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života. Predovšetkým vďaka ťažbe drahých kovov – zlata, striebra a medi, neskôr antimónu a železnej rudy naše mesto prekvitalo. Baníctvo vytváralo množstvo pracovných príležitostí a živilo celé generácie.
Ukončením ťažby koncom 20. storočia nastal v meste útlm baníctva – odvetvia, ktoré bolo kedysi hlavným zdrojom práce a obživy obyvateľstva, a mnohí baníci prišli o prácu. V tom období sa v kruhu hrdých členov baníckeho stavu a zanietencov zrodila myšlienka, vďaka ktorej by baníctvo prežívalo naďalej - založiť v meste banícky spolok.
Gemerský banícky spolok Bratstvo v Rožňave bol založený pred 25 rokmi, 30. apríla 1999, s cieľom predovšetkým obnoviť, udržať a rozvíjať banícke zvyky a tradície, šíriť zašlú slávu a históriu baníctva a zachovávať pamiatky baníckeho charakteru. V súčasnosti má spolok 57 členov, ktorých okrem priateľstva spája banícka česť a hrdosť k baníckemu povolaniu. Od svojho vzniku rozvíja plodnú spoluprácu s baníckymi spolkami doma i v zahraničí a pravidelne sa podieľa na organizovaní rôznych podujatí, predovšetkým súvisiacich s baníctvom.
Baníctvo na Gemeri zaznamenalo – 100 rokov výroby magnezitu a 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska
Napísal(a) MG od - G, Jakubecová
Stredný Gemer zažil na záver mesiaca augusta nevšednú udalosť. Pri príležitosti 100. výročia ťažby magnezitu v Jelšave a Lubeníku uskutočnilo sa v dňoch 25. a 26. augusta 2023 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska v mestách Revúca a Jelšava. Na tomto podujatí sa zúčastnili zástupcovia 42 slovenských miest a regiónov. Prišli aj hostia zo zahraničia – z českých miest i z Poľska.
V prvý deň stretnutia (piatok 25. augusta) sa uskutočnilo v Revúcej rokovanie predstavenstva Slovenskej banskej komory a popoludní v Mestskom dome kultúry Konferencia na tému 100 rokov výroby magnezitu.
Druhý deň stretnutia (sobota 26. augusta) sa konal v Jelšave. Na tomto podujatí nemohli chýbať ani jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorým prišli pomôcť aj dvaja členovia z DHZ Hucín. Predpoludním hasiči kropili cesty v meste a pripravovali stan s vodnou parou na osvieženie.
Vybrané poznatky z chronológie baníctva v našich oblastiach do začiatku 20. storočia
Napísal(a) M. Rozložník
Baníctvo, vo svojej podstate, je tak staré ako ľudstvo. Človeku, už od samého začiatku jeho existencie, na splnenie požiadaviek slúžila príroda. Prírodné prostredie vtedajšiemu človeku poskytovalo nielen surovinu na výrobu nástrojov, ale aj potravu, rôzne použiteľné kamene, či farbivá. Počas ich získavania nadobudol nové skúsenosti, postupne spoznával okolité prostredie, rozvíjal svoje aktivity a uplatňoval nové spôsoby získavania nevyhnutných surovín, zo začiatku na povrchu, neskôr aj podzemným spôsobom. Na našom území sa nachádza viacej pamiatok na banícku činnosť našich predkov.
Bez prírodných surovín, získavaných z najväčšej časti baníckou činnosťou, by nedošlo k rozvíjanie spoločenskej výroby, i keď je pravdou, že toto počas svojej histórie bolo aj príčinou rôznych nedorozumení, či súdnych konaní alebo právnických sporov.

BANE – BANÍCTVO. Prvé slovo označovalo miesto vchodu do vedome vytvoreného priestoru pod zemským povrchom. Druhé malo priblížiť činnosť, ktorú následne v tomto priestore vykonávali s tvrdými mozoľmi ľudia – baníci.
Ťažká a nebezpečná práca baníkov, aj keď len ojedinele, ale predsa, prinášala obete na ich životoch. Nevyberala si pritom ich vek, rodinné pomery a bez vopred ohláseného konania udreli silou prírody tak, že ukončili ich životné cesty. Nebolo to inak ani v baniach v Rožňavskom Bystrom. Žiaľ, vzala životy a vybrala si krutú banícku daň mladým ľuďom.
Ako sa uvádza v dostupnej literatúre, prvý opísaný banský úraz sa stal v bani v Rožňavskom Bystrom so smrteľným úrazom 15. februára 1871. Ten mal byť priamym dôkazom používania novej banskej výbušniny – dynamitu. Stalo sa to hneď po jeho vynáleze v roku 1867 švédskym vynálezcom Alfredom Nobelom. Bola to prvá mimoriadna udalosť od začiatku používania dynamitu v baniach na Gemeri. Dvoma usmrtenými baníkmi mali byť zamestnanci slaveckých železiarní. Výsledok v prípade smrteľného úrazu je veľmi krutý. Zanecháva veľký smútok a žiaľ. To je zákon prírody. Každému známy a daný.
Z histórie lana – ako neodmysliteľnej súčasti banskej činnosti
Napísal(a) M. Rozlozník
Pod pomenovaním lano resp. povraz, sa v zmysle slovenského pravopisu rozumie pletenec zhotovený z viacerých povrazov. Bežne sa rozoznávajú laná konopné, oceľové, nosné, ťažné, lodné či nylonové. Laná, ako prostriedok pri doprave, sa v baníctve používajú dlhú dobu a aj v dnešnej dobe sú prakticky nenahraditeľné, a to nielen v baníctve. Predložený text predkladá niekoľko postrehov z jeho histórie.
Z ďalších riadkov vyplynie, že na počiatku bolo konopné lano, ktorého vznik spadá hlboko do minulosti.
V hornom úseku sibírskej rieky Irtyš a v území južne od Kaukazu už okolo päťtisíc rokov bola známa rastlina – konope. Odtiaľ sa rozšírila na územie ležiace severne od Kaspického a Čierneho mora, neskôr sa udomácnila aj na území okolo Stredozemného mora. Pri svojom sťahovaní sa s ňou stretávali aj predkovia staromaďarov, čo okrem iného dosvedčujú aj názvy tureckého pôvodu, vzťahujúce sa na konope, ktoré prešli do maďarčiny. Napr. ide o pomenovania, ktoré v slovenčine znamenajú kúdeľ, trlica, konope.
Viac...
Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. a jeho 93. výročie narodenia
Napísal(a) M. Rozložník
Narodil sa dňa 5. marca 1930 v Rákošskej Bani (dnes okres Revúca), kde v tom čase jeho otec, narodený v Dobšinej, pôsobil ako učiteľ. Rodina sa neskôr presťahovala do Dobšinej. Po ukončení základného vzdelania, študentské roky prežil v Rožňave, kde navštevoval Gymnázium. Po maturitnej skúške, v rokoch 1948 – 1952 študoval banské inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde štúdium ukončil s vyznamenaním.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia, sa stal odborným asistentom, neskôr dlhoročným tajomníkom i vedúcim, na novozaloženej Katedre geológie a mineralógie Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. S jeho menom je nerozlučne spätý rozvoj katedry a celej Baníckej fakulty. Ako mladý asistent s veľkým zanietením zhotovoval a inštaloval výstavné a študijné zbierky, rôzne modely, nástenné obrazy a iné. S veľkou húževnatosťou sa venoval štúdiu geológie, najmä štruktúrnej, ložiskovej a banskej. V roku 1959 sa stal docentom, v roku 1969 mimoriadnym profesorom a v roku 1978 úspešne obhájil doktorskú dizertačnú prácu.
Prehľad dostupných uverejnených písomných dokladov o banskom meste Dobšiná
Napísal(a) M a O Rozložníkovci
Súpis nálezísk nerastných surovín Gemera-Malohontu v ťažbe a otvárke ku koncu 19. storočia
Napísal(a) M. Rozložník
Surovinová základňa Gemera-Malohontu sa vyznačuje veľkým počtom výskytov najrozmanitejších ložísk prevažne kovov, ktoré určovali hospodársky význam baníctva v rôznych historických obdobiach. Táto oblasť bola po dlhé obdobie na poprednom mieste ako surovinová základňa celej krajiny.
O histórii baníctva kompletné a spoľahlivé údaje jestvujú od 19. storočia. Menej sa však vie o dobývaní v predchádzajúcich storočiach, ba existujú aj také opustené banské revíry, o existencii ktorých sa zachovali iba informácie tradované medzi obyvateľstvom, alebo miestne názvy pripomínajúce súvis s baníctvom, či stopy po kutaní a po banských a hutníckych odvaloch.
V historických dokladoch a mapách sa územie Gemera-Malohontu uvádza ako jedno z najväčších nálezísk nerastných surovín vtedajšieho štátu. Údaje a grafické znázornenia z tohto územia nachádzame vo všetkých známych historických podkladoch, ktorých obsahom boli nerastné suroviny a s tým aj súvisiaca banská činnosť.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (4)
Napísal(a) M. Rozložník
Strojové vŕtanie
Postupom času bolo v histórii baníctva vyvinutých a úspešne aj neúspešne používaných pomerne množstvo rôznych konštrukcií na viaceré druhy pohonu. Nie je naším cieľom opisovanie všetkých známych typov, ale pre bližšie oboznámenie uvádzame iba niekoľko skutočností. Vŕtacie stroje v začiatkoch ich používania boli mohutné, zložité a veľmi nákladné. Boli poháňané elektrickou energiou, neskôr stlačeným vzduchom, ktorého používanie dosiahlo širší rozsah. Prvé vŕtacie stroje boli typu Burgleigh, Sachs, upravené zariadenia v banskoštiavnickom revíri (vŕtačka Richterova, Péchova, Brozmann-Kachelmanovej a iné). Známe boli vŕtacie stroje typu Siemmens-Halske a ďalej Siemens-Schückert. Postupne sa začalo so zavádzaním strojového vŕtania na mnohých banských závodoch, najprv elektrickým, potom elektricko-pneumatickým a nakoniec pneumatickým. Mechanické vŕtanie skvalitnilo používanie ľahších vŕtacích kladív, ktoré sa postupne rozšírili do slovenských baní, a tak do konca prvých dvoch desaťročí 20. storočia ručné vŕtanie úplne zaniklo. Najviac sa uplatnilo vŕtanie pneumatické, ktoré po skonštruovaní ľahších vŕtačiek našlo všeobecné používanie.
Pripomíname si - Máj 2025
Pavol Jozef Šafárik – 230. výročie narodenia
13. máj - Pavol Jozef Šafárik (13.5.1795 Kobeliarovo – 26.6.1861 Praha) – historik, etnograf, spisovateľ, slavista, univerzitný profesor.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach. -MM-
Miloslav Krčméry – 165. výročie narodenia
14. máj - Miloslav Krčméry (14.5.1860 Hronsek – 4.11.1902 Vyšný Kubín-Jasenová) – hudobný skladateľ, redaktor.
Otec básnika, literárneho kritika a spisovateľa Štefana Krčméryho. V rokoch 1871 – 1873 študoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu v Bratislave a na univerzite v Jene. Ako kňaz pôsobil na rôznych miestach, naposledy v Mošovciach a v Jasenovej. Bol funkcionár ev. cirkvi a náboženský spisovateľ, rôznymi osvetovými článkami prispieval do novín a časopisov, bol spoluredaktor časopisu Stráž na Sione, tajomník Tranoscia. Na slová slovenských básnikov komponoval zbory a piesne pre klavír, mužský a miešaný zbor. -MM-
Pavel Beblavý – 115. výročie úmrtia
16. máj - Pavel Beblavý (16.5.1847 Vrbovce, okr. Senica – 18.5.1910 Sobotište) – spisovateľ, ev. kňaz, postromantický autor využívajúci historické námety na písanie zábavnej a didaktizujúcej prózy.
Študoval na viacerých gymnáziách, o. i. v Revúcej, neskôr teológiu vo Viedni. Pôsobil ako kaplán vo Vrbovciach a od roku 1876 ako farár v Sobotišti. Na revúckom gymnáziu redigoval rukopisný časopis Svit, do ktorého aj prispieval. Svoje verše, prozaické práce i preklady zo srbčiny uverejňoval v časopise Sokol. Pokúsil sa aj o etnografické a historické štúdium rodného kraja, jeho najrozsiahlejšou prácou je historicko-dobrodružný román Jánošík. V sérii čŕt Obrazy zo života zdokumentoval svoju biografiu i pomery na revúckom a iných slovenských gymnáziách. Gemera sa dotýka jeho historická povesť Dedič Muráňa. Púť na Velehrad. -MM-
Martin Kukučín – 165. výročie narodenia
17. máj - Martin Kukučín (17.5.1860 Jasenová – 21.5.1928 Pakrac, Chorvátsko) – spisovateľ, publicista, lekár, významný predstaviteľ slovenského literárneho realizmu.
V rokoch 1871 – 1874 navštevoval gymnázium v Revúcej. Dej jeho známej poviedky Mladé letá sa odohráva práve na tomto gymnáziu. Poviedka je nielen výstižnou charakteristikou postáv, ale aj obrazom vtedajších školských a spoločenských pomerov. Na novšej budove prvého slovenského gymnázia v Revúcej je umiestnená pamätná tabuľa, venovaná Kukučínovmu pobytu na tomto gymnáziu. Študoval na lekárskej fakulte v Prahe. V roku 1893 dostal miesto obecného lekára v obci Selca na ostrove Brač (dnešné Chorvátsko). V roku 1908 odchádza do Južnej Ameriky do Čile do Punta Arenas, kde pôsobil ako uznávaný lekár. -MM-
Augustín Šulek – 205. výročie narodenia
19. máj - Augustín Šulek (19. 5.1820 Revúca – 21.9.1890 Ratková) – národný buditeľ, ev. kňaz, publicista.
Študoval v Rožňave, Levoči, Prešove, teológiu na univerzite v Halle. Pôsobil ako učiteľ a farár v Ratkovej, Mokrej Lúke, Rimavskom Brezove, potom natrvalo v Ratkovej. V duchu štúrovských tradícií sa venoval osvetovej a národnobuditeľskej činnosti. Organizoval ochotnícke divadlo a vzdelávacie spolky, obhajoval prirodzené ľudské právo na vzdelávanie v materinskom jazyku. Finančne podporoval vyššie slovenské gymnázium v Revúcej. Bol mecénom i prispievateľom štúrovských Slovenských národných novín, podporoval na štúdiách neskoršieho básnika a biskupa Daniela Bacháta. Bol členom Matice slovenskej a jej jednateľom v Gemeri. -MM-
Daniel Michal Fakla – 15. výročie úmrtia
19. máj - Daniel Michal Fakla (27.9.1924 Ratková – 19.5.2010 Radvaň) – ev. kňaz, básnik.
Gymnázium absolvoval v Tisovci, teologické štúdiá v Bratislave. Od roku 1981 pôsobil ako farár a konsenior v Dobrej Nive, kde sa zaslúžil o rozvoj cirkevného života. Počas jeho pôsobenia sa začali vykonávať detské služby Božie, biblické hodiny, nešporné služby Božie, náboženské večierky, obnovilo sa vyučovanie náboženstva v škole, obnovila sa činnosť Spoločenstva evanjelickej mládeže, bol dostavaný zborový dom a vykonaná veľká oprava kostola. Vydal viaceré básnické zbierky. -MM-
Elena Dubnická – 100. výročie narodenia
21. máj - Elena Dubnická (21.5.1925 Rejdová – 7.1.1988 Piešťany) – historička a teoretička výtvarného umenia.
V rokoch 1948 – 1949 študovala dejiny výtvarného umenia a estetiku na FF Univerzity Karlovej v Prahe, v roku 1953 ukončila štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, od r. 1963 pracovala ako vedecká pracovníčka Umenovedného ústavu SAV v Bratislave. Venovala sa dejinám staršieho výtvarného umenia na Slovensku, hlavne z obdobia 19. storočia. Svoje poznatky publikovala prevažne v odborných historických časopisoch. Vydala monografiu Peter M. Bohúň – život a dielo (SVKL 1960) – o akademickom maliarovi a portrétnom dokumentaristovi významných kultúrnych a politických predstaviteľov štúrovského hnutia, medzi nimi i gemerských dejateľov. -MM-
Kornel Ivan Halát – 25. výročie úmrtia
27. máj - Kornel Ivan Halát (29.12.1923 Gočovo – 27.5.2000 Montpellier, Francúzsko) – prvý misionár ev. a. v. cirkvi na Slovensku.
Vyštudoval teológiu, potom odišiel na misijnú školu do Francúzska a s misionárskou službou začal v roku 1948. Pôsobil spolu s manželkou Emíliou medzi domorodým obyvateľstvom v africkom Kamerune a Benine. Prinášal im evanjelium, zakladal školy a nemocnice. Neskôr pôsobil vo Francúzsku v Montpellier, kde aj prednášal. Dňa 5.10.2003 mu bola na priečelí gočovského kostola, kde bol pokrstený, odhalená pamätná tabuľa. -MM-
Kálmán Mikszáth – 115. výročie úmrtia
28. máj - Kálmán Mikszáth (16.1.1847 Sklabiná, okr. Veľký Krítš – 28.5.1910 Budapešť) –spisovateľ a novinár.
V rokoch 1857-1863 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, kde bol členom samovzdelávacieho Kazinczyho krúžku, potom v Banskej Štiavnici, kde v r. 1866 maturoval. Už počas stredoškolského štúdia písal poviedky a básne. Z tohto obdobia je aj novela Jarné púčky. Vo viacerých svojich dielach čerpal námety zo Slovenska: Slovenskí rodáci, Dobrí Palovci, Čierne mesto, Posledný hradný pán, Mátoha v Ľubovni a i. -MM-
Róbert Pobožný – 135. výročie narodenia
30. máj - Róbert Pobožný (30.5.1890 Tisovec – 9.6.1972 Rožňava) – cirkevný hodnostár, biskup.
Študoval na gymnáziu v Rožňave, následne teológiu vo Viedni. Po polročnom kaplánovaní v Gelnici, ustavične pôsobil na biskupskom úrade v Rožňave v rôznych funkciách – ako archivár, bibliotekár, aktuár, notár, biskupský ceremoniár, tajomník, riaditeľ. Bol kanonikom rožňavskej kapituly. Pápež Ján XXIII. ho v roku 1947 menoval za apoštolského administrátora rožňavskej diecézy, vo funkcii pôsobil až do roku 1972. Bol známy aj tým, že v rokoch neslobody cirkvi tajne svätil kňazov. -MM-