Baníctvo (154)
Baníctvo vo výtvarnom umení v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Túto jeseň Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prináša pre verejnosť výstavu Baníctvo vo výtvarnom umení. Výstava spája v sebe dva hlavné tematické okruhy reprezentované zbierkami baníctvo (a hutníctvo) a výtvarné umenie.
Baníctvo ako súhrn prác zameraných na vyhľadávanie, dobývanie a úpravu úžitkových nerastov pritom stálo v centre pozornosti umelcov už od svojich počiatkov a v čase budovania socializmu bolo dokonca štátom preferovaným zamestnaním. Banský priemysel bol hlavným ťahúňom plánovaného socialistického hospodárstva. „Na Gemeri existovalo mnoho významných lokalít, pre ktoré sa baníctvo stalo hlavným zdrojom obživy, a teda aj objektom záujmu nielen regionálnych umelcov.
Mikuláš Rozložník: Ako sa v baniach osvetľovalo
Napísal(a) M. Rozložník
Osvetľovanie pracoviska v podzemí je nevyhnuteľnosťou. Práca v podzemných banských priestorov sa teda neobíde bez ich osvetľovania, ktoré, rovnako ako aj ostatné operácie v baníctve, prešlo v priebehu času podstatnými zmenami. Najstarším spôsobom získavania svetla bolo rozloženie ohňa.
Z hľadiska spôsobu použitia možno rozlíšiť osvetlenie prenosné, keď baníci nosia so sebou svetlo, alebo stále, ktoré môže byť nainštalované v na náraziskách šachty, v chodbách so strojovou dopravou, podzemných strojovniach, prípadne v iných podzemných priestoroch.
Z hľadiska bezpečnosti rozoznávame osvetľovanie otvoreným plameňom ako napr. karbidové lampy v rudných baniach a osvetlenie bezpečnostnými lampami používaných v uhoľných baniach s možným výskytom výbušných plynov. Každý spôsob otvoreného osvetľovania má nevýhodu, že odoberá zo vzduchu kyslík a znečisťuje ho splodinami horenia, prípadne môže zapáliť náhodne prítomný horľavý materiál.
Huta na výrobu mosadze pri obci Gemerská Poloma
Napísal(a) Ondrej Rozložník
Huta pri obci Gemerská Poloma, národná kultúrna pamiatka, je deklarovaná ako Prícestný hostinec. Ide však o hutnícky objekt postavený pred 265 rokmi na výrobu mosadze. Hostinec, pôvodne huta, je technická pamiatka, naprojektovaná v roku 1760 v Banskej Štiavnici. Autorom projektu je Johan August Menigill, ktorý v tom čase bol šafárom medeného hámru na výrobu medeného drôtu v Banskej Bystrici. Huta si zachovala podstatnú stavebnú časť – zatiaľ najstaršieho murovaného objektu medenej huty z 18. stor. Po ukončení taviacich prác sa prebudovali vnútorné priestory huty na zájazdný hostinec s voziarňou.
Lanové dráhy v oblasti Gemera súvisiace s historickým baníctvom
Napísal(a) Mikuláš Rozložník
Horská, členitá oblasť Gemera, s výskytom bohatých a rôznorodých ložísk nerastných surovín, si počas histórie ich ťažby vyžiadala uplatňovanie čím efektívnejších metód, nielen v samotnej ťažbe, ale aj pri preprave surovín do spracovateľských prevádzok, pričom bolo nevyhnutné prekonať všetky ťažkosti spôsobené horským terénom s výskytom surovín. Koncom 19. storočia sa v banských prevádzkach v území začína využívať nové dopravné zariadenie – lanovky, ktorých prevádzka mala viacej výhod. Náklady na ich postavenie boli primerané a nezávislé od členitého terénu prekonávaného lanovkou, budovanie lanovkových trás si nevyžadovalo vyvlastnenie veľkých plôch, vplyv miestnych klimatických podmienok na ich prevádzku bol pomerne malý, nakladanie i vykladanie prepravovaných surovín bolo jednoduché a náklady na prevádzku relatívne nízke.
Banská činnosť na území severovýchodného Gemera na začiatku 20. storočia
Napísal(a) M. Rozložník
Mikuláš Rozložník na portáli majgemer.sk je všeobecne známy ako fundovaný odborník z oblasti baníctva, najmä na území horného Gemera. Aj teraz ponúka zaujímavé čítanie predovšetkým tým, ktorí sa zaoberajú históriou baníctva na našom území. V príspevku, ktorý má názov Banská činnosť na území severovýchodného Gemera na začiatku 20. storočia poskytuje zaujímavý pohľad na túto problematiku. Pretože je dosť podrobný a s množstvom fotografií a kresieb, uverejňujeme ho vo formáte pdf. Teraz poďme pekne po poriadku tak, ako Ing. Mikuláš Rozložník začína: Gemer, ktorého je opisované územie súčasťou, je historickým územím, ktorého prevažná časť leží v Slovenskom rudohorí. Územie bolo nazvané podľa rovnomenného hradu v historických dokladoch udávaného ako „Castrum Gumur“, ktorý bol sídlom gemerského župana. Charakteristickým pre Gemer je horský reliéf s bohatým lesným porastom a výskytom nerastných surovín, čo bolo základom rozvoja zodpovedajúcich druhov činností. Z hľadiska geologickej stavby je jedným z najzaujímavejších a zároveň najzložitejších území Západných Karpát."
Medenú rudu v Rejdovej ťažili už v dávnej minulosti
Napísal(a) O. Rozložník
Gemerský banícky spolok Bratstvo v Rožňave zorganizoval v polovici tohto roka výjazdový program do obce Rejdová na hornom Gemeri na obhliadku ložiska medenej rudy, z ktorého bolo ťažené v minulosti, spojenú s prednáškou o tomto ložisku.
Predseda baníckeho spolku Ing. Dušan Oravec informoval o tejto akcii starostku obce pani Mgr. Slávku Krišťákovú, ktorá to veľmi pozitívne prijala. Aj jej pričinením sa prejavila všestranná pomoc pri premietaní prednášky v kultúrnom dome, pri občerstvení účastníkov, ako aj pri doprave vyhovujúcim autom na obhliadku háld, ktoré zostali po banskej činnosti na vrchu Za skalou. Zabezpečila tiež i obhliadku Múzea ľudovej kultúry, remeselníckej dielne na šitie krojov a i evanjelického kostola, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou v obci Rejdová.
V prezentácii, ktorú pripravil a predniesol RNDr. Ondrej Rozložník, je dokumentovaná nielen história ťažby medi v Rejdovej, ale i charakteristika medi, ktorá bola významným kovom v minulosti, ale i v súčasnosti a posunula ľudstvo na súčasnú technickú úroveň po mnohých stránkach. Prednáška, ktorá je pomerne rozsiahla je dostupná vo formáte pdf v Prílohe Ložisko medenej rudy Za skalou.
Oslava Dňa baníkov s Baníckym múzeom v Rožňave
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov 2. stupňa základných škôl, študentov stredných škôl a rovnako aj širokú verejnosť na oslavu Dňa baníkov. V minulosti oslavy baníckeho sviatku znamenali prejav spolupatričnosti, vzájomnej úcty a taktiež záujmu o osud baníctva. Súčasťou týchto každoročných osláv boli slávnostné sprievody, svätá omša, odovzdávanie ocenení a pestrý kultúrny program. Banícke múzeum v Rožňave v spolupráci s mestom Rožňava, Gemerským baníckym spolkom Bratstvo a SMZ, a. s. Jelšava každoročne nadväzujú na túto banícku tradíciu.
Gemerský banícky spolok Bratstvo štvrťstoročie uchováva a šíri banícke tradície
Napísal(a) S. Holečková
Baníctvo bolo v Rožňave a v celom regióne po stáročia rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života. Predovšetkým vďaka ťažbe drahých kovov – zlata, striebra a medi, neskôr antimónu a železnej rudy naše mesto prekvitalo. Baníctvo vytváralo množstvo pracovných príležitostí a živilo celé generácie.
Ukončením ťažby koncom 20. storočia nastal v meste útlm baníctva – odvetvia, ktoré bolo kedysi hlavným zdrojom práce a obživy obyvateľstva, a mnohí baníci prišli o prácu. V tom období sa v kruhu hrdých členov baníckeho stavu a zanietencov zrodila myšlienka, vďaka ktorej by baníctvo prežívalo naďalej - založiť v meste banícky spolok.
Gemerský banícky spolok Bratstvo v Rožňave bol založený pred 25 rokmi, 30. apríla 1999, s cieľom predovšetkým obnoviť, udržať a rozvíjať banícke zvyky a tradície, šíriť zašlú slávu a históriu baníctva a zachovávať pamiatky baníckeho charakteru. V súčasnosti má spolok 57 členov, ktorých okrem priateľstva spája banícka česť a hrdosť k baníckemu povolaniu. Od svojho vzniku rozvíja plodnú spoluprácu s baníckymi spolkami doma i v zahraničí a pravidelne sa podieľa na organizovaní rôznych podujatí, predovšetkým súvisiacich s baníctvom.
Baníctvo na Gemeri zaznamenalo – 100 rokov výroby magnezitu a 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska
Napísal(a) MG od - G, Jakubecová
Stredný Gemer zažil na záver mesiaca augusta nevšednú udalosť. Pri príležitosti 100. výročia ťažby magnezitu v Jelšave a Lubeníku uskutočnilo sa v dňoch 25. a 26. augusta 2023 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska v mestách Revúca a Jelšava. Na tomto podujatí sa zúčastnili zástupcovia 42 slovenských miest a regiónov. Prišli aj hostia zo zahraničia – z českých miest i z Poľska.
V prvý deň stretnutia (piatok 25. augusta) sa uskutočnilo v Revúcej rokovanie predstavenstva Slovenskej banskej komory a popoludní v Mestskom dome kultúry Konferencia na tému 100 rokov výroby magnezitu.
Druhý deň stretnutia (sobota 26. augusta) sa konal v Jelšave. Na tomto podujatí nemohli chýbať ani jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorým prišli pomôcť aj dvaja členovia z DHZ Hucín. Predpoludním hasiči kropili cesty v meste a pripravovali stan s vodnou parou na osvieženie.
Vybrané poznatky z chronológie baníctva v našich oblastiach do začiatku 20. storočia
Napísal(a) M. Rozložník
Baníctvo, vo svojej podstate, je tak staré ako ľudstvo. Človeku, už od samého začiatku jeho existencie, na splnenie požiadaviek slúžila príroda. Prírodné prostredie vtedajšiemu človeku poskytovalo nielen surovinu na výrobu nástrojov, ale aj potravu, rôzne použiteľné kamene, či farbivá. Počas ich získavania nadobudol nové skúsenosti, postupne spoznával okolité prostredie, rozvíjal svoje aktivity a uplatňoval nové spôsoby získavania nevyhnutných surovín, zo začiatku na povrchu, neskôr aj podzemným spôsobom. Na našom území sa nachádza viacej pamiatok na banícku činnosť našich predkov.
Bez prírodných surovín, získavaných z najväčšej časti baníckou činnosťou, by nedošlo k rozvíjanie spoločenskej výroby, i keď je pravdou, že toto počas svojej histórie bolo aj príčinou rôznych nedorozumení, či súdnych konaní alebo právnických sporov.
Viac...
BANE – BANÍCTVO. Prvé slovo označovalo miesto vchodu do vedome vytvoreného priestoru pod zemským povrchom. Druhé malo priblížiť činnosť, ktorú následne v tomto priestore vykonávali s tvrdými mozoľmi ľudia – baníci.
Ťažká a nebezpečná práca baníkov, aj keď len ojedinele, ale predsa, prinášala obete na ich životoch. Nevyberala si pritom ich vek, rodinné pomery a bez vopred ohláseného konania udreli silou prírody tak, že ukončili ich životné cesty. Nebolo to inak ani v baniach v Rožňavskom Bystrom. Žiaľ, vzala životy a vybrala si krutú banícku daň mladým ľuďom.
Ako sa uvádza v dostupnej literatúre, prvý opísaný banský úraz sa stal v bani v Rožňavskom Bystrom so smrteľným úrazom 15. februára 1871. Ten mal byť priamym dôkazom používania novej banskej výbušniny – dynamitu. Stalo sa to hneď po jeho vynáleze v roku 1867 švédskym vynálezcom Alfredom Nobelom. Bola to prvá mimoriadna udalosť od začiatku používania dynamitu v baniach na Gemeri. Dvoma usmrtenými baníkmi mali byť zamestnanci slaveckých železiarní. Výsledok v prípade smrteľného úrazu je veľmi krutý. Zanecháva veľký smútok a žiaľ. To je zákon prírody. Každému známy a daný.
Z histórie lana – ako neodmysliteľnej súčasti banskej činnosti
Napísal(a) M. Rozlozník
Pod pomenovaním lano resp. povraz, sa v zmysle slovenského pravopisu rozumie pletenec zhotovený z viacerých povrazov. Bežne sa rozoznávajú laná konopné, oceľové, nosné, ťažné, lodné či nylonové. Laná, ako prostriedok pri doprave, sa v baníctve používajú dlhú dobu a aj v dnešnej dobe sú prakticky nenahraditeľné, a to nielen v baníctve. Predložený text predkladá niekoľko postrehov z jeho histórie.
Z ďalších riadkov vyplynie, že na počiatku bolo konopné lano, ktorého vznik spadá hlboko do minulosti.
V hornom úseku sibírskej rieky Irtyš a v území južne od Kaukazu už okolo päťtisíc rokov bola známa rastlina – konope. Odtiaľ sa rozšírila na územie ležiace severne od Kaspického a Čierneho mora, neskôr sa udomácnila aj na území okolo Stredozemného mora. Pri svojom sťahovaní sa s ňou stretávali aj predkovia staromaďarov, čo okrem iného dosvedčujú aj názvy tureckého pôvodu, vzťahujúce sa na konope, ktoré prešli do maďarčiny. Napr. ide o pomenovania, ktoré v slovenčine znamenajú kúdeľ, trlica, konope.
Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. a jeho 93. výročie narodenia
Napísal(a) M. Rozložník
Narodil sa dňa 5. marca 1930 v Rákošskej Bani (dnes okres Revúca), kde v tom čase jeho otec, narodený v Dobšinej, pôsobil ako učiteľ. Rodina sa neskôr presťahovala do Dobšinej. Po ukončení základného vzdelania, študentské roky prežil v Rožňave, kde navštevoval Gymnázium. Po maturitnej skúške, v rokoch 1948 – 1952 študoval banské inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde štúdium ukončil s vyznamenaním.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia, sa stal odborným asistentom, neskôr dlhoročným tajomníkom i vedúcim, na novozaloženej Katedre geológie a mineralógie Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. S jeho menom je nerozlučne spätý rozvoj katedry a celej Baníckej fakulty. Ako mladý asistent s veľkým zanietením zhotovoval a inštaloval výstavné a študijné zbierky, rôzne modely, nástenné obrazy a iné. S veľkou húževnatosťou sa venoval štúdiu geológie, najmä štruktúrnej, ložiskovej a banskej. V roku 1959 sa stal docentom, v roku 1969 mimoriadnym profesorom a v roku 1978 úspešne obhájil doktorskú dizertačnú prácu.
Prehľad dostupných uverejnených písomných dokladov o banskom meste Dobšiná
Napísal(a) M a O Rozložníkovci
V M Á J I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Samo Daxner – 170. výročie narodenia
4. máj - Samo Daxner (4.5.1856 Banská Štiavnica – 27.4.1949 Tisovec) – kultúrny pracovník, právnik, advokát.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
Ondrej Miloslav Bella – 175. výročie narodenia
8. máj - Ondrej Miloslav Bella (8.5.1851 Liptovský Mikuláš – 12.10.1903 Krakov) – básnik, prekladateľ.
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Ľudovít Greiner – 230. výročenie narodenia
10. máj - Ľudovít Greiner (10. 5. 1796 Lichtentanne, Nemecko – 28. 10. 1882 Jelšava) — lesný hospodár.
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Jur Hronec – 145. výročie narodenia
17. máj - Jur Hronec (17.5.1881 Gočovo – 1.12.1959 Bratislava, pochovaný v Gočove) – významný slovenský matematik svetovej úrovne, univerzitný profesor, akademik SAV.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
Janko Kráľ – 150. výročie úmrtia
23. máj - Janko Kráľ (24.4.1822 Liptovský Mikuláš – 23.5.1876 Zlaté Moravce) – básnik, publicista.
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Štefan Prukner – 15. výročie úmrtia
24. máj - Štefan Prukner, pôvodným menom Štefan Bartušek (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica) – akademický maliar, pedagóg.
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Ladislav Herényi - 55. výročie úmrtia
11. máj - Ladislav Herényi (30.1.1923 Rožňava – 11.5.1971 Rožňava) – speleológ, učiteľ.
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Dobroslav Chrobák - 75. výročie úmrtia
16. máj – Dobroslav Chrobák (16.2.1907 Hybe – 16.5.1951 Bratislava) – prozaik, literárny kritik, poublicista, rozhlasový pracovník.
V r. 1918 – 1919 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom na ČVUT v Prahe. Pôsobil ako pedagóg na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave, kde napísal aj teoretickú prácu Elektrotechnické žiarenie a teória antén (1948). Neskôr bol riaditeľ Československého rozhlasu v Bratislave, zaslúžil sa o modernizáciu technického rozhlasového zariadenia i o zavedenie nahrávacích prístrojov. Je autorom rozhlasovej hry Štúrova smrť (1935), reportáží a viacerých rozhlasových pásiem. Do časopisu Slovenský rozhlas prispieval literárnymi a odbornými článkami z oblasti techniky. Venoval sa aj literárnej kritike, písal eseje a fejtóny. So
Štefanom Letzom vydal Slovenský literárny almanach (1931), vydal školskú príručku Rukoväť dejín slovenskej literatúry (1932), spolupracoval na Slovenskom náučnom slovníku. Ako prozaik patrí medzi najvýraznejšie osobnosti modernej slovenskej literatúry, jeden z hlavných predstaviteľov lyrizovanej prózy. Autor noviel Kamarát Jašek (1937) a Drak sa vracia (1943). - MM-
Svätopluk Kámen – 105. výročie narodenia
27. máj - Svätopluk Kámen (27.5.1921 Bratislava – 6.11.1992 Tisovec) – speleológ, pedagóg, publicista, ochranca prírody
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Mária Daxnerová – 125. výročie úmrtia
31. máj - Mária Daxnerová (18.8.1822 Tisovec – 31.5.1901 Tisovec) – osvetová pracovníčka, publicistka.
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-

































