známeho slovenského folkloristu, hudobníka, speváka, interpreta ľudových piesní spod Kráľovej hole. Aby sme spoznali tú krásu, musíme s ním hovoriť, počúvať jeho výklad, spev a hru na niekoľkých hudobných nástrojoch. Charakteristická je jeho hra na ústnej harmonike spolu s hrou na zvoncoch. Ale sú to i rôzne píšťaly, fujary, heligónky, husle a pod. Ako hovorí pán Gigac, nikdy nemal v úmysle zvonce zbierať a schovávať ich pred zrakmi iných ľudí. Vždy mu išlo a ide o to, aby tradičné predmety, krásne veci, spojené so životom našich ľudí zostali na Šumiaci a neroztratili sa po svete. Okrem početnej zbierky plechových zvoncov a spiežovcov (má ich takmer tritisíc – mnohé vyše storočné) , hudobných nástrojov, môžeme vidieť, kde a ako ľudia bývali a žili, aké náčinie používali, ako trávili voľný čas a hotová je už i zbierka krojov. Túto krásu je treba vidieť. A čo ešte hovorí dnes už šesťdesiatštyriročný pán Mikuláš Gigac: „Najcennejšia je moja zbierka zvoncov. Ale aj keď je mojím súkromným majetkom, v skutočnosti ide o obrovské duchovné bohatstvo celého nášho národa, ktoré patrí nám všetkým.“
Pán Gigac dokáže zaujať slovom, hrou a spevom tých menších, dospelých, ale aj starších. Je bezprostredný, veselý, pravý Horehronec – Šumiačan. Stretnutie s ním je nezabudnuteľným zážitkom. Je treba ale uviesť, že je zamestnaný, aktívny v kultúrnom živote a je často mimo domu. Preto návštevu u neho je potrebné si vždy dopredu telefonicky si dohovoriť.
Tak blízko pri Revúcej, pod Kráľovou hoľou, je toľko krásnej prírody a v nej žije vzácny človek s toľkým ľudovým bohatstvom. Navštívme ho.
Ľudovít Barančok
{jcomments on}